ch pitoreskných postavičiek je prierezom jedného "normálneho" jesenného popoludnia, v ktorom sa smoliarovi Burkemu akousi nešťastnou zhodou okolností hromadia v skrini nadbytočné mŕtvoly. Šarm hry je založený na tom, že existujú jej tri verzie (Činoherného klubu, brnianskej JAMU a hybrid týchto dvoch, ktorý sledovali aj diváci v Bratislave) a tak Bolek s rozkošou prerušoval hru v najvykulminovanejších situáciách - s jedom v pohári v ruke či pri rozmachu kladivom - a presviedčal študentov, že v tej jeho verzii "to bylo určitě lepší". Študenti majstrovi suverénne sekundovali, ich herectvo je jasne poznačené vplyvom "polívkovskej" školy (predstavenie hrajú spolu už tri roky). Kým prvá polovica bola v rozmarnom filozofovaní o ničom pozvoľnejšia, druhá časť - problémy, kam ukryť telá - bola plná príležitostí na exhibície a expresivitu, ktorú herci dokonale využili a obecenstvo dostali ku koncu doslova do varu. Napriek tomu si v S-ku takmer zdomácnený Bolek Polívka všimol zmenu: "Bolo to festivalové obecenstvo. Také sviatočnejšie..." Na otázku, či sa mu hrá pred slovenským obecenstvom inak, odpovedal: "Moje obecenstvo je medzinárodné. Mám rád divákov na celom svete, slovenských nevynímajúc. Hrá sa tu vždy krásne."