Štrnásteho augusta pred šiestimi rokmi, deň pred sviatkom Nanebovzatia Panny Márie, Božena Sirová údajne zažila zázrak. Aspoň to tvrdí. "Bola som veľmi chorá a slabá, nič som nevládala, nemohla som ani vziať dcéru na ruky. Veľmi som prosila Pannu Máriu, aby mi dala silu aspoň do pravej ruky. Išli sme na miesto zjavenia k prameňu na Zifčákovej. Umyla som sa tou vodou, ale nestalo sa nič. Až keď sme schádzali dolu z kopca, pocítila som v ruke strašné stuhnutie. A predstavte si, stalo sa naozaj tak, ako som si želala: dostala som silu do ruky, neskôr i do celého tela!"
TURZOVKA 5. AUGUSTA 1996 19.00 h
"Kde tu býva svätá žena?"
Štyri ženy spozornejú. "Svätá žena?" čuduje sa najstaršia z nich. "U nás takej niet, ale neďaleko je pútne miesto, kde sa vraj zjavuje Panna Mária."
"A nebude to tá, čo sa o nej hovorí, že zomiera, a keď sa pokropí svätou vodou, tak ožije? Lebo tá býva neďaleko. Pani Sirová..."
K štyrom ženám sa pridajú ďalšie dve. Rozrečnia sa, prekrikujú jedna druhú, ale po chvíli sa upokoja. Iniciatívu preberá najstaršia - silnejšia šedivá pani v domácich šatách. Zdá sa, že je dobre informovaná. "Pani Sirová si myslí, že tá voda zo Zifčákovej je naozaj zázračná. Vraj ňou lieči seba i deti. O lekároch nechce ani počuť, však sa s nimi aj pohádala. Ľudia ju považujú za bláznivú... Ale žeby bola svätá?" Žena sa zatvári pochybovačne. "Tak vám poviem: ja som na tej hore bola, aj som pila tú vodu. U nás vám každý potvrdí, že tá voda nie je celkom obyčajná, lebo keď necháte dlhšie odstavenú vodu z vodovodu, za nejaký čas sa pokazí, ale táto ostane čerstvá aj po niekoľkých mesiacoch. Obsahuje nejaké látky, ktoré sú možno aj liečivé. Však sem už dlhé roky chodia pútnici zo Slovenska i zo zahraničia, na tej hore sú sväté omše a všade visia ďakovné tabuľky od tých, čo sa uzdravili, ale pani Sirová... to je iný prípad."
MATÚŠ LAŠÚT
Šaštín, Levoča, Litmanová, Turzovka. Známe pútnické miesta na Slovensku. O zjaveniach v Turzovke a o zázrakoch, ktoré sa tu mali udiať, sa už veľa popísalo. Ťažko posúdiť, do akej miery sú informácie, ktoré kolujú medzi ľudom, pravdivé. Vraj sa na Zifčákovej už uzdravili aj ľudia s ťažko vyliečiteľnými chorobami, akýsi slepec údajne znova začal vidieť... Všetky tieto skutočnosti nech posudzuje komisia cirkevných hodnostárov a expertov. Príbeh Boženy Sirovej je trochu zvláštny. Podľa nej je pravdivý, hoci jej nikto nechce veriť. Údajne neklame ona, ale lekári, učitelia, susedia a všetci ostatní zainteresovaní.
Panna Mária sa v Turzovke prvýkrát zjavila 1. júna 1958 Matúšovi Lašútovi, vtedy 43-ročnému lesníkovi, otcovi troch detí. Lašút mal spolu sedem zjavení a okrem Panny Márie, ktorá bola v "mori ruží", sa mu zjavil aj Ježiš Kristus. Lašút ho opísal takto: "Je oblečený v bielom rúchu a na sebe má červený plášť prehodený cez pravé plece a ľavú ruku. Vedľa neho je úzky kríž. Ježiš stojí v žiarivom trojuholníku, ktorého jedna strana má dĺžku asi desať metrov." Aj napriek zákazom zo strany komunistickej moci sa Turzovka stala v krátkom čase veľmi známym pútnickým miestom, doteraz ho navštívili státisíce veriacich.
