k tomu, alebo práve preto, že ide o slovenskú divadelnú klasiku. Improvizovaný fiktívny dialóg pána ministra Babíka (Emil Horváth ml.) s premiérom (a jeho typickým hlasovým zafarbením), prílišný, preháňaný dôraz na spisovnú výslovnosť slovenčiny, a pochopiteľne samotná tematika hry - ako sa čo najrýchlejšie, tíško a nenápadne dostať k mastnému hrncu. Čo sa deje potom, už nie je dôležité. Hlavné je, že sme pri hrnci... Preto, keď sa potenciálny minister zdôveruje svojej manželke, že o svojej budúcej práci toho veľa nevie, tá trefne reaguje : "No a čo!?!"... Reč hry je taká zrozumiteľná, že herci sa po predstavení rozhodli nečítať celé svoje vyhlásenie, iba sa návštevníkom prihovorili jednou vetou: "Ak si budete o dnešnej situácii utvárať názor, vypočujte si aj nás, nielen oficiálne reči úradníkov." Alebo inak: nechcime podľahnúť prejavom podobným tomu pána Milana Ferka, ktorý chce kultúru brániť pred umelcami, školstvo pred učiteľmi, štát pred jeho občanmi... Predstavenie sa končilo solidárnym aj ďakovným dlhotrvajúcim potleskom. Hra Mastný hrniec bola v roku 1942 pre istotu stiahnutá. Čo ju čaká dnes?