Odpoveďou a protiváhou stretnutia kultúrnej obce z 5. 9. v Charlie centre, ktorého výsledkom bolo vyslovenie nedôvery ministrovi Hudecovi, malo byť včerajšie zhromaždenie v bratislavskom Dome zahraničných Slovákov. V miestnosti, v ktorej dominoval veľký slovenský dvojkríž na stene, sa tiesnila necelá stovka ľudí, ktorí sa sami charakterizovali ako "kultúrni pracovníci, ktorí majú iné názory na štátnosť a fungovanie kultúry", a prišli svojmu ministrovi vysloviť hlasné "áno". Medzi ľuďmi, kde vládla takmer rodinná atmosféra a vysoký vekový priemer, sa objavili aj dve známe postavy divadelníctva - Gustáv Valach a Július Pántik. Prvý z dlhých, sugestívnych prejavov predniesol Ján Szelepcsényi, ktorý situáciu v SND ohodnotil ako "drámu, v ktorej hrajú vynikajúci herci, no rolu im napísal zlý autor". Univerzitu Komenského označil za spolitizovanú ustanovizeň, kde sa pronárodne cítiaci študenti hanbia priznať k svojim názorom, a ktorú možno čochvíľa premenovať z UK na UDU. Ako opozičnú platformu k fóru "Zachráňme kultúru" navrhol vytvoriť nové - "Zachráňme kultúru pred anarchizmom". Svoju reč dramaticky vystupňoval rečníckou otázkou : "Kto tu vlastne vyhral voľby? Kto je pánom v tejto krajine?" Na zhromaždení sa zrodil návrh adresovať parlamentu požiadavky: odstránenie diskriminácie občanov podporujúcich vládu, zmenu masmediálnej politiky a vylúčenie politickej agitácie z akademickej pôdy. V diskusii sa najčastejšie ozývali hlasy nespokojné s "permanentnou činnosťou deštrukčných síl, ktoré sa nezmierili s existenciou SR", a názory, že tu panuje nevyváženosť masmediálneho trhu, ktorá vedie "k ohlupovaniu a manipulácii slovenského voliča". Stanislav Bajaník za Maticu slovenskú vidí v Ivanovi Hudecovi doteraz jediného ministra kultúry, "ktorý pochopil, aké ohrozenie Slovensku hrozí". Kauzu SND označil za súčasť "svetového sprisahania voči novodobým disidentom, ktorí bránia národno-kresťanské hodnoty".