m boli dve operácie menisku za sebou.) Nakrúca pre televíziu, dabuje, objavuje sa aj v takých vzácnostiach, akými sú pôvodné slovenské filmy. So svojím "španielskym dvojčaťom" Romanom Luknárom sa vyhrážajú, že na budúci rok možno vyvedú nejaký spoločný divadelný kus. Toto leto si však Vlado Hajdu povedal, že bude čo najviac dovolenkovať...
# Predsavzatia sú pekná vec, napriek tomu: Podarilo sa vám niečo z nich realizovať?
"Ale áno! Bol som s rodinkou pri mori v Chorvátsku, kde som s fascináciou pozoroval morské príšerky, ktoré plávali podo mnou. Zo začiatku som sa ich veľmi bál, strach opadol vždy, až keď som ich mal pred sebou na tanieri. Okrem toho som strávil nádhernú - už tradičnú - dovolenku na chalupe na Kysuciach, kde sa s kolegami z divadla trochu hráme na chlapov, kálame suché stromy, rúbeme drevo, nosíme vodu. Pre mňa je vôbec manuálna práca veľkým a nevšedným zážitkom. Prvý pľuzgier som získal, už keď som niesol Šimunovi kosu..."
# Dovolenka, na ktorej sa opäť stretávate samí divadelníci. Nie je toho trochu veľa?
"Nie, veď tam sa vôbec nerozprávame o divadle a o práci. Len filozofujeme o živote, o zle a dobre, pijeme borovičku. Utekáme sem aj s rodinami od ľudí. S ľuďmi robíme desať mesiacov od rána do večera a je normálne, že v lete si potrebujeme vybrať takéto úniky."
# A nielen psychické, ale asi aj fyzické...
"To určite. Mne povedal organizmus DOSŤ teraz v júni, na predstavení Kupca benátskeho. Prežil som ten najčiernejší herecký sen: herec príde na javisko a nevie hovoriť. Mal som nástup s replikou, zrazu sa mi zatmelo pred očami, trošku sa všetko predo mnou zakrútilo... Vtedy som sa trošku zľakol a povedal som si, že v júli a auguste sa už nebudem púšťať do žiadnych nových projektov. Čo som aj dodržal. Asi sa budem musieť začať starať o svoju telesnú stránku, 33 rokov som ju dosť ničil."
# Naposledy opakovanou operáciou nohy. Aké ste mali pocity, keď ste boli načas takto odstavený?
"To by ste sa mali spýtať mojej manželky. Čo si tá musela vytrpieť pri hercovi, ktorý je chorý a bez práce..."
# Nemyslíte si, že je po takom zhone dobré trochu spomaliť? Mali ste už vôbec čas bilancovať, čo ste za tento rok stihli?
"Je hrozivé, že hneď prvý deň roka 1996 som začal pracovne. Vlastne pracoval som už na Silvestra, prvým nakrúcacím dňom filmu režiséra Vlada Balca Rivers of Babylon. Začalo sa nakrúcať netradične na Silvestra, lebo sme potrebovali plné námestie a takto šikovne sme získali komparz. Kým ostatní sa tešili z nového roka, ja som bol ,strašne smutný` a hľadal som v dave na námestí svoju filmovú partnerku - Báru Kodetovú. Ale nesťažujem si, pretože minulý rok som mal priam katastrofický: operácia menisku a vypadnutie z roly, musel som si prežiť veľa zdravotných aj psychických problémov. Ale chodievam za jednou takou ,ježibabkou`, ktorá ma trochu lieči a trochu mi hovorí do budúcnosti. Tá mi sľúbila, že v tomto roku sa mi bude už iba dariť. Postavím sa na nohy, budem mať veľa peknej práce... Zatiaľ mi to naozaj vychádza. Dokonca som dostal za jednu postavu v inscenácii (Diagnóza: Vajíčko - pozn. red.) dve ceny - opozičnú aj koaličnú!"
# To je situácia pre našu dobu signifikantná. Myslíte si, že je to v poriadku, keď vám dobre odvedenú robotu musia "odklepnúť" hneď dve strany?