ZJAVENIE V NEMOCNICI
AUGUST 1989
(Z ROZPRÁVANIA BOŽENY SIROVEJ)
"Ešte za totality boli na mne vykonané dve interrupcie. Potom sa mi po sebe narodili deti s menejcennými sliznicami - Alexandra a Soňa. Vtedy sa ešte nezdalo, že sú obe nezdravé: to sa ukázalo až neskôr. Ja som už bola veľmi chorá. Trikrát som prekonala generalizovaný chronický zápal žalúdka. Niekoľko rokov som žila na diéte a v roku 1989 som musela ísť na operáciu. Tú operáciu som ešte prežila, ale keby som zostala v nemocnici, bolo by po mne! Neprežila by som to! Viete?
Operovali ma ráno a keď ma doviezli na oddelenie, bolo mi veľmi zle. Hádzala som sa po posteli, že museli dať stoličky, aby som nespadla, rana ma veľmi bolela, všetko sa mi to zapálilo, vzplanulo ešte viac. Viete? No. Zápasila som so smrťou, a keby som vtedy neprišla domov, tak už určite nežijem. Dostala som vysoké horúčky. Ako som tak v noci ležala, v polospánku som mala také videnie. Prišla ku mne žena. Bola tmavo oblečená. Nepamätám si ani jej hlas, ani výzor, celé to bolo také matné, rozmazané. Len si veľmi dobre pamätám, čo mi povedala a povedala to veľmi naliehavo. Že musím ísť domov, lebo inak to neprežijem, a kto sa potom postará o deti. A ja tej žene vravím: A čo budem doma jesť a piť, keď mám takú prísnu diétu? Ako sa ja sama budem liečiť? Na to žena povedala, aby som nemala strach, že nejako sa to zariadi. Poslúchla som ju a vypýtala sa z nemocnice domov. Pustili ma na šiesty deň. Prišla som teda domov. S manželom sme sedeli pri stole: rozmýšľali sme, čo budeme teraz robiť, ale na nič múdreho sme neprichádzali. On potom, chudák, celé noci nespal, taký bol z toho nervózny. Bál sa, že zomriem."
V BYTE SIROVÝCH
5. AUGUSTA 1996 19.55 h
V byte Sirových v Turzovke vo vchode číslo 13 na piatom poschodí v klasickej panelákovej obývačke sú v sekretári desiatky obrázkov svätých. Panna Mária, svätý Jozef, Ježiš Kristus. Sú tu aj krížiky, ružence a sošky rôznych tvarov a veľkostí a množstvo náboženskej literatúry.
Božena Sirová, chudá útla tridsiatnička, sedí s rukami zloženými v lone a podrobne popisuje svoj životný príbeh. Manžel pani Sirovej len pred chvíľou prišiel odkiaľsi zvonku, ešte je v pracovnom oblečení. Dve dievčatá - Alexandra a Soňa - občas nakuknú, ale hneď nato sa schovajú v detskej izbe.
"Bolo to, keď manželku pustili z nemocnice a ja som sa veľmi trápil," vraví pán Sirový. "Vtedy sa mi prisnil taký zvláštny sen. Už si nepamätám, kde sa to odohrávalo, ani nič iné, ani či v tom sne bol aj niekto iný. V tom sne som sa kúpal v nejakej čistej, zdravej vode. O vode zo Zifčákovej sme dovtedy kadečo počuli, ale neprikladali sme tomu nijaký význam. Ľudia narozprávajú kadečo, mysleli sme si. Ani to, že tam stále chodia pútnici, sme nejako nevnímali. Ale vtedy, keď sa mi prisnil ten čudný sen s čistou vodou, mi čosi zvnútra - akýsi hlas hovoril, aby som tam išiel a doniesol jej tú vodu."
