Vraha videlo niekoľko desiatok ľudí. Deväť minút po piatej popoludní celkom verejne vybral na jednej z najživších staníc moskovského metra Kijevskaja automat Kalašnikov a jedenásťkrát vystrelil. Všetky výstrely zasiahli cieľ. Bol ním americký podnikateľ Paul Tatum. Vraždy podnikateľov nie sú už dávno v Rusku ničím neobvyklým. Vyriaďovanie si účtov či zbavovanie sa konkurencie pomocou pištolí, granátov a automatov je skoro také bežné ako dopravné nehody. Napriek tomu je smrť Američana považovaná za škandálnu. Minister vnútra Kulikov osobne dvakrát denne dozerá na priebeh vyšetrovania (priznáva však, že len 10 percent vrážd na objednávku sa darí vyšetriť), ruské podnikateľské kruhy sú znepokojené. Atentát na Američana určite nie je tým najlepším lákadlom pre zahraničných partnerov. Aj preto sa správy o smrti Tatuma objavili na prvých stránkach novín, kým o vražde ruského podnikateľa z Jaroslavli, o dvoch mŕtvolách afganských biznismanov v jednom z moskovských bytov či i o atentáte na ženu gubernátora Kalužskej oblasti sa nezmienil skoro nikto. Všetky tieto udalosti pripadajú na 6. november. Z hľadiska štatistiky nešlo o deň nijako mimoriadny.
Podnikatelia patria v Rusku medzi najohrozenejšiu skupinu. Štruktúra kriminálnych činov sa za posledné tri roky zásadne zmenila. Ako tvrdí minister Kulikov, znížila sa spontánnosť a zločinnosť prešla na vyšší stupeň organizovanosti. Osamotený podvodník sa už nepresadí. Ak je možné v niektorej z oblastí hovoriť o rozkvete, potom je to práve ekonomická kriminalita. Od roka 1993 vzrástol počet zločinov spojených s ekonomickou sférou 2,5-krát. Nejde už len o úplatky či krádeže. Každý štvrtý čin je charakterizovaný ako ťažký.
Najväčšie uplatnenie nachádzajú kriminálne štruktúry v bankovníctve a v obchode s diamantmi i zlatom. Tento druh priemyslu je podľa ministra vnútra takmer stopercentne kriminalizovaný. Najviac znepokojený je však Anatolij Kulikov stúpajúcim nezákonným vývozom finančných prostriedkov do zahraničia. Podľa neho tak za hranice od roku 1991 uniklo od 150 do 300 miliárd dolárov! To je suma na ruské pomery závratná.
Kriminálny biznis zákonite narastá so štátnym aparátom. Úplatky za najrozličnejšie výhody, týkajúce sa predovšetkým exportných možností, sa už nedávajú v obálkach ako za starých
čias. Dnes sa i korupcia presunula do bankovej sféry. Uskutočňuje sa pomocou tých najrafinovanejších prevodov a peniaze väčšinou končia v zahraničných bankách. V tomto roku zatiaľ polícia zaznamenala 13 tisíc kriminálnych činov, ktoré spáchali vysokí úradníci, a 5 tisíc úplatkárskych afér.
Vzhľadom na posledné údaje, svedčiace o rozkvete organizovanej ekonomickej zločinnosti, v Rusku nie je vražda amerického podnikateľa Tatuma mimoriadnou udalosťou. Tatum odvážne vnikol do ruských podnikateľských kruhov a musel vedieť, s akým rizikom. Navyše, čo je vždy tvrdo trestané, sa dostal do sporov ako so svojimi spoločníkmi, tak pravdepodobne i s konkurenciou. Ako vlastník 40 percent akcií tretieho najvýznamnejšieho moskovského hotela Redisson-Slavjanskaja a zakladateľ miestneho bizniscentra patril do ohrozenej skupiny. Polovicu akcií hotela získala moskovská radnica, s ktorou sa Američan dlho súdil o právo kontroly nad podnikateľským centrom. Mal však i ďalších protivníkov. I hotelový biznis je kontrolovaný z veľkej časti podsvetím a tomu mohol Tatum prekážať. Nakoniec politickú verziu vraždy vyslovil minister Kulikov. Nevylúčil, že atentát mal destabilizovať situáciu v čase amerických volieb a operácie ruského prezidenta. Tatum však nebol len podnikateľom-dobrodruhom, ktorý prenikol do ruskej džungle, ale podľa rozhlasovej stanice Echo Moskvy bol i akousi neoficiálnou americkou ekonomickou rozviedkou. Podľa jeho informácií a skúsenosti sa mali orientovať opatrnejší západní biznismani, ktorí sa zatiaľ na divoký ruský východ pozerajú s obavami z diaľky. Smrť kolegu ich istotne nepovzbudí na to, aby sa s nadšením hrnuli do Ruska a vkladali sem svoj drahocenný kapitál.