V 47 rokoch sa skladateľ, hudobník, herec, spevák, humorista, dramaturg i moderátor Jaroslav Filip (narodený 22. júna 1949 v Hontianskych Moravciach, absolvent štúdia klavírnej hry na konzervatóriu i filmovej a televíznej dramaturgie na VŠMU) označil za jediného žijúceho občana Slovenska, ktorý nemá svoj vlastný profilový album. Vydali ho vraj už skoro všetci, snáď iba s výnimkou stredného Slovenska, kde ešte podľa neho sú nejaké biele miesta. Tak si ho nahral a vydal vo vlastnej spoločnosti Salvador. Deväť textov je z pera Richarda Müllera, jeden z básnickej zbierky reportéra denníka SME Juraja Mravca s názvom Tvoje telo, to je delo. Prvú sólovú platňu Cez okno, ktorej distributérom je bratislavská predajňa Roxy, dnes o 19.00 h Jaroslav Filip pokrstí v reštaurácii Tenis Club na tenisových kurtoch pri Habánskom mlyne v Bratislave. Aj touto cestou vyzýva Richarda Müllera, aby neodmietol byť jej krstným otcom. Richard si totiž na album robí rovnaký nárok...

# Kedy ste mali v živote najväčšie okno? Tak, ako o tom spievate - po ruskej vodke?

"Rišo to ošperkoval, keď som mu povedal, že titulná pieseň by mala mať niečo spoločné s oknami. Je to tak trocha moja životná filozofia - nikam nechodiť a všetko si radšej pozrieť cez okno. Symbolizuje to celý môj životný postoj domaseda, ale na druhej strane zvedavého. Len ako to spojiť všetko dohromady? Tak som zistil, že najlepšie je sedieť a cez okno pozorovať svet. Na dovolenky nechodím a mojím snom je - keď už tematický zájazd, tak po európskych a svetových kaviarňach, kde by som sedel a cez okno pozoroval život. To sa mi veľmi páči, mám to v krvi. Aj texty sú pohľadmi na niektoré veci sklíčkami okien. Richard bol pre mňa priam nevyhnutný textár, spriaznili sme sa cez prácu na jeho albume 33, ktorý bol naším prvým spoločným dielom. Zachutilo nám hudobné spolužitie. Jedného dňa mi Richard priniesol 45 textov napísaných perom v linajkovom zošite. Aký bol však šokovaný, keď o tri týždne bola hudba."

# Na všetkých 45?

"Samozrejme. Všetky sú hotové a na päť rokov máme vybavený edičný plán. (smiech) A tak ho buzerujem, že čo budem teraz komponovať. Zaujímavé je, že som sa nemusel kvôli nemu hudobne meniť a prijal to za svoje. Myslím si, že ani on v tých textoch nejde až tak mimo svojho ja. Nepôsobí to ako na objednávku."

# Vždy čakáte najprv na texty?

"Ani raz som nespravil hudbu vopred, vždy potrebujem mať text a pokladám to za sebakázeň. Ako muzikant by som si dovolil všelijaké rozlietanosti a textár by ma potom niekde naháňal. Text je však písmo sväté a tomu musím poslúžiť. To je vždy na prvom mieste, než sa hudobne predvádzať. Potom si môžem urobiť inštrumentálku k filmu alebo ezoteriku a tam sa predvediem. Ale pesnička má mať vnútorný poriadok."

# Čo pre vás znamená filozofia "cez okno"? Je to aj tak trocha pozerať sa cez prsty?

"Ani nie nebyť pri veci, ale je to mojou nutnou dávkou lenivosti. Keď sa však okno poriadne roztvorí, nie je zasa dôvod ísť von. Okno navyše vždy symbolizovalo i príchod nových vecí. Aj do mňa. Niečomu sa otvorím a dám sa ovplyvniť, nezostanem potme so svojimi názormi. A je to zároveň prievan. Sám sebe som otvoreným oknom, do ktorého prúdi informačný tok, ktorý musím spracovať. Má to aj túto dimenziu, nielen tú turisticko-výhľadovú."