"Keď mi to ráno povedal, bola som veľmi prekvapená, ale dnes už viem, že to bolo všetko riadené Pannou Máriou. Manžel by na to nikdy neprišiel sám. Viete? No. On bol ešte menej veriaci ako ja, a ja som nikdy nebola veľmi nábožná. Však aj v komunistickej strane som bola, žili sme tak, ako to od nás chceli a ako nás to voľakedy učili v škole."
Keď Božena Sirová prvýkrát ochutnala zázračnú vodu zo Zifčákovej, pripadala jej ako celkom obyčajná voda. Manžel však vodu nosil pravidelne, a tak ju Božena pila. Prestala brať lieky a chodiť k lekárom. Už im neverila. Začala sa spoliehať na to, že vyzdravie z vody. Po troch týždňoch sa cítila oveľa lepšie; vedela, že teraz už nezomrie. Stále však bola zmätená, nevedela, ako vodu užívať: či ju má prevárať alebo z nej variť. Alebo len tak piť. A ak piť, tak koľko?
Dní pribúdalo a Božena sa stále viac a viac presviedčala, že voda je zázračná. Celá rodina sa obrátila k Bohu: najprv sa začala modliť ona, neskôr deti a manžel. Dnes konštatujú, že táto udalosť zmenila celý ich život.
ZÁZRAČNÁ VODA V LURDOCH
JE OBYČAJNÁ PITNÁ VODA
Vo väčšine kresťanských pútnických miest (ich počet sa na celom svete odhaduje na vyše 40 tisíc) zohráva dôležitú úlohu prameň s liečivou vodou. Tak je tomu napríklad vo francúzskych Lurdoch, kde údajne došlo k niekoľkým tisícom zázračných uzdravení. Cirkev uznala za zázrak vyše šesťdesiat z nich. Zaujímavé je, že väčšinu chorých, ktorí putujú do Lúrd, predstavujú ženy vo veku šestnásť až štyridsaťpäť rokov. Skúmaním zázračného vyliečenia viac ako dvesto týchto žien sa zaoberal svetoznámy lekár Dr. Franz Schleyer. Zistil, že v prevažnej väčšine prípadov ide o mladé ženy s dlhoročným priebehom choroby. Tieto ženy sú útlej stavby tela a abnormálne ľahko u nich dochádza k prudkým nervovo-vegetatívnym reakciám, v priebehu ktorých im lekári nadiagnostikujú rôzne, často aj vážne choroby. Tieto neurózy môžu vyvolať aj organické choroby, ktoré sa nedajú liečiť medikamentózne ani chirurgicky. Doktor Schleyer zistil, že takmer všetky tieto zázračne vyliečené ženy trpeli práve takýmito nervovými poruchami, a teda ich uzdravenia v nijakom prípade nemožno považovať za zázrak. Experti tiež podrobili vodu z Lúrd fyzikálnej a chemickej analýze. Jej výsledok bol až prekvapujúci: je to obyčajná pitná voda bez akýchkoľvek liečivých účinkov. Tým, samozrejme, ani doktor Schleyer, ani ďalší experti nechceli spochybniť, že sa v Lurdoch mohli stať aj naozaj zázračné, teda ľudsky nijako nevysvetliteľné uzdravenia.
Erich Von Däniken o tomto fenoméne vo svojej knihe Zjavenia píše: "Vo väčšine prípadov stačí táto viera v účinok liečebnej metódy a na miestach zjavení viera v zázrak. Podvedomie (resp. automatické vedomie) podnecuje chemicko-elektrické funkcie mozgu: ak prídu nervové impulzy do mozgu, vyvolávajú rozličné chemické reakcie. Tieto reakcie potom majú za následok zlepšenie zdravotného stavu alebo celkové uzdravenie."
