V auguste roku 1993 sa ekonóm Herbert Ďurkovič veľmi hneval na noviny i novinárov. V čase, keď boli celé odvetvia priemyslu v ťažkej kríze, tlač sa intenzívne zaoberala otázkou, či riaditeľka kancelárie predsedu vlády zo svojej funkcie odíde, alebo v nej zostane. Hneval sa zbytočne. Hoci hospodársky úpadok je pre noviny vážnou témou, personálne zmeny na vrchole moci boli a sú témou zaujímavejšou. Už vtedy bolo totiž všeobecne známe, že ak by Anna Nagyová odišla, neodíde len riaditeľka kancelárie, ale nadovšetko vplyvná osoba. Pred dvoma rokmi na všetky zmienky, že končí, mala pani Anna jednu odpoveď: "Ešte neprišiel môj čas. Som riaditeľkou kancelárie a zatiaľ ma nikto neodvolal..." Ani teraz ju nik neodvolal, ale zato jej čas už prišiel. Čas odísť - zatiaľ na tri mesiace do Anglicka.

Keď pred pár rokmi riaditeľka kancelárie predsedu vlády odpovedala čitateľom Smeny na ich telefonické otázky, chceli od nej vedieť, ako sa dostala do blízkosti premiéra Mečiara. "V podstate som sa nedostala ja k nemu, ale on ku mne," odpovedala pani Nagyová a mala pravdu. Ona totiž na úrade vlády pracovala od roku 1988. Po skončení strednej ekonomickej školy sa pokúsila dostať na právo, ale neuspela. Potom pracovala na rozličných miestach - robila sekretárku riaditeľovi hotela Bôrik, bola zamestnaná v Slovenskej technickej knižnici i v Slovenskom zväze bytových družstiev. Rok pred novembrom 1989 ju prijali ako referentku na legislatívny odbor Úradu vlády SSR. Krátko pred "nežnou" ju napokon - na tretí pokus - prijali na právnickú fakultu na diaľkové štúdium. V januári 1990 z nej šéf personálneho odboru urobil osobnú tajomníčku predsedu vlády. Tam ju po Milanovi Čičovi zdedil Vladimír Mečiar.

"S NAMI ČO BUDE,

NA TO NEMYSLÍTE?"

Netrvalo dlho a s premiérom, ktorý sa dostal do jej blízkosti, nastalo zblíženie. Vladimír Ondruš, vtedajší podpredseda vlády, si zapamätal, čo zažil v jeden októbrový deň roku 1990. Premiér vtedy bojoval svoj prvý politický boj v štýle buď ja, alebo on. Domáhal sa, aby odstúpil minister Andráš, ale jeho žiadosti šéfovia VPN a KDH nechceli vyhovieť. Vtedy dostal Ondruš odkaz, aby okamžite prišiel k Mečiarovi. Privítala ho vedúca kancelárie Anna Nagyová - s plačom a so slovami: "Pozrite, čo sa robí!" Premiér mal na stole otvorený kufor, hádzal doň knihy, spisy i osobné veci a rozčúlený lietal po kancelárii. Ondrušovi oznámil, že práve podal demisiu: "Vedeli o tom a nič neurobili, hovoril som im, že Andráš musí odísť. Konečne budem mať pokoj!" Anna Nagyová sedela v kresle a plakala: "S nami čo bude, na to nemyslíte?" Za štyri mesiace si nového šéfa až k slzám obľúbila. Ale aj premiér oceňoval, koho v nej našiel. Keď v októbri 1990 navštívil kolegu Pitharta v jeho pražskom úrade, povedal mu, že nemá jediného poradcu a ani ho mať nebude, že verí len pani Nagyovej, ktorá mu chodí o polnoci pripomenúť, že už je neskoro, a on aj tak pracuje do tretej, štvrtej rána.

V apríli 1991 Vladimíra Mečiara prvý raz odvolali z funkcie. Spolu s ním odišli nielen Michal Kováč, Milan Kňažko, Rudolf Filkus či Augustín M. Húska, ale aj Ivan Lexa a Anna Nagyová. Prví štyria sa stali podpredsedami HZDS, druhí dvaja zas blízkymi spolupracovníkmi pána predsedu. O pol roka neskôr podpredsedovia prišli na to, že kvôli spolupracovníkom nemôžu s predsedom spolupracovať. Dali sa dohromady a od Mečiara chceli, aby Lexu a Nagyovú pre ich intrigánstvo, pracovné chyby a celkovo nízku úroveň dal od seba preč. Predseda im to sľúbil, čo však bolo všetko... Začiatkom roku 1992 sa medziľudské vzťahy v hnutí priostrili, a tak podpredsedovia žiadali znova to isté. Vtedy im Mečiar vysvetlil, že to nemôže urobiť, lebo Anna Nagyová má vraj také informácie, že ho môže do 24 hodín zničiť. Napokon sa spor skončil kompromisom - obidvaja intímni spolupracovníci mohli zostať, ale pod podmienkou, že po voľbách s nimi urobí poriadok. Aj ho urobil - Ivan Lexa sa stal vedúcim Úradu vlády SR a pani Nagyová riaditeľkou kancelárie premiéra. Nie hocijakou, ale výnimočnou. Kam sa len pohol, tam bola aj ona s ním. Dokonca aj vtedy, keď s partnermi hovoril medzi štyrmi očami - ako napríklad s Václavom Klausom pri delení republiky.