# Z čoho pramenila tá ďalšia dimenzia okna - vodková a whisková?

"To už som nechal na Richarda. Ja som len chcel udržať základnú filozofiu, že z okna vidieť všetko. A preto je ten text aj dostatočne strelený - z okna môžeš aj býka zastreliť, strýka uraziť, až po ,cez okno mi môžeš, vieš čo`. To považujem za textový vrchol. Tam som sa zrútil na zem, že sa to tak musí urobiť. Výborne mi nahrala do karát aj spolupráca s firmou Microsoft, bez ktorej by CD neuzrelo svetlo sveta. A tak som tam raz zaspieval aj anglické Window."

# Ale vyhli ste sa odpovedi...

"Jaj, alkohol. Rád o tom spievam, ale takto vám poviem - som síce veľmi tuhý fajčiar, všeličo ešte iné zo svetských radostí rád prevádzam, ale v alkohole som veľmi sviatočný. Dokonca programovo si vypijem len na zájazdoch alebo po premiérach. A nie je toho veľa. Nič mi to nehovorí a okrem spoločenskej povinnosti si ani netúžim štrngnúť. Ale zasa nakoniec, je to téma ľudská a príjemná. A môžem si dovoliť o nej spievať, niečo už odpité mám."

# Nedajbože, medzi tými svetskými radosťami sa už aj LSD objavilo?

"Preboha, rozhodne nie. Ale pamätám si na vznik toho textu - je to vlastne jediná pesnička z tých 45, ktorú som Rišovi ukradol. Doniesol text a tvrdil, že sa mu nevydaril a ani ho nemám zhudobňovať. Keď som to urobil, odvtedy sa pesnička LSD stala jeho najmilšou a dokonca neviem, či si nezačal myslieť, že je to jeden z najlepších textov. Potom ho nahral so svojou skupinou PPF a urobil z neho niečo úplne iné. Veľmi dlho som z neho doloval, aby mi dovolil urobiť aj moju predstavu. Povolil mi to, a tak sa hrajú dve verzie. V mojom poňatí je LSD také klasické pinkfloydovské a jeho posun je k tvrdej garážovo-psychedelickej odnoži."

# Rovnakú odnož však cítiť aj na vašej platni - v piesni Už zajtra, ktorá ako jediná vznikla na text iného autora, Juraja Mravca.

"Je to tým, že text bol vo forme básničky. Pôvodne som mal v úmysle urobiť tri veci z Jurajovej knižky, ale dve sa mi absolútne vzopreli. Tým, že táto báseň nie je členená ako pesničkový text, dochádza k vylomeninám a hneď naskočí úplne iná forma. Pri skladaní s poéziou to vždy vzniká. Mal som s tým kopu skúseností cez spoluprácu s Dežom Ursinym. Texty Ivana Štrpku sa každému zdali byť antipopové a antirockové. A Dežo si z nich dokázal vytvoriť hladinu, na ktorej sa potom niesol. Ja som zasa typ, ktorému vyhovuje sem-tam prudšia harmonická alebo rytmická zmena. V tom sme sa s ním vždy výborne dopĺňali - tam, kde sa mi zdalo, že sa už dlho nesie, som ho dokopal k ,brejku`. On ma hneď capol po hlave, nech z toho nie je avantgarda. Dodnes môžeme len ľutovať, že tu ten človek už nie je."

# Musím však povedať, že touto platňou podľa mňa akoby vyrástol nový Ursiny - ale v pesničkovejšej podobe.

"S Dežom sme boli súpútnici 24 rokov a úzka spolupráca zanechala na oboch veľké stopy. V podstate som vedľa neho vyrástol, veľa mi dal ako človek aj ako učiteľ. Prerástol som i do jeho vnútorných aranžmánov."

