Podľa dobre informovaného spravodajcu televíznej stanice NTV prikrývali v ITAR-TASS slávnostné tabule toho večera už okolo desiatej. Práve sem sa ešte pred "skúšobným" volebným kolom uchýlil štáb Jeľcinových spolupracovníkov - Všeruské hnutie na podporu Jeľcina. A ešte popoludní, keď sa objavili prvé znepokojivé správy o pomerne nízkej voličskej účasti, tu vládlo veľké napätie. Ale tí novinári, ktorí sa rozhodli stráviť noc tu, a nie v nudnej sále Ústrednej volebnej komisie na Cvetnom bulvári, kde sa okrem úradníkov a analytikov žiadne "hlavy" prakticky nevyskytovali, či v štábe Gennadija Ziuganova (kde síce žiadne oslavy neboli, ale bolo to tam iste zaujímavé), nemuseli ľutovať. Na triumf víťazovej komandy sa síce v rozpore s niektorými očakávaniami neprišiel pozrieť ani Grigorij Javlinskij, ani Svjatoslav Fiodorov, teda muži, ktorí vypadli v prvom kole volieb a svoje hlasy viac -menej odovzdali Jeľcinovi. Neprišiel ani Alexander Lebeď, ktorý má na Jeľcinovom triumfe leví podiel, a samozrejme neprišiel ani Boris Nikolajevič. Ten strávil večer s rodinou v ústraní. "Všetci - ja, moja dcéra a dvaja zaťovia - sme sa pozerali na televízor. On sa nedíval, bol v inej miestnosti. Informácie sme mu prinášali. Krátko si pospal, asi do štvrtej," opísala atmosféru jeho manželka Naina. "Už ráno mal Jeľcin pracovné stretnutie so staronovým premiérom Černomyrdinom - neviem, kedy stihol nakrútiť radostný pozdrav občanom, ktorý na druhý deň ráno odvysielala televízia."

Medzitým devušky na prvom poschodí, poháňané mohutnou nervóznou dámou v čiernych šatách s veľkým krížom na krku, bleskovo pokryli stoly misami, taniermi a tanierikmi s ovocím a rôznymi viac či menej rafinovanými dobrotami, že by ani špendlík neprepadol. Okolo druhej hodiny nad ránom prišla nedlhá zdravica a po nej prípitok téglikmi s nevychladeným sladkým šampanským. Vo veselej haravare sa o seba potkýnali kameramani najrôznejších televíznych staníc. Na výzvu neznámeho spíkra, aby teraz pristúpil k mikrofónu každý, komu leží niečo na srdci, a vyžaloval sa, sa žiaden dobrovoľník neukázal. Kým v hodovacej sále nálada rýchlo stúpala, mnohí dali prednosť televíznemu programu. V práve vysielanej besede za okrúhlym stolom jedna zo zúčastnených s úsmevom a veľmi jednoduchými slovami vyjadrila, prečo volila práve Jeľcina: Jeľcin síce nevládne demokraticky, ale demokracii nebráni. Hľa - paradox...

Autor: BAŠA JAVŮRKOVÁ