Po štyroch rokoch sa totiž pani Nagyová v interview pre český Magazín DNES pochválila, že jej pamäti by boli zaujímavé a komerčne úspešné aj preto, lebo napríklad o delení Česko-Slovenska "prakticky nikto nič nevie: v rozhodujúcich chvíľach pri tom bolo len pár ľudí, niekedy dokonca len dvaja muži. O tomto prípade mám unikátne fakty". Určite nešlo o jediný prípad, že bola aj tam, kde nebola, a fakty má naozaj unikátne.

"VEĽMI OBÁVANÁ ŠÉFKA MEČIAROVHO KABINETU"

Že v blízkosti predsedu HZDS pracuje vplyvná osoba, zistili najskôr novinári. Domáci i zahraniční. Pani Nagyová totiž rovnakým štýlom posielala preč americké televízne štáby, ako slovenských píšucich redaktorov. Ani ako riaditeľka kancelárie premiéra nestratila nič na razancii - začiatkom januára 1993 sa o tom presvedčila prvá oficiálna zahraničná návšteva, ktorá prišla na samostatné Slovensko. Denník Le Monde 14. januára 1993 napísal: "Po prijatí svojím slovenským partnerom pánom Milanom Kňažkom mal pán Dumas vzápätí `dlhý priateľský a plodný rozhovor` s premiérom vlády pánom Vladimírom Mečiarom medzi štyrmi očami - doslova, pretože veľmi obávaná šéfka Mečiarovho kabinetu pani Nagyová svojvoľne vyviedla z miestnosti francúzsku delegáciu vrátane francúzskeho veľvyslanca..."

Narastanie dôležitosti pani Nagyovej mohla verejnosť sledovať aj z televíznych šotov. Hlásenie kapitána vládneho lietadla prijímal premiér a... šéfka jeho kancelárie. V oficiálnych delegáciách sa z tretej-štvrtej pozície postupne prepracovala hneď k predsedovej pravici - napríklad pri oficiálnom rokovaní Stredoeurópskej iniciatívy. Vtedy "preskočila" aj predsedu zahraničného výboru parlamentu. Reportér víkedového Rudého práva strávil deň s Annou Nagyovou a napísal o ňom reportáž. Kým premiér sedel v Rade obrany štátu, pani riaditeľka pracovala. Rokovala s predstaviteľom STV o novele televízneho zákona, stretla sa z dôvodu privatizácie Koliby s riaditeľom Ondrušom, telefonovala s desiatkou slovenských podnikateľov a rozhodla o poradí, v akom ich prijme predseda vlády, išla na obed s pani Keltošovou mimo budovy Úradu vlády SR. Redaktorovi oznámila, že budú s ministerkou "riešiť sociálne záležitosti slovenských slobodných matiek. Otcovia pôsobiaci v zahraničí akosi pozabudli na svoju vyživovaciu povinnosť". V Čechách určite netušili, čo všetko na Slovensku patrí k bežným povinnostiam riaditeľky kancelárie.

Faktom je, že jej bežný pracovný deň trval od ôsmej rána až do druhého dňa, a to aj cez víkendy. Napriek tomu dokázala dokončiť štúdium práva. Predstihla tak aj svojho šéfa, lebo keď Mečiar diaľkovo študoval právo a mal ísť na skúšku, uhnal si angínu, aby získal pár dní voľna na štúdium. Jeho riaditeľka sa zaobišla aj bez choroby. Ako magisterka o sebe povedala: "Ak sa dnes obzriem späť, som na seba hrdá."

Veľa vecí dokázala pani riaditeľka zorganizovať a vybaviť. Len jedno nedokázala zariadiť - aby sa nešírili reči o jej dôvernom vzťahu s premiérom.

"A TY SI TO TERAZ

MUSEL VYKLOPIŤ?!"

