Bol deň 50. výročia smrti fašistami zavraždeného študenta Jana Opletala, Medzinárodný deň študentstva, a proti pokojnej demonštrácii pražských študentov opäť brutálne zasiahli - tentoraz socialistické poriadkové sily. Podľa dostupných údajov bolo zranených viac ako 150 ľudí.
Sobota 18. novembra 1989
O tom, čo sa stalo v Prahe, sa rýchlo dozvedela aj Bratislava. Počas premiéry hry Pomoc dostáva bratislavské Štúdio S správu z pražského divadla Semafor, že všetky pražské divadlá vstupujú do štrajku. Takisto tu telefonicky prevzali aj text rezolúcií študentov z Divadelnej akadémie múzických umení a aktívu pražských divadelníkov.
Hneď po predstavení sa Štúdio S a tí, čo sú prítomní, k výzvam z Prahy pripájajú, napriek tomu, že oficiálny komentár ČTK pražskú študentskú demonštráciu obviňuje zo snahy premeniť sa na "demonštratívne vystúpenie proti socialistickému spoločenskému zriadeniu" a zásah poriadkových jednotiek vysvetľuje ako "obnovenie poriadku a pokoja".
V ten večer sa zo západných agentúr rozšíri správa, že na následky zranení utrpených pri tomto zásahu zomrel študent Martin Šmíd.
Nedeľa 19. novembra 1989
Správa o údajnej smrti Martina Šmída sa rozšírila po celej republike, ešte v ten deň však bola dementovaná a dvaja pražskí študenti tohto mena vystúpili v televízii.
Napriek tomu brutalita zákroku mobilizovala verejnosť v celej republike a protestná vlna sa zdvihla aj v Bratislave.
V dopoludňajších hodinách sa zišlo v byte akademického maliara Miroslava Cipára jedenásť ľudí: výtvarníci Miroslav Cipár, Vladimír Kompánek, Rudolf Sikora, Jozef Jankovič, Karol Lacko, Ľubo Longauer, Daniel Fischer, Laco Čarný, Peter Horváth, spisovateľ Ľubomír Feldek a filmový režisér Martin Hollý. Spoločne napísali protestnú rezolúciu proti masakru v Prahe, potom obtelefonovali známych a zvolali ich na verejné zhromaždenie v Umeleckej besede. Známi obtelefonovali ďalších známych, tí ďalších, takže sa v tejto výstavnej sieni o 17,00 h zišlo okolo 500 ľudí, ktorí si vypočuli rezolúciu prečítanú grafikom Ľubom Longauerom.
(Rezolúcia prečítaná 19. novembra 1989 v Umeleckej besede)
Drahí spoluobčania!
17. novembra 1939 zabili fašisti v Prahe študenta Opletala. V Prahe 17. novembra 1989 opäť tiekla krv. Na Medzinárodný deň študentstva proti pokojnej povolenej manifestácii brutálne zasiahli príslušníci československej bezpečnosti a armády.
Rozhorčene protestujeme proti takejto zvrátenej demonštrácii sily. Protestujeme proti pokryteckej hre na demokratizáciu a žiadame okamžité vyšetrenie a potrestanie vinníkov. Žiadame očistu verejného života od stalinských živlov a ich metód. Vyzývame všetky umelecké zväzy a kultúrne inštitúcie, aby si osvojili toto vyhlásenie.
Po Ľubovi Longauerovi vystúpil Milan Kňažko, ktorý sa práve vrátil z Prahy. Informoval zhromaždenie o štrajku pražských divadiel a prečítal stanovisko bratislavských divadelných umelcov.
(Vyhlásenie bratislavských divadelných umelcov z 19. novembra 1989)
My, dolupodpísaní slovenskí divadelní umelci, čo sme sa stretli v týchto pohnutých dňoch, pripájame sa k výzve našich pražských kolegov a protestujeme proti brutalite a zvoli policajných a vojenských orgánov, ku ktorým došlo v Prahe dňa 17. novembra 1989. Sme presvedčení, že násilie nie je východiskom zo súčasnej krízovej situácie, v ktorej sa ocitla naša spoločnosť.
Po Milanovi Kňažkovi zástupcovia študentov bratislavskej VŠMU prečítali list, ktorý dostali od svojich kolegov z pražskej Divadelnej akadémie múzických umení.
Všetci prítomní tieto tri dokumenty podpísali a dohodli sa, že sa v Umeleckej besede znova zídu na druhý deň o 17,00 hodine. Na návrh Petra Zajaca sa ustanovil koordinačný výbor, ktorý si dohodol schôdzu na druhý deň o 12,00 hodine.
Toto prvé zhromaždenie v Umeleckej besede možno vlastne pokladať za okamih zrodu bratislavského občianskeho hnutia.
O 19.00 hodine sa účastníci stretnutia odobrali na Malú scénu SND, kde Martin Huba v mene hercov zhromaždených na javisku oznámil divákom, že herci vstupujú do štrajku a predstavenie sa nekoná. Diváci prijali toto rozhodnutie hercov potleskom.
Súčasne prestali hrať aj ďalšie bratislavské divadlá.
Ešte v ten večer sa v byte Jána Langoša stretla skupina účastníkov popoludňajšieho zhromaždenia v Umeleckej besede a pred pondelňajším stretnutím koordinačného výboru uvažovala o ďalšom postupe. Boli to Ján Langoš, Ján Budaj, Oleg Pastier, Martin M. Šimečka a Miloš Žiak. Z ich debaty sa zrodilo heslo, ktoré dalo na druhý deň meno celému hnutiu: Verejnosť proti násiliu.
