BRATISLAVA – „Boli sme veľmi prekvapení, keď sme našli pod kobercom malú skrinku,“ spomína si staršia pani pri pohľade na plošticu, ktorá je takmer rovnaká ako tá, ktorú mala v byte. Rozsiahlu zbierku celej operatívnej techniky ŠtB, ktorá 41 rokov narúšala súkromie ľudí, vystavuje v bratislavskom Českom centre Úrad pre vyšetrovanie zločinov komunizmu z Prahy.
Expozícia s názvom Nejen stěny měly uši ukazuje zariadenia od najprimitívnejších až po miniatúrne, na krátkodobé a dlhodobé odpočúvanie, na nenápadné otváranie listov, miniatúrne fotoaparáty a kamery.
Povestné ploštice – malé mikrofóny – sa montovali do špičiek plniaceho pera, do nábytku, pod koberec, boli vstavané v stene alebo v popolníku. Na výstave sú aj rôzne ďalšie magnetofóny či staršie drôtofóny na odpočúvanie telefonátov. Nenápadná kožená hnedá taška s názvom Vladimír stála v sedemdesiatych rokoch desaťtisíc korún. Mala dve rovnaké pracky. V jednej z nich bola snímacia kamera.
Výstavu dopĺňajú aj písomné nariadenia k namontovaniu odpočúvacieho zariadenia. Pod názvom „Návrh na preverenie úkonu C-7 v akcii TOMIS,“ bol odpočúvaný aj byt disidenta Václava Havla. Príslušníci ŠtB chodili čoby pokrývači odpočúvať na strechu podkrovia nad bytom.
Odpočúvacie či sledovacie zariadenia mala štátna moc aj v rôznych zastupiteľských úradoch, u ľudí, ktorí prichádzali zo zahraničia, ale aj u športovcov a známych osobností, čo do zahraničia často chodili. Ploštice boli aj u ich nič netušiacich známych či príbuzných.
V luxusnejších pražských hoteloch ako Jalta, Palace, Europa, Park Hotel boli namontované odpočúvacie zariadenia natrvalo. Podľa historika Daniela Povolného mala štvrtá správa ŠtBv roku 1976 na vyhodnocovanie všetkých odpočúvaní spolu 44 prekladateľov do rôznych jazykov.
Čítajte viac v dnešnej TÉME - ŠTB