Keď v auguste 1993 navštívila s predsedom vlády USA, rozšírili sa chýry, že na spiatočnej ceste došlo medzi nimi k vážnej roztržke. Vraj sa väčšmi, ako bolo premiérovi milé, zasadzovala za záujmy jedného washingtonského hoteliera. TASR vydala správu, že Anna Nagyová bola zo sekretariátu premiéra premiestnená do miestnosti na druhom poschodí. Napriek tomu, že nečerpala dovolenku, po prvý raz nesprevádzala svojho nadriadeného na jeho zahraničnej ceste. Vedúci úradu vlády na otázku novinárov, či sa v kancelárii pripravujú nejaké organizačné zmeny, odpovedal: Nemôžem ich potvrdiť ani vyvrátiť. Potom ešte Lexa dodal: "Považujem za predčasné ich spresňovať..." O niekoľko dní sa však premiér i jeho riaditeľka udobrili. Stalo sa to veľmi zábavným spôsobom.

V sobotu 11. septembra 1993 na lesnej samote pri Jablonici udelili vzácnu cenu Femina Ave nie nejakej zahraničnej prominentke, ale Slovenke, priamo pani Nagyovej. Šéf združenia, ktoré cenu udelilo, bol istý Jozef Mikula, výrobca krištáľových zrkadiel, o ktorých Oto Balogh napísal, že sú nevídanej hodnoty. Akademik Ján Dekan mal na to iný názor, lebo Mikulovi nedovolil, aby svojimi zrkadlami zohyzdil jeden salónik smolenického zámku. Keď pán Mikula, pre slávnostné účely zvaný Deredátor Maximus, odovzdával cenu laureátke (išlo o zrkadlo v nadživotnej veľkosti), pridal zdôvodnenie, že ho dostala preto, lebo je "prvá Slovenka, ktorá je na vláde od samého začiatku". Na samote zavládlo dojatie. V prítomnosti premiéra a viacerých členov vlády sa pani Nagyová poďakovala za ocenenie a zdôraznila, že "bez pochopenia manžela a podpory spolupracovníkov by len ťažko mohla pomýšľať na takúto poctu". Ako keby to ešte nestačilo, premiér na počesť ocenenej riaditeľky usporiadal na úrade vlády recepciu. Blahoželať prišli ministri, poslanci, ďalšie celebrity. V gratulačnom prejave vyzdvihol zásluhy svojej spolupracovníčky sám Mečiar, ktorý oznámil, že keď bolo hnutie v opozícii, mala pani Nagyová na starosti armádu, spravodajské služby a bezpečnosť. Dodal, že sa vždy bála, aby sa to nedostalo na verejnosť. "A ty si to teraz musel vyklopiť?!" povzdychol si na recepcii prítomný Ivan Gašparovič.

V apríli 1995 navštívila vládna delegácia Vatikán a Ján Čarnogurský dva dni po jej návrate povedal, že považuje "za vrcholne nevkusné, ak predseda vlády navštívi Svätého otca s frajerkou". Vladimír Mečiar na to reagoval až v júni. Na mítingu v športovej hale porozprával, že na prijatí u Jána Pavla II. bol s veľvyslancom Antonom Neuwirthom a "to bola tá frajerka". Na spoločnej fotografii s hlavou katolíckej cirkvi, ktorú urobil fotograf TASR, stoja vedľa seba Mečiar, pápež, Neuwirth a Nagyová...

"MAGN. PÁSKY -

VZALA P. NAGYOVÁ"

Riaditeľka kancelárie odišla s premiérom i pri jeho druhom odchode. Ešte predtým z veľmi dôležitého posledného - preto privatizačného - rokovania vlády vzala zvukové záznamy. Namiesto nich zostal v archíve iba zápis: "Magn. pásky - vzala p. Nagyová." Doslova niekoľko minút predtým, než kuriér prezidenta priniesol premiérovi odvolanie (tri dni potom, čo mu parlament vyslovil nedôveru), vzdvihla ešte z dispozičného fondu predsedu vlády 160 300 Sk. Keď Ľudovít Černák povedal, že Mečiar, Lexa a Nagyová mali v Rakúsku registrovanú firmu, žalobu naň podali len spolupracovníci pána predsedu. Aj to veľmi čudne. Noviny dostali úplný text žaloby, ale tá na žiadny súd neprišla, takže nijaký súdny spor na tému "firma" sa nikdy nekonal.