Približne v tom istom čase vznikalo v Prahe v nehrajúcom Činohernom klube za účasti zástupcov kultúrneho frontu, nezávislých iniciatív, študentov a ďalších občanov Občianske fórum.
Vedúci predstavitelia štátu ani dosiaľ monopolne vládnucej komunistickej strany ešte stále nič nechápali.
V televízii prehovoril člen predsedníctva ÚV KSČ a predseda vlády ČSR František Pitra, ktorý obhajoval zásah poriadkových síl proti organizátorom "bez stabilizácie a rozvratu".
Len z mimoriadneho zasadnutia predsedníctiev MV SSM a MVR SSM za účasti predsedu ÚV SSM V. Mohoritu vzišlo jediné oficiálne vyhlásenie, ktoré vyjadrilo "znepokojenie a rozhorčenie nad dosiaľ známymi a oficiálne uverejnenými informáciami o zranených účastníkoch". Na priamy pokyn člena ÚV KSČ Jana Fojtíka ČTK toto vyhlásenie nevydala - objavilo sa len v pondelňajšej Mladej fronte.
Pondelok 20. novembra 1989
20. november sa nesie v znamení dvíhajúceho sa študentského pohybu.
Študenti Filozofickej fakulty UK búrlivo diskutujú v aule s vedením školy a chystajú sa do ulíc.
Podobná situácia je aj na ostatných školách.
O 12,00 sa vo foyeri Malej scény SND schádza deň predtým ustanovený koordinačný výbor a hneď na jeho prvej schôdzi je po krátkej diskusii prijatý názov hnutia - Verejnosť proti násiliu.
Z auly Univerzity Komenského prichádza na toto zasadnutie Valér Mikula s informáciou o aktivite študentov Filozofickej fakulty.
Do univerzitnej auly odchádza v mene Verejnosti proti násiliu prehovoriť Fedor Gál. Vracia sa so správou, že študenti FF UK sa chystajú na pochod k svojim kolegom na VŠMU.
Napriek postoju dekana FF UK, ktorý odmietol pripojiť sa k študentskému štrajku, študenti FF UK vstúpia do štrajku spoločne so študentmi VŠMU - toto rozhodnutie prijmú o 13,00 h na nádvorí VŠMU, keď si vypočuli hlásenie pražských divadelníkov a študentov. Rektor VŠMU študentský štrajk podporil.
Členovia koordinačného výboru VPN si rozdelia úlohy - patrí medzi ne najmä aktivizácia ďalších, najmä intelektuálnych pracovísk, umeleckých zväzov, vedeckých ústavov.
Vyčlení sa skupina odchádzajúca písať text programového vyhlásenia (Fedor Gál, Ján Budaj, Valér Mikula, Peter Zajac, Martin Bútora, Peter Tatár a Alfréd Zimmermann).
O 17,00 h sa koná v Umeleckej besede ďalšie verejné zhromaždenie, na ktorom toto prvé programové vyhlásenie VPN prečíta Martin Bútora.
(Programové vyhlásenie VPN z 20. novembra 1989)
Pobúrení násilnými zákrokmi proti nedávnej pokojnej študentskej manifestácii v Prahe sa stretli zástupcovia kultúrnej a vedeckej verejnosti a rozhodli sa utvoriť združenie VEREJNOSŤ PROTI NÁSILIU.
Naším cieľom je prispieť k ukončeniu násilností a k nevyhnutným spoločenským zmenám. Hlboko nás znepokojuje súčasný stav československej spoločnosti. Už pridlho sme svedkami deformácií v spoločenskom a politickom živote, chronických chorôb ekonomiky, klesania úrovne sociálnej a zdravotníckej starostlivosti, školstva a kultúry, rôznych prejavov sociálnej nespravodlivosti, nedodržiavania platných zákonov, devastácie životného prostredia, narastajúcich napätí medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva, generáciami, medzi národmi a národnosťami Československa a prehlbujúcej sa mravnej krízy. Nespravodlivo sa odmeňuje práca, existuje množstvo neodôvodnených privilégií, chýba pravdivé informovanie verejnosti.
Doterajšie spôsoby riešenia zlyhávajú. Rastie nespokojnosť ľudí a súčasne i ľahostajnosť a pocit sklamania.
Chybné hodnotenie vzniknutej situácie vedie napokon k násiliu na uliciach. Sme presvedčení, že z tohto stavu sa nedostaneme bez aktivity nás všetkých.
Zasadzujte sa spolu s nami za otvorenie spoločenského dialógu, za skutočnú, nie iba proklamovanú demokraciu. Vystupujme so svojou iniciatívou za zlepšenie pomerov každý na svojom mieste, na pracovisku, v škole, na verejnosti. Apelujme v tomto duchu na spoločenské a politické organizácie, ktorých sme členmi. Žiadajme všetci, aby nás a naše záujmy na všetkých úrovniach zastupovali čestní ľudia, ktorí majú našu dôveru.
Dnes, na prahu posledného desaťročia tohto tisícročia, sa aj pre našu krajinu otvára reálny priestor na demokraciu a cestu za dôstojným životom, ktorú už nastúpili okolité krajiny.
Je pre nás neprijateľné, aby naša krajina so svojimi demokratickými tradíciami a miliónmi tvorivých ľudí ostala ostrovom stagnácie a úpadku.
Zoberme ako občania svoje záležitosti do vlastných rúk!
Autor: VEREJNOSŤ PROTI NÁSILIU
