Jeho nový projekt s pracovným názvom Cigáni je ďalším v rade jeho snímok, zaoberajúcich sa situáciou národnostných menšín. Predchádzajúci film o českých a slovenských Euroindiánoch premietali na rôznych medzinárodných festivaloch, vrátane MFF Karlovy Vary, a vo väčšine ho prijali s veľkým záujmom. Niektorým domorodým Indiánom v Amerike však prekážalo, že cudzia populácia sa im snaží "ukradnúť" ich kultúru. Vo svojom novom filme sa Paskievich rozhodol zachytiť život skutočnej národnostnej menšiny vrátane problémov, ktoré so sebou prináša jej koexistencia v "bielom" okolí. Film financovala hlavná kanadská štátna organizácia pre podporu filmu NFB a základný nápad vznikol približne pred rokom, keď Paskievichov priateľ, profesor David Scheffel, absolvoval so svojimi študentmi antropológie letnú školu v obci Osturňa na Slovensku. "David tam stretol pani Lackovú, ktorá patrí k rómskej inteligencii. Zobrala skupinu študentov do inej dediny, aby im ukázala, v akých podmienkach tam žije rómske obyvateľstvo. Z Rómov tam nik nepracuje, bytovky sú bez vody a životné podmienky ako niekde v rozvojovej africkej krajine. Rómovia, ktorí tu žijú, sú zúfalí. Obrátili sa na Davida so žiadosťou o pomoc a prosili ho, aby sa za nich prihovoril v Európskom parlamente alebo u prezidenta Clintona. Keď sa David vrátil do Kanady, začal premýšľať, ako by slovenským Rómom mohol pomôcť, hoci sprvu sa mu to zdalo celkom nemožné. Obrátil sa na americkú organizáciu Habitat for Humanity, v ktorej pracuje aj bývalý americký prezident Jimmy Carter. Projekt pomoci však ešte nie je schválený a všetko je otvorené. Napriek tomu ma táto iniciatíva natoľko zaujala, že som sa rozhodol o tom všetkom nakrútiť film," hovorí Paskievich.
Režisér Paskievich sa na Slovensko vybral iba so zvukárom a tu si najali asistenta. To, čo zistili na mieste, predstihlo ich najbujnejšiu fantáziu. Nakrúcanie sa sústredilo do jednej obce, kde rómske obyvateľstvo žije vo veľmi stiesnených podmienkach. V obci sa šíria nákazlivé choroby, časť detí sa rodí bez lekárskej asistencie, hygienické podmienky sú mimoriadne zlé. Režisér počas nakrúcania ochorel a film dokončoval s veľkými fyzickými ťažkosťami. Vzhľadom na sťažené podmienky na mieste, kde väčšinou nefungovala elektrina a bol nedostatok svetla, musel Paskievich pracovať iba s videokamerou. "Zistil som," hovorí, "že spoločná dlhá história Slovákov, Čechov a Rómov je históriou nekomunikácie. Žijú tam vedľa seba dve kultúry a medzi nimi je vzdialenosť ako z Marsu na Venušu. Je to hrozná situácia a najhoršie je to, že profiluje iba tie natienistejšie stránky človeka." Akýkoľvek návod na riešenie sa Paskievichovi zdá takmer nedostupný. "Je paradoxné," vraví, "že komunizmus, ktorý sa na Rómoch podpísal zo všetkého najhoršie, bol pre nich priaznivejší, pretože im dal prácu. Teraz sa z nich stala nepotrebná časť populácie, ktorá klesla na dno spoločnosti." Rómsky problém má podľa Paskievichovho názoru minimálne tri zložky: historickú, ekonomickú a ľudskú. "Pretože slovenská ekonomika má značné problémy a Slováci sa po rozdelení republiky stali nacionalistickejší než predtým, nazdávam sa, že rómsky problém sa v budúcnosti prehĺbi a vyostrí. Jediná šanca je - možno to znie naivne - zaobchádzať so spoluobčanmi ako s ľuďmi, hoci majú inú pleť a iné zvyky. Rómovia sú slovenskí občania, ktorí tu žijú od 14. storočia. V skutočnosti zostávajú v spoločnosti outsidermi. To isté sa deje v Čechách, v Rumunsku, ale aj vo Francúzsku a čiatočne v Nemecku." Paskievich sa vo svojom filme, ktorý by mal byť dokončený koncom roka, snaží ukázať aj druhú stranu mince. "Chápem aj bielych obyvateľov, ktorí sa cítia Rómami ohrození. Chápem tých ľudí, ktorí nechcú s Rómami nič mať, pretože sú od nich dnes a denne okrádaní. Nie, nie je to jednoduché. Hádam by bolo dobré trpezlivo sa učiť dôležitým hodnotám západnej civilizácie a nedať šancu hitlerovským či stalinským riešeniam. Potom by to mohlo dopadnúť veľmi zle."
