Americký novinár a režisér Michael Benson začínal ako spolupracovník denníka New York Times a časopisu Rolling Stone, pre ktorý písal najmä o sovietskej neoficiálnej hudobnej scéne. Počas osemdesiatych rokov dlhý čas strávil v bývalej Juhoslávii, kam chodieval za otcom, kultúrnym atašé amerického veľvyslanectva v Belehrade. Spojenie umenia a politiky bolo to, čo ho vo východnej Európe zaujalo predovšetkým. Na príklade provokatívnej rockovej kapely Laibach sledoval premeny umenia, reagujúceho na totalitu a spôsob, akým ideológia a náboženstvo slúžia umeniu. Roku 1986 prišiel s nápadom nakrútiť dokumentárny film o Novom slovinskom umení, ktorého sa kapela Laibach stala súčasťou. Nové slovenské umenie je hlavným námetom jeho dokumentárneho filmu Predictions of Fire (Predpoveď ohňa). Film uviedli na MFF Sundance v Park City, na Berlinale a na MFF Praha.
# Pán Benson, ako funguje Nové slovinské umenie v súčasnosti, keď už väzba medzi umením a totalitou stratila brizanciu?
"NSK je dnes najúspešnejší slovinský kultúrny export. Už nie sú v ilegalite, ale pôsobia celkom mimo štát. Môžete hovoriť o ilegalite v tom zmysle, že sú celkom oddelení od hlavného prúdu slovinskej kultúry. Ostentatívne využívajú striktné byrokratické organizácie, vytvárajúce akýsi miništát v rámci malého slovinského štátu. Otvárajú v zahraničí svoje ,veľvyslanectvá` a vydávajú svoje vlastné pasy."
# Aká je podľa vášho názoru príčina úspechu rockovej skupiny Laibach na Západe?
"Myslím si, že ako jediní medzi kapelami východnej Európy nenapodobňovali západné modely. Prijali síce západnú stratégiu šoku, ktorú bežne využívajú aj západné skupiny, ale nič viac. Podobne ako Sex Pistols zaútočili na posvätné kravy svojej vlastnej krajiny. Zostali špecifickí v rámci svojho vlastného kultúrneho priestoru, čím získali univerzálny nadhľad. Väčšina ostatných východoeurópskych rockových skupín sa stala chabou fotokópiou západných skupín, čím bola pre Západ celkom nezaujímavá."
# Veríte v mnohonárodnostné a mnohokultúrne štáty strednej Európy a východnej Európy. Na druhej strane však vidíte, že sa tu úspešne oprašuje staručký koncept národného štátu a voči inovercom panuje nedôvera.
"V dnešnom Slovinsku je určitá národná pýcha podľa vzoru Rakúska, čo nie je veľmi príjemné, ale takisto to nie je ani veľmi nebezpečné. Je to malá, liberálna a demokratická krajina, kde si ľudia dobre uvedomujú hru, ktorú hrajú politici. Slovinsko nie je nacionalistické v negatívnom slova zmysle. Nedokážem si predstaviť, že by sa tu napríklad chceli zbaviť národnostných menšín. Slovinsko trochu upadlo do pasivity a do honby za peniazmi. Nie je tam veľa sociálnych aktivít, verejných protestov, zelené hnutie je veľmi tiché. Rád by som videl Európu ako jednu veľkú komunitu, nie nutne s jednou centrálnou vládou. Na Západe však prevláda myšlienka, že východná Európa mala to, čo si zaslúžila, vrátane stalinizmu. To, že sa Západ nespráva k postkomunistickej Európe príliš priateľsky, sa mi nepáči. Taktiež mi prekáža, že úplne chýba komunikácia medzi jednotlivými postkomunistickými krajinami."
# Ale bol to militantný nacionalizmus, ktorý viedol k rozpadu Juhoslávie a nacionalizmus stál aj pri rozdelení Československa.
