vať nielen starí Gréci.
Hrbatý sa od tretieho setu do súpera i utrápenej nohy zaťal ako valaškou do dreva a milého Burgsmüllera vykrúcal sťa štupeľ z Müller-Thurgau. „Neviem, čo to s nohou urobí,“ povedal po zápase, „zatiaľ som ju namáhal dve hodiny denne na tréningoch, ale päťseták za takmer štyri hodiny – ktovie. Dostal som nejaké lieky aj injekcie, pred nedeľou to bolo dva dni dobré, ale od včera znovu bolí. Najväčšiu krízu som mal v piatom sete za stavu 4:1. Po Open vynechám pár turnajov – Miláno i Marseille, a na 99 percent nepoletím ani do USA na prvé kolo Davisovho pohára. Tých 83 chýb sa za 5 setov stane, veď bolo na mne, aby som tvoril hru. Rebríček ma momentálne nezaujíma, to súčasné 44. miesto je ešte dobré. Prvé je zdravie. Poradím sa s doktorom Malovičom, viem, že sú dobrí špecialisti Nike v Oregone, USA a na klinike v nemeckom Freiburgu. Portas, s ktorým to mám zatiaľ 2:2, má boľavú ruku, a tak mám šancu v súboji dvoch chromých.“
Keď Martina Suchá prehrala 1. set 1:6, povedali sme je otcovi Henrichovi, že to je dobré znamenie víťazstva. Akoby aj nie, veď za týždeň takto vyhrala už tri zápasy. A ešte postreh: Suchá sa stáva „odstreľovačkou“ Španielok s dvojitými priezviskami. Za týždeň to bola Ruanová-Pascualová, Medinová-Garriguesová a Leonová-Garciová. Kiežby v tomto hispánskom ťažení Martina pokračovala, veď v 2. kole ju čaká Argentínčanka Diazová-Olivová.
„Na ňu si verím, predvlani som ju zdolala 6:2, 7:6 na antuke a psychicky najťažšie grandslamové kolo mám za sebou,“ potešila sa Suchá. V 1. sete som mala hrať odvážnejšie, prenechala som iniciatívu ľavorukej Španielke, jej štýl bol nepríjemný. Potom som už tvorila hru a vnútila jej svoj tenis. Zatiaľ si netrúfam chodiť na sieť ani po kratších loptách, veľa musím pracovať aj na podaní. Pomáha mi tréning u Jana Kukala v Boldogu, škoda, že som kedysi zanedbávala štvorhru. Radí mi aj otec a počúvam ho, i keď nie je tenisový odborník.“
Daniela Hantuchová dobre rozohrala prvú a podstatnú časť svojej trilógie v Melbourne – postúpila v dvojhre (v debli hrá so Sanchezovou a v mixe s Ullyettom). „Som rada, že som potvrdila nasadenie a konečne vyhrala v Melbourne. Teším sa aj na Garbinovú, naposledy som s ňou hrala 5:7, 5:7, keď som mala 16 rokov. Ukazuje sa, že príprava v južnej Afrike v podobných poveternostných podmienkach by mohla priniesť ovocie. Už turnajom v Sydney som splnila prvý cieľ – preraziť do tridsiatky.“
Ľudmile Cervanovej a Henriete Nagyovej nebolo veľmi do reči, no prehry vzali športovo s ponaučením. Pripomenuli, že sezóna sa iba začína, vedia, na čom treba pracovať. Cervanová sa sťažovala, že ju empajrový rozhodca nepustil po 2. sete na prestávku na toaletu, ale priznala, že Brandiová bola lepšia. Ani Nagyová nechcela hľadať žiadne ospravedlnenie, aj keď jej šošovky v podvečer a večer neslúžili, ako by mali. „Frazierová zahrala rozhodujúce lopty sebavedomejšie, zdolala veľa špičkových hráčok a tlačila ma do ofenzívy. Asi sa nebudem pozerať do rebríčka, lebo čím viac chcem ísť do dvadsiatky, tým viac to ovplyvňuje moju hru. Mala som vari 50 brejkbalov a gembalov, no nevedela som získať set. Ciele do sezóny? Čo najviac turnajov a kvalitnejších výkonov. Keby som raz vyhrala Roland Garros, môžem si povedať, že to bola dobrá kariéra.“
ANDREJ BUČKO, Melbourne
