ie sa ujal jeden z najvýznamnejších súčasných svetových choreografov, Američan Christopher d`Ambois. Predstavenie s podtitulom "o láske a jej smrti počas letu..." tancom rozpráva tragický príbeh novodobého páru Rómea a Júlie, ozvláštnený o aktualizovaný prvok - drogy. "Balet o Rómeovi a Júlii bol mojím dlhoročným snom a restom z minulosti. Nakoniec sme sa rozhodli stvárniť ho úplne novou formou a s novým tvorivým tímom," hovorí dramaturg predstavenia Emil Bartko. Ako skúseného režiséra, menej známeho skladateľa, no v neposlednom rade človeka, ktorý sa už v minulosti umelecky vyslovil k téme drog, E. Bartko oslovil Dušana Rapoša, debutanta na pôde baletu: "K baletu som mal vždy veľký obdiv, jeho obrovská sila vyjadriť sa aj bez slov bola pre mňa veľkou výzvou. Snažili sme sa o čo najmenej efektov a čo najväčšiu štýlovú čistotu. Nie je to moderna, skôr akýsi návrat k neoklasicizmu." Problém, komu dať do rúk libreto a zveriť choreografiu, riešili Rapoš a Bartko trištvrte roka. "S Christopherom ma zoznámil pán Bartko," hovorí D. Rapoš, "prvý raz som sa s ním stretol v marci tohto roka v New Yorku. Hneď som cítil, že je to človek, ktorý toto dieťa privedie na svet." Christopher d`Ambois, ktorý má za sebou veľa baletných predstavení predovšetkým v USA, Holandsku a Belgicku, je v Bratislave od júna. "Prečo som tu? Jednoducho, chcem v štáte s úplne inou kultúrou dokázať, že tanec je univerzálny jazyk. Často som mal pocit, že pre mnohých je balet nuda. Mladí tanečníci sa museli prevteľovať do princezien, kráľov, labutí, s ktorými sa pocitovo ani pohybovo nestotožňovali. Dobré baletné predstavenie je také, kde sú tanečníci sami sebou. Preto som im hovoril - tancujte seba. V Deťoch Titanicu je všetko - vznešená, melodická a emotívna hudba, vášne, láska, sex, drogy... Preto dúfam, že toto dielo bude žiť." Ch. d`Ambois využil v predstavení klasickú ruskú baletnú školu s prvkami súčasnej americkej tanečnej moderny. Deti Titanicu majú mať tradičnú aj bláznivo modernú, klasickú aj civilnú choreografiu a ako tvrdí choreograf, "v súbore SND našiel typy pre všetko" (v hlavných úlohách sa predstavia Lývia Hýlová a Jozef Dolinský v alternácii s Leilou Alpijevou a Romanom Lazíkom).
Dušan Rapoš sa témy drog tento rok dotkol už v animovanom filme Miluj život, nie drogy a v hranom celovečernom filme Suzanne: "Je to nielen môj umelecký, ale aj občiansky postoj. K tomu všetkému svinstvu, ktoré sem drogy priniesli. Som dlhoročný obyvateľ Petržalky a nedívam sa na tú špinu ďalekohľadom z vilovej štvrte. Som priamo v tom pekle." Deti Titanicu majú byť istým symbolom konca sveta, droga tu predstavuje zlo, ktoré nás obklopuje. Scénu Milana Ferenčíka tvorí vrak lode (spoločnosť, ktorá už istým spôsobom tiež kdesi stroskotala) na brehu nekonečného mora. Nekonečnosť je tu symbolom beznádeje, neriešiteľnosti. "Deti Titanicu majú byť mementom, že na palube Titanicu sa onedlho môžeme ocitnúť všetci," hovorí D. Rapoš. "Týmto baletom je však pre mňa téma drogy ukončená. Povedal som všetko, čo som cítil."
Baletné predstavenie Deti Titanicu (hrá orchester SND, spieva zbor Slovenskej filharmónie, dirigentom je Dušan Štefánik) má prvú a druhú premiéru dnes a zajtra, na programe v tomto mesiaci je ešte 17. a 30. novembra.