V BYTE SIROVÝCH 20.40 h
"Keď mi už bolo trocha lepšie, musela som do práce," pokračuje v rozprávaní Božena Sirová. "Mala som od podniku nenávratnú pôžičku na byt: musela som odpracovať ešte päť mesiacov. Robila som krajčírku v Slovenke. V januári som nastúpila, ale stále som bola slabá a chorľavá. Vtedy som ešte nemala odvahu verejne hovoriť, že žijem len vďaka vode zo Zifčákovej. Podarilo sa mi vybaviť šesťhodinový pracovný čas, ale zápal sa opäť začal šíriť. Ako som sedela každý deň šesť hodín za šijacím strojom, zasiahlo mi to aj končatiny, zadok aj všetko, a už sa to nedokázalo zregenerovať. Všetko som mala zapálené. Viete? No. Vtedy sa zhoršil stav aj obidvom dievčatám."
Božena Sirová tvrdí, že dievčatá ochoreli z antibiotík, ktoré užívali proti častým chrípkam, angínam a zápalom a časom im začalo byť zle aj z bežných jedál a mliečnych výrobkov. Pozoruhodné je, že sa im stav údajne zhoršil v čase, keď mali ísť do školy (Alexandra) a do materskej škôlky (Soňa). Pani Sirová im začala variť diétne jedlá ako sebe a o svojich problémoch začala vypisovať listy. Písala do nemocnice v Čadci, na KDH, aj na ministerstvo zdravotníctva. Všade pritom zdôrazňovala, že ju pred smrťou chráni len liečivá voda zo Zifčákovej. "Už som bola taká slabá," vraví, "že mi tie listy musela písať moja najstaršia dcéra, ona je zdravotná sestra. Na ministerstve mi vybavili pre Alexandru vyšetrenie v nemocnici v Banskej Bystrici. Ale ja som sa už na nič nespoliehala. Začala som sa modliť k Bohu deviatnik. Na siedmy deň modlitby som sa dozvedela, že do Žiliny príde slávny ľudový liečiteľ z Austrálie. Tak sme tam s dievčatami išli. Mne a Soni veľmi nepomohol, ale Alexandrin stav sa zlepšil. Nie že by ju celkom uzdravil, ale dal jej nejakú silu. Chvíľu bolo dobre, ale na jeseň dostala salmonelózu. Ona, aj všetky deti v rodine, čo jedli tortu zo svadby. Boh nás skúša, myslela som si vtedy. Treba vydržať."
ROKY SO ZÁZRAČNOU VODOU
Keď Božena Sirová usúdila, že voda zo Zifčákovej je pre ňu, pre deti, a aj pre manžela nepostrádateľná, začal pán Sirový chodiť k prameňu pravidelne. Vláčil na chrbte v plecniaku a v rukách aj po tridsať litrov liečivej vody naraz. Niekedy vzal vozík, bandasky a fľaše a doviezol vodu na celý mesiac. V zime to bolo horšie: napadlo veľa snehu, prameň omŕzal a vody bolo málo. Pán Sirový ju prestal piť a, ako sám vraví, po týždni dostal chrípku, z ktorej sa potom dlho nemohol vyliečiť.
Božena Sirová je dnes presvedčená, že odhalila všetky liečivé účinky vody a prišla na to, ako ju správne užívať. Podľa nej voda obsahuje akési plesne, stopové prvky a minerálne látky, ale tomu, kto ju pije "len tak" veľmi nepomôže. Musí byť k tomu pridružená aj "schopnosť s týmito látkami zaobchádzať" a viera v uzdravenie.
Podľa pani Sirovej boli dievčatá veľmi ťažko choré a ťahá sa to s nimi dodnes. V slepej viere v zázračnú silu vody a v presvedčení, že choroby dievčat sú veľmi vážne, ich v rokoch 1993 a 1994 nepúšťala do školy. Chodila s nimi po lekároch, tí však - okrem bežných detských chorôb - nezistili u dievčat nijaké vážnejšie ochorenia. Lieky, čo detská lekárka predpísala, Božena Sirová deťom nedávala. Liečila ich sama - vodou zo Zifčákovej. Celý ten čas žila a dodnes žije v presvedčení, že deti sú slabé, a preto by do školy chodiť nemali. Aj keď, ako konštatuje teraz, "Alexandra je už trochu lepšia". Dievčatám sa zatiaľ hromadili ospravedlnené, ale väčšinou neospravedlnené hodiny.
