Presne pred sedemdesiatimi rokmi dozorca finančnej stráže z Hosusova na maďarsko-slovenskej hranici Ján Majko objavil jaskyňu Domica. Podzemnú perlu Slovenského krasu, nedávno ocenenú ako Svetové prírodné dedičstvo. Stalo sa to 3. októbra 1926, podľa písomného svedectva vtedajších nadšencov slovenskej prírody Vlada Čaploviča a Vojtecha Benického (Domica, jaskyňa pravekých tajov, Praha-Bratislava 1937), takto: "V ten pamätný deň dopoludnia krásneho jesenného dňa zverboval (J. Majko - pozn. autora) svojich nedôverčivých kolegov (Pochylého, Svobodu a Žáka), zadovážil primitívnu výskumný výstroj (26-metrový povraz a karbidovú lampu) a zastavili sa nad tajomnou priepasťou v pahorku Domica." Ďalej spomína samotný objaviteľ J. Majko: "O 13-tej hodine stáli sme už nad priepasťou a ponúkali sa navzájom k zostupu do nej. Žák sa odvolával na ženu a deti, že sa tedy nechce zabiť. Svoboda mienil, že do toho pekla nevliezol by ani čert a Pochylý netúžil po prvenstve. Musel som si dodať odvahy, aby sme sa nemuseli vrátiť bez výsledku. Uviazal som si povraz okolo drieku a priatelia spustili ma pomaly až na dno priepasti (14 m hlbokej), ktorá pokračovala nevysokou chodbou... Potom zostúpil Pochylý a s ním kráčali sme popri potôčku, až sme sa dostali do Hlavného dómu, od vchodu asi 200-metrov vzdialeného. Prekvapení hľadeli sme na snehobiele kvaple, kvapľové vrchy, na ich veľkosť a rôznofarebnosť iných útvarov. Netajím, že sme mali pocit radosti a rozochvení vrátili sme sa k povrazu oznámiť ostatným, ako sa nám vodí..." Toľko prvé svedectvo objaviteľa jednej z najvzácnejších jaskýň na Slovensku, ktorej kráse vzdal pred necelým rokom v Berlíne (vyhlásenie za World Heritage - svetové dedičstvo) hold celý svet. Sedemdesiat rokov priťahuje Domica nielen nádherou svojej jedinečnej kvapľovej výzdoby, majestátnosťou kaskád Rímskych kúpeľov, tajomstvom osídlenia už v neolite, ale najmä mystickou plavbou podzemnou riekou Styx, s ozajstným Cháronom - prievozníkom, do oblastí najväčších záhad života a Zeme, s hraničnou mrežou na konci cesty.