V niektorých časopisoch s náboženským zameraním sa často objavujú články, ktoré odsudzujú jogu, dokonca ju označujú za satanské dielo. Pritom je všeobecne známe, že cvičením jogy si možno upevniť telesné i psychické zdravie. Navyše - joga so svojimi vysoko humánnymi etickými zásadami má veľmi blízko ku kresťanskému Desatoru. Aký je váš názor na tieto fakty?

"Podľa mňa jednoznačne odsúdiť jogu je známkou povrchného nazerania a prístupu k veci. Ak sa v súčasnosti mnoho kresťanov zaujíma o rôzne orientálne metódy rozjímania vrátane jogy, robia to napríklad z terapeutických dôvodov. Hľadajú v nich cestu k vnútornému pokoju a psychickej rovnováhe.

Postoj rímskokatolíckej cirkvi k tejto problematike je vyjadrený v dokumente List biskupom katolíckej cirkvi o niektorých aspektoch kresťanskej meditácie. Rozhodlo sa o ňom na plenárnom zasadnutí Kongregácie pre vieroučné otázky v Ríme, ktorú vedie Jozef kardinál Ratzinger a pápež Ján Pavol II. schválil tento dokument v októbri 1989. Dovolím si z neho citovať: "Väčšina veľkých náboženstiev, ktoré hľadali zjednotenie s Bohom v modlitbe, ukázali aj cesty na jeho dosiahnutie. Keďže katolícka cirkev neodmieta nič, čo je v týchto náboženstvách pravdivé a sväté, nemá vopred predpojate opovrhovať týmito metódami len preto, že nie sú kresťanské. Naopak, možno z nich vybrať, čo je v nich užitočné, za podmienky, že sa nikdy nestratí zo zreteľa kresťanské chápanie modlitby, jej logika a požiadavky... Kresťanská modlitba je vždy opravdivo osobná i spoločná zároveň. Vyhýba sa neosobným technikám alebo technikám zameraným na vlastné ja, ktoré vytvárajú automatizmy, v ktorých modliaci sa ostáva väzňom intimistického spiritualizmu (súkromnej duchovnosti) a je neschopný slobodne sa otvoriť transcendentnému (nadprirodzenému) Bohu. Oprávnené hľadanie nových metód rozjímania musí mať v cirkvi vždy pred očami, že skutočná kresťanská modlitba je vo svojej podstate stretnutím sa dvoch slobôd - nekonečnej slobody Božej s ohraničenou slobodou človeka."

Toľko citát z uvedeného dokumentu. Ja osobne ako kresťan si veľmi vážim ľudí, čo cvičia jogu a vo svojom živote uplatňujú jej vysokohumánne etické zásady."

Počas troch rokov strávených v Ríme ste okrem prehĺbenia svojho teologického vzdelania mali možnosť spoznať mnoho ľudí z rôznych častí sveta, oboznámiť sa s ich názormi na život, s ich kultúrou a pod. V akom zmysle to obohatilo vaše poznanie?

"Predovšetkým v tom zmysle, že som si oveľa intenzívnejšie než dosiaľ uvedomil úžasnú rozmanitosť sveta, ale tiež i význam komunikácie s inými ľuďmi, pretože aj z tejto výmeny názorov sa rodí nové poznanie. A v neposlednom rade som si ešte lepšie uvedomil aj dôležitosť vlastnej identity kresťana. Lebo iba človek, ktorý dokáže byť sám sebou, vie potom oceniť aj druhého človeka, napriek tomu, alebo aj práve preto, že je iný.

Preto - ak dnes kresťan vníma pluralitu, mnohorakosť sveta, zistí, že nemôže ostať uzavretý sám do seba a tvrdiť, že jeho názory sú najlepšie. Musí s úctou pozerať aj na jogu, na zen, na rozličné druhy východných meditácií - ako na prostriedky, ktoré pomáhajú sebapoznaniu a napomáhajú správne hodnotiť veci pozemské i duchovné. Natoľko sú tieto prostriedky prijateľné, nakoľko dokážu obohatiť a rozvíjať vnútorný život a identitu kresťana v zmysle diela Ježiša Krista, jeho posolstva lásky."

Čo si vy osobne najviac ceníte na orientálnom štýle a praktikách duchovného života?

"Jedným z dôvodov, prečo obdivujem a oceňujem praktiky východných spiritualít, je, že zdôrazňujú silu ľudskej myšlienky a význam toho, ako človek myslí. Jednoducho povedané - kto zle zmýšľa, kto má zlostné myšlienky, teda negatívne myslí, ten sa aj tak správa. A naopak - kto vie pekne, nádejne, pozitívne myslieť, ten tak aj žije. Veľmi výstižne o tom píše známy autor mnohých kníh o sile pozitívneho myslenia N. V. Peale vo svojom diele Trotzdem pozitiv. (E. Oesch Verlag, Thawil - Zürich.) Pre názornosť aspoň jeden úryvok (str. 66) z tejto knihy: "Pretože ľudia bezprostredne nevidia, aké škodlivé sú negatívne myšlienky, trpia ich vo svojom vedomí. Myšlienky hnevu, nenávisti, pomsty, zlomyseľnosti a závisti sú v skutočnosti ničiteľmi zdravia, šťastia a života. Pri pozitívnom myslení sa otvára človeku pohľad pre úplne nové hodnoty. Vo všetkom začína vidieť Boha. Boh, nad ktorého nieto nič pozitívnejšie, stáva sa pre neho živou realitou, skutočným partnerom jeho myšlienkového sveta. To ho robí vnútorne silným, strach pred životom mizne a vnútorné konflikty sa vyriešia... Stáva sa vždy viac sebaovládajúcou a rozvážnou osobnosťou, ktorú nezlomí nijaká siutácia. Svojimi myšlienkami si teda "privolávame" určité okolnosti, takže naše myšlienky vlastne určujú náš osud."

Autor: Zhovárala sa EDITA GRESCHNEROVÁ