# Aká bola filozofia komponovania hudby? Na albume sú obyčajné pesničky, tvrdší rock, skladba Salvador Dali je priam scénická...

"Úmysel bol ukázať, aký som v skutočnosti človek. Možno na vkus niektorých ľudí až príliš pestrý. Prijímam všelijaké vnemy a dokážem sa pre ne zapáliť natoľko, že sa mi chvíľu páči latino a potom si pustím ZZ Top. Je to prierez Filipom za jeden deň, Filip má takéto stavy. Desať nálad a všetky sú moje, len akurát je každá iná. Moje vnútro je tiež podobné, život a práca ma často ťahajú viacerými smermi. Všade som to ja, ale vždy sa teším, že sa stretnem s niečím novým. V tomto zmysle je to jednotná platňa, aj keď sa dá vnútorne rozčleniť."

# Tak ako je platňa vaša, je podľa mňa aj Richardova...

"On ju dokonca nazýva našou ďalšou spoločnou platňou, za čo ho vždy hreším. Tvrdí, že som ješitný, na čo mu poviem, že nie som, ale konečne chcem mať svoju. Teraz ho už len musím ,znásilniť`, aby bol jej krstným otcom. Lebo on povie, že aký krstný otec, keď to je jeho album. Ale nie je, to si ešte vybavím."

# Povedal mi, že mnohí ľudia mu hovoria, prečo vám napríklad poskytol text k záverečnej piesni Život. Ten vám asi dať nemusel.

"Život je vec, ktorú osobne oľutoval, že mi ju dal. Aj keď na druhej strane mi povedal, že tak by ho on nikdy nezaspieval. Ja však nie som nijaký spevák, len to tam tak ,autorsky povyprávam`. Ale práve tak vraj mal byť Život podľa Richarda naspievaný. Hovorím mu: ,Ďakujem ti za kompliment, ale môžeš si ho kedykoľvek zobrať a zaspievať.` Nie je to veru pieseň pre súkromné rádiá o šiestej ráno do práce. Po nej sa treba už len zamknúť na záchode a nevychádzať. Taká je depresívna a dokonca ani nemá otvorený koniec, že snáď kdesi by mohlo byť svetielko nádeje. Nič, je tam úplná tma."

# Ale Noc zasa podľa mňa chvíľami spievate tak isto, ako by to urobil Richard.

"Niekde sa výrazovo iste aj blížim. Navyše tam bola veľmi dôležitá Richardova prítomnosť a dramaturgia. Chcel, aby som sa do ničoho netlačil a bol stále pri takom svojom ledabolom prejave. Až takom, že už sa objavujú hlasy klasických poslucháčov, ako to spievam. Ja však milujem ten štýl, cibriť pozornosť na nadupaný ,beglajt` a kdesi nech sa túli ospalý hlas J. J. Cala. Nie som ten, čo bude hučať cez ,repráky`, lebo niet sa čím prezentovať v zmysle speváckeho hlasu. Je to jednoducho autorská výpoveď. Zahalená a poddimenzovaná. Však nakoniec na texty máme booklety."

# Čo obsahuje pridaný Microsoft bonus track, pretože do počítača som ešte album nestrčil.

"Firma Microsoft Slovakia sponzorovala celú výrobu CD a pre všetkých majiteľov PC ponúka zároveň softwarový balík v rozsahu asi 20 MB, ktorý je takisto nahratý na platni. Cédečko nie je interaktívne, ale obsahuje napríklad aj užitočné programy pre prácu s Internetom. Je to taká pozornosť navyše, ktorá vôbec nezvýšila cenu albumu. Tak si predstavujem skĺbenie vlastného postoja s prípadným druhodimenziálnym priemetom do komercie. Presne takto by mohli existovať mnohé veci, aby z nich nebučala stupidita reklamy. Človek by zostal sám sebou a popritom urobil aj radosť tomu, kto sa k projektu tak mecenášsky postavil."