"Je mi ľúto, že sa Československo rozdelilo, pretože mám pocit, že väčšina ľudí bola proti. Akoby to bola ďalšia manipulácia v balkánskom štýle. Pre srbskú propagandu bolo veľmi pohodlné povedať, že to, čo sa stalo v bývalej Juhoslávii, je nacionalistický výbuch minulosti. ,Vidíte,` vravia Srbi, ,my prosto nemôžeme žiť pohromade.` Toto vyhlásenie popiera dejiny. Pozrite sa, napríklad film Pred dažďom od Milča Mančevského ukazuje Juhosláviu ako prehistorickú spoločnosť, kde žijú primitívni ľudia, ktorých nacionalistické vášne spontánne vyrážajú na povrch ako pot na čelo. Taká interpretácia je svojho druhu srbskou propagandou. Slobodan Miloševič mohol veľmi pohodlne zneužiť štáty, ktoré sa nechceli podieľať na centrálnej moci z Belehradu, a vyhlásiť ich za nacionalistov. Staval sa do pozície internacionálneho Juhoslovana, ktorý chce len to, aby sa splnil jeho sen o federálnej Juhoslávii. Je to ľúbivé, ale je to iba propaganda."
# Ale podľa oficiálnych dokumentov "tajný plán na rozbitie Juhoslávie" existoval už v rokoch 1989-1990.
"V tom období vznikla koncepcia štátov s oveľa voľnejšou federálnou štruktúrou, kde by Belehrad nemal toľko kontroly. Lídri jednotlivých republík navrhovali decentralizáciu a voľný obchod, práve že chceli zachrániť Juhosláviu, ktorá z východoeurópskych krajín najlepšie prosperovala. Miloševič však nechcel. Trval na riešení s hegemóniou Belehradu. Ľudia zabudli, že dva roky padali rôzne návrhy na záchranu Juhoslávie, a všetky boli zamietnuté. Keď si Miloševič uvedomil, že jeho plán na Juhosláviu pod jednou centrálnou kontrolou nevyjde, rozhodol sa menšie skupiny z Juhoslávie vytlačiť. Začal tým, že sa snažil uchvátiť toľko územia, koľko sa dalo. Začal ,kradnúť` juhoslovanskú armádu, ktorá bola platená zo všetkých republík. Takže nešlo o nijaký ,spontánny výbuch nacionalizmu`, ale o takú zmenu štátnej štruktúry, aby Srbom zostala účinná kontrola ekonomiky a ostatných vecí. V tejto situácii sa Slovinci museli stať nacionalistami z donútenia. Národ bol ich jediná alternatíva."
# Vo filme sa hovorí o ekonomickom mýte Západu. Nazdávate sa, že môže fungovať aj v ostatnej Európe?
"Kapitalizmus ničí prírodné zdroje a vykorisťuje Tretí svet. To je, samozrejme, zlé. Postupne však štáty ako Nemecko, Francúzsko či Švédsko boli nútené prevziať do svojho systému prvky socializmu. Napríklad Švédsko praktizuje osvietenú liberálnu demokraciu, ktorá tam - zdá sa - funguje. Pozrite sa, nejestvuje jediné správne riešenie. V západnom kapitalizme nie je komunistická strana, ktorá by kontrolovala masmédiá, ale dochádza tu k manipulácii prostredníctvom politikov a veľkých korporácií. Ale môžete povedať o každom, že môže byť zmanipulovaný. Ženu, ktorá sa mi páči, môžem zmanipulovať do postele. Každý robí nejakú manipuláciu. Záleží na tom, ako ju budeme definovať. Či je to štýl, ilúzia alebo sloboda. V demokracii je viacero ďalších možností na výber. Ľudia si nachádzajú vlastné riešenie, vlastné, hoci podivné spôsoby života. Máme to, čo si zaslúžime a nie sú to práve nebesá. Myslím si, že ako živočíšny druh sme iba na začiatku vývoja."
