Bez snehovej periny sa idyla slovenských Vianoc vidí našincom chudobnejšia. Ale človek nikdy nevie, kam ho životný vetrík zavanie a tam musí tráviť sviatky. Nachádzať v nich čaro, hoci z oblohy miesto padajúcich vločiek vysiela slniečko pripekajúce lúče, vôkol je všetko iné, než pripomínajúce začiatok zimy. A na malebnom ostrove v Stredozemnom mori, na Cypre, prežil predchádzajúcich päť Vianoc futbalový tréner Gejza Farkaš. Tri razy sám, dvakrát s ním bola najbližšia rodina.
"K vianočnej pohode patria najmilší, to je pravda, ale keď som ich pri sebe nemal, tamojší dobrosrdeční ľudia ma pozývali k sebe a takto mi nahrádzali chýbajúcu stránku sviatočnej atmosféry," zaspomínal si G. Farkaš a pokračoval: "Limassol, kde som pôsobil, bol vyzdobený ako Košice. Ľudia podobne zháňali darčeky. Radi ich tam prijímajú, no ich obdarúvajú iní. Zdobia stromčeky a ihličnany dovážajú z iných kútov Európy."
Afroditin ostrov je spájaný s láskou a tá tam prevláda počas celého roka. Kresťanská pokojumilovná nátura gréckej väčšiny obyvateľov Cypru znásobuje ľúbosť cez sviatočné dni. Odvšadiaľ sála teplo a Farkašovi bolo horúco pri srdci hlavne v spoločnosti svojej rodinky.
"Štedrovečerný stôl vtedy zaplnilo slovenské menu. Akurát rybu som si musel uloviť, lebo Cyperčania ju na vianočnom jedálnom lístku nemajú. Aby som bol úprimný, Vianoce beriem ako iné sviatky. Nie som silne veriaci," dodal G. Farkaš.
Tento rodák z Brzotína poblíž Rožňavy je už vyše pol roka opäť doma. Zakotvil tentoraz v suchozemskom prístave, jemu dôverne známom. Pokračuje v trénerskej práci v košickej Lokomotíve, kde prežil najkrajšie časy aktívneho futbalistu. Rád by do Čermeľa, no aj do celého slovenského futbalu vniesol iskru, ktorá tu akoby teraz chýbala. Hádam sa mu podarí zažať prskavku súcu svojimi svietiacimi pozdravmi povznášať náš najpopulárnejší šport, aby v ňom zavládla pohoda, aká patrí Vianociam. Bez ohľadu či cyperským, alebo slovenským.