"Pracovne sa mi darí. To, čo sa inak deje okolo mňa, veľmi nemôžem ovplyvniť. Môžem povedať svoj názor, ale to je celé. Pre život potrebujem ľudí, ktorými som sa obklopil, potrebujem svoje divadlo. Na to, aby som sa mal ešte lepšie, som dal hlas ľuďom, ktorí sú za to platení. Ale zatiaľ pre to robia veľmi málo."
# Vráťme sa ešte k filmu Rivers of Babylon. Vy a Pišťanek, to je určite zaujímavá kombinácia. Ako ste sa popasovali so svojou postavou?
"Hrám tam postavu Video-Urbana a zdá sa mi zbytočné hovoriť k nej niečo bližšie. Kto knihu čítal, vie, čo to je za postavičku. Kto nie, bude sa čudovať. Okrem mňa a spomínanej Báry Kodetovej tam hrá Andy Hryc, Diana Mórová, úžasná eštebácka skupina Dančiak, Noga, Šimun a ďalšie zaujímavé mená. Pišťanek je veľmi svojrázna postava slovenskej literatúry, ľudia jeho knihy poznajú a aj preto sú na film zvedaví. A to je dobre."
# Nebojíte sa, že film postihne podobný osud ako niekoľko jeho predchodcov? Vyrábali sa im obrovské reklamné bubliny, ktoré pri uvedení filmu popraskali...
"Nie, nie, to by ste museli poznať režiséra. Je to človek maximálne poctivý k sebe aj k svojej práci. K filmu povedal jednu vetu, ktorá je vlastne mottom všetkého, o čo sme sa snažili: ,Keď sa nepostavíme proti zlu, zákonite nás pohltí.` Ten film je naším stavaním sa proti zlu. Chce ľuďom pripomenúť, odkiaľ sme prišli, čo sa to s nami porobilo a stále deje..."
# Čo také skvelé vás ešte postretlo v tomto roku?
"Prášky na spanie. Hra, ktorú režíroval podľa Dušekovej knihy a scenára Juraj Nvota, a kde som si odskočil do úplne iného žánru. Spolu s Ankou Šiškovou sme si zahrali v krásnom príbehu dvoch bezdetných ľudí, ktorí v takomto smútku skúšajú svoju lásku. Premiéru by mala mať na STV niekedy v septembri-októbri. No a pre Markízu som začal nakrúcať televízny seriál Silván 96, kde hrám syna pána Labudu, ktorý veľmi túži stať sa kabaretierom, no nikdy sa mu to nepodarí. Prečo tá ,podobnosť` s pánom Labudom, na to si počkajte... Okrem týchto nových vecí sa ešte stále teším z mojej postavy čerta v Slobodovej Macoche. Je úžasné, že hoci sa Sloboda rozhodol od nás odísť, vždy, keď hru hráme, sa kdesi medzi nami tmolí."
# Ako vstupuje do života a práce herca jeho dieťa?
"Zákonite ho mení. Vnáša do života - nielen herca - ďalší rozmer. Človek sa mení a dovolím si povedať, že k lepšiemu. Zároveň začína mať ten pravý strach a zodpovednosť. Mám strach, aký som doteraz nepoznal. Nedovolím si veľa vecí, ktoré som robil za slobodna, a neriskujem toľko. Ale zasa môžem počuť v telefóne hlas svojej dcéry, ako mi povie, že sa o mňa bojí a že na mňa čaká."
# Pomyslíte si niekedy, že by z nej mohla vyrásť herečka?
"Dúfam, že nie. Herečky to majú ťažšie."
# Prečo?
"Sú matkami. A na Slovensku je nemysliteľné nakrútiť si napríklad jeden film a chvíľu z neho príjemne žiť. Herec tu musí tvrdo pracovať."
# Viete si predstaviť, že by v Astorke vznikla podobná situácia ako nedávno v SND?
"Je zrejmé, že ani Astorku neobídu podobné čudné zásahy. Zaujímavé bude počkať si na september. Možno čaká Astorku prekvapenie zhora a možno my budeme rozširovať svoje rady. Ale divadlo - a to som si nevymyslel ja - je predovšetkým o morálke. Ak vznikne v divadle špinavá situácia, človek jednoducho musí reagovať. Divadlo sa nedá robiť, keď v ňom niet morálky. Alebo inak: Ministri kultúry sa budú stále striedať, divadlo tu zostane... Alebo aj nie."
