Vlastne to ani nie je Janovicova kniha. Aforista Tomáš Janovic je iba na káve u svojho priateľa – židovského mudrlanta Jajkeleho.
Smutno by im bolo dvom, a tak si pozvali do partie aj ďalších priateľov a známych. Jeden z nich Miro Cipár sa už tradične (a s fantáziou) postaral o výtvarnú stránku tejto knihy. Pri káve sa priebežne striedajú aj Pavel Vilikovský, Milan Lasica, Peter Zajac alebo Ján Štrasser.
Nálada je výborná, hoci vzhľadom na starších pánov už nie bujará. Prevládajú životná múdrosť a nadhľad. To všetko je premiešané kúskom cynizmu, s ktorým sa svet a život zvládajú ľahšie.
Janovic prichádza s novou knihou a všetko v nej je zrelé a pravdivé. Nepotrebuje si hľadať nových kamarátov, kvôli ktorým by mal vyrábať milosrdné lži.
Spolieha sa na priateľov osvedčených a z úcty k nim im venuje aj túto zbierku múdrych paradoxov. Priatelia si pohostinnosť zaslúžia, lebo „našim prestierame, a pred nenašimi predstierame“. Neskrášľuje minulosť ani prítomnosť. Je nekompromisný k sebe, národu aj ľudským úchylkám.
Jajkele pri káve s Tomášom Janovicom a Mirom Cipárom (Petrus 2018) (zdroj: Archív SME)Mať pravdu neznamená veľa
Janovicov Jajkele je skvostný mudrlant. Drží si odstup, ale potom v krátkej chvíli presne „udrie“. Chce to mať pod kontrolou a posledné slovo, hoci taká ambícia je vždy odsúdená na neúspech.
Rád sa doťahuje so svojou ženou i s Bohom. „Áno, Pane, nesmiem požiadať manželku blížneho svojho, ale čo keď ona požiada mňa?“
Rozohráva to na všetky strany, ale správne tuší, že „mať pravdu“ niekedy nič neznamená. Po pravde prichádzajú život a láska, šťastie, zraniteľná krehkosť, bolesť aj smrť. A zdravý rozum nestačí. „Je menšina. A my nemáme radi menšiny.“
Janovic je už značka. Po viac ako päťdesiatich rokoch tvorby aforizmov, epigramov a satirických próz čitateľ vie, že má do činenia práve s ním.
Napriek tejto istote si Tomáš Janovic drží vysokú úroveň mentálnej aktuálnosti. Vníma svet okolo seba. Vie o agresívnych fejsbúkistoch aj radikálnych teóriách, ktoré ľuďom strašia v hlavách. „Keď zlyhajú elity, je tu priestor pre mýty.“
Jajkele venuje na smrteľnej posteli svojej Sáre veľký kompliment na život. „Sára, život bol zaujímavá skúsenosť.“
Za touto pochvalou je obsiahnutý aj Janovicov prístup k životu. Oplatí sa ho čítať, lebo ide o niekoho, kto dokáže týmto pozitívnym presvedčením nakaziť ostatných.