Anna Nagyová stála pri svojom šéfovi aj v jeho spore s Romanom Kováčom. Vladimír Mečiar v lete 1994 pred vyšetrovateľom vypovedal, že keď v auguste alebo septembri 1993 dostal dôvernú informáciu, že niekto z členov vlády dostal úplatok, zvolal do parku poradu s Gašparovičom, Keltošovou, Zlochom i Nagyovou. Pred nimi sa vraj Roman Kováč priznal, že dostal 5 miliónov dolárov na mediálnu politiku. Mečiar preto považoval jeho ďalšie zotrvanie vo vláde za nemožné. Informoval vraj o všetkom prezidenta a konzultoval s ním odvolanie R. Kováča. Ak Keltošová, Zlocha i Gašparovič vypovedali dosť neurčito a prezident rovno poprel, že s ním premiér konzultoval nejaké odvolanie, Anna Nagyová v plnom rozsahu potvrdila výpoveď svojho predsedu. A dodala, že sa stretla s pánom Reisom, ktorý sa zaujímal o licenciu na televízne vysielanie. Keď mu vraj spomenula, k čomu sa pred svedkami priznal Roman Kováč, dotyčný sa zľakol a povedal: "Čo ten človek blbne, veď v USA je za to basa." Lenže pred vyšetrovateľom vypovedal aj pán Reis - tvrdil, že s pani Nagyovou sa naozaj stretol, ale nie v septembri, ale v máji a že mu vtedy žiadne peniaze a ani Romana Kováča nespomínala... Vyšetrovateľ potom prípad "uzavrel" s tým, že "sa doteraz nepreukázalo, že R. Kováč, prípadne iná osoba v SR prevzala 5 mil. USD".

Počas volebnej kampane robila Anna Nagyová svojmu šéfovi moderátorku. Musela absolvovať stovky mítingov a jej výkon bol priam nadľudský. Keď sa v decembri 1994 formovala tretia Mečiarova vláda, dostala zas "len" ponuku, aby zostala na svojom obvyklom mieste. Vtedy si vybrala na rozmyslenie, a zrejme aj na protest, dovolenku. Na otázku, kde bude pracovať, keď sa vráti, premiér v decembri 1994 odpovedal: "Ako sa rozhodne... Ak by sa rozhodla, že chce zmeniť pracovné miesto, to bude jej osobné rozhodnutie." Pani Anna napokon vzala, čo predseda dával.

V septembri 1996 napokon prišla aj o to, s čím bola pôvodne nespokojná. Skutočný dôvod, prečo sa tak stalo, pozná len málo ľudí. Tušiť sa dá všeličo - od toho, ako sa mediálne presadzovala v čase premiérovej nemoci, až po časovú následnosť, že najskôr bola sprivatizovaná Nafta Gbely a až potom začala mať v zamestnaní ťažkosti. Faktom je, že odchod, ktorý jej hrozil, odchod bez pocty, dnes už nie je aktuálny. Aj keď pani riaditeľku premiér naozaj prepustil - čoho dôkazom je zúfalstvo hovorkyne, s akým odpovedala na otázku, či ešte je vo funkcii ("Túto informáciu nemôžem ani potvrdiť, ani vyvrátiť.") -, napokon z toho vzišiel študijný pobyt v zahraničí. V prvých dňoch nemilosti všetko viselo na vlásku - stačilo niekoľkoriadkové oficiálne oznámenie, že odišla z vlastnej vôle. Lenže bolo tu riziko, že "odídená" exriaditeľka poprie dobrovoľnosť tohto aktu a ľudia sa začnú oveľa nástojčivejšie pýtať, čo sa vlastne stalo, že musela odísť. Pani Anna využila toto zaváhanie a oznámila, že čerpá dovolenku. Postavila svojho predsedu pred hotový fakt a on s ním napokon súhlasil. Získala nielen tri mesiace v Anglicku, ale aj modus vivendi: On nikdy nepovie, že bola vyhodená a ona zas bude navždy mlčať o niečom inom. Napokon, tí dvaja sa vždy skvele dopĺňali. Ako povedala pani Anna: "V podstate sme sa našli." Nedá sa preto vylúčiť ani ich opätovné zmierenie. Je možné, že pán premiér svojej riaditeľke zas všetko odpustí - dokonca aj to, že už vie po anglicky.

Z výrokov Anny Nagyovej

O MEČIAROVI

"Vladimír Mečiar je veľká osobnosť s obrovskou charizmou. Je to mimoriadne múdry a vzdelaný človek, ktorý dokáže myslieť do veľkej diaľky. Je to politik, aký má byť, a podľa mňa už dávno presiahol hranice Slovenska."

O ŽIVOTNOM KRÉDE

"Riadim sa heslom, nech každý žije a koná podľa toho, na čo má. Myslím tým hlavu i peňaženku."

O MANŽELOVI

"Poznám veľa žien, ktoré nesedia doma. Môj manžel si za tých šesť rokov zvykol. Koniec koncov, nič iného mu ani nezostávalo. Okrem toho, má svoju prácu: je úspešným stomatochirurgom. Má svoje záľuby, hrá tenis, pravidelne cvičí."

O SVOJOM BOHATSTVE

"Samozrejme, že som hrozne bohatá, ale nie čo sa týka peňazí. Myslím, že som hrozne bohatá duchom a tým, čo všetko som za posledné roky prežila a videla. To sa nedá merať financiami."

O SPOROCH S PREMIÉROM

"Na každom pracovisku by to bolo bez menších či väčších iskrení nezdravé. Musíme však obrátiť list a ísť ďalej. Iskrenie - neiskrenie, robota čaká a musíme pokračovať."