Škola podala na manželov Sirových trestné oznámenie za ohrozovanie mravnej výchovy. V roku 1993 boli pokarhaní a museli zaplatiť pokutu. O rok nato sa prípad dostal až na prokuratúru, ktorá ho však vrátila na opätovné prešetrenie. Pani Sirová medzitým vypisovala na kadejaké inštitúcie, pozvala dokonca televíziu, ale tá o jej príbeh neprejavila záujem. Po Turzovke sa medzitým rozšírili reči o bláznivej žene, čo len svätú vodu pije, dievčatá nechce púšťať do školy a neustále sa háda s lekármi i s učiteľmi. Deti v tom čase trpeli viacnásobne a pre matkine predstavy o ich strašných chorobách prakticky nemali žiadnych kamarátov. Ostatné deti si z nich dodnes robia posmech, učitelia len ťažko hľadajú najoptimálnejší prístup. Dievčatá sa učili samé doma a museli absolvovať komisionálne postupové skúšky. Urobili ich. Alexandra teraz ide do siedmeho ročníka. Pani Sirová tvrdí, že keď sú doma, nie sú až také choré: ich stav je najhorší, keď treba chodiť do školy. V jeseni, v zime a na jar. Všetci lekári, ktorí dievčatá vyšetrovali, zhodne konštatujú, že im nič nie je a pobyt medzi ostatnými deťmi im môže len prospieť. To isté si myslia aj učitelia a pracovníci príslušných orgánov. Matka však tieto tvrdenia kategoricky odmieta: podľa nej sú dievčatá choré, a keď ich nevedia liečiť lekári, bude to robiť ona. Aj napriek tomu, že mladšia Soňa za posledné tri roky niekoľkokrát prekonala choroby horných dýchacích ciest, Božena Sirová neakceptovala pokyny detskej lekárky a dievčaťu predpísané lieky nedávala. Vznikol konflikt, ktorý pani Sirová vysvetľuje tým, že "lekárka žiarlila na to, že jej lieky nezaberajú, a ja im dokážem sama pomôcť liečivou vodou."
V BYTE SIROVÝCH 21.50 h
So Soňou matka doteraz chodí do školy aj naspäť. Nosí jej tašku; stále je presvedčená, že dievča je slabé a strašne choré. "Sama ju vyšetrujem aj liečim," povie a ukazuje papieriky na testovanie moču. "Má problémy, má aj bolesti, aj krv v moči. Aj k lekárke s ňou idem, ale či jej potom tie lieky dám, to už je moja vec. Ale ak mi teraz ochorie, už jej dám aj antibiotiká. Nech vidia, čo to s dievčaťom urobí. Alexandre sa stav zlepšil, ale ja viem, že na jeseň znova ochorie a potom pomôže len voda. Keby ste vedeli, koľko zázračných vecí sa mne stalo pri tom prameni. Niekoľkokrát som sa tam umyla - a pomohlo mi to. Panna Mária sa mi nikdy nezjavila, ale ja som ten svedok, ktorý môže potvrdiť, že to zjavenie tam, je naozaj veľká pravda!"
Dievčatá sú v detskej izbe. Staršia Alexandra je pekná urastená slečna, Soňa je živé veselé dievča. Nie je na nich vidieť ani len náznak nijakej choroby. Štvorručne hrajú na klávesách Casio podľa nôt dosť náročnú skladbu.
Božena Sirová príde k nim a zasnene, s úsmevom na tvári počúva. Vraví, že jej srdce túži po tom, aby raz štvorručne hrali na organe v kostole a spievali - na znak vďaky, že práve jej bolo dané toto Božie zjavenie.
