sť publiku ešte pred sviatkami (premiéra bola 19. a 20. decembra) ako trochu provokujúci darček pod stromček. Hra pod režijným vedením Juraja Nvotu, ktorý si prácu so súborom odskúšal s úspechom už niekoľkokrát, opäť potvrdzuje známe osvedčené prednosti tohto invenčného zoskupenia ľudí. Neomylný cit, s akým sa vyberá hra, dokonalé, takmer rodinné porozumenie hercov na javisku, pútavé režisérske vedenie. Okrem režiséra sú stabilnými aj ďalšie mená - dramaturgička Andrea Dömeová, Mona Hafsahl, ktorá mala na starosti scénu a kostýmy, hudbu zložil Michal Ničík. Matka, hra českého autora J. A. Pitínskeho, v bulletine zaškatuľkovaná do čudesného tvaru sociálhoror, je dych vyrážajúcou zmesou tragických, komických a absurdných prvkov. Drámou zasadenou do šedého prostredia jednoduchých, utrápených, smiešnych ľudí, odovzdávajúcich sa stereotypu svojho bezútešného života. Ich dni priamo či nepriamo riadi matka (Zuzana Kronerová), ktorá svojím fanatickým lipnutím na drobných rodinných zvykoch spútava všetkých okolo seba. Znemožní im dýchať a najmä odnaučí ich žiť v iných pomeroch. A prvé nevinné vybočenie z ubíjajúcich rituálov znamená pre ňu jediné východisko - INAK rodina ďalej nemôže existovať. A tak radšej nebude nijako... Ešte na verejnej generálke, pár hodín pred slávnostnou premiérou, bolo na hercoch vidno, ako sa z hry tešia. Zžití so svojimi postavami sa na scéne borili s poslednými technickými problémami. V Matke má tento kolektív opäť šancu predviesť, ako dokáže v jednom predstavení oscilovať medzi dramatickou a komickou polohou, ako vedia diváka v najvážnejších momentoch priviesť k úsmevu a v nasledujúcej sekunde ho opäť zmraziť (určite aj vďaka skvelému Satinského prekladu). V maličkom súbore, plnom tvárnych osobností, sa našli typy ako uliate pre všetky postavy: Integrujúci prvok matky, zmesi vášní a racionality, jednoduchosti a nesmiernej sily, otec Borisa Farkaša, ktorý dennodenne odoláva pokušeniu tresnúť si päsťou do stola, školácky poslušný syn Mira Nogu, ticho sa prizerajúca Betuľa - Szidi Tóbiás, detsky popletený dedko Ľudovíta Moravčíka a v neposlednom rade postavy, ktoré vnášajú do hry príjemnú príchuť a prievan vonkajšieho sveta - Pepa Zoban Vlada Hajdu a Andelka Silvie Šuvadovej. Napriek tomu, že predstavenie sa celé odohráva v špinavej, nevetranej kuchyni, režisér s hercami dokázali do tohto priestoru vtesnať hneď niekoľko príťažlivých dramatických osudov s potrebným spádom a pointou. To všetko v profesionálnom súlade, kde netrčí jediné slovo, gesto, pohnútka. Autor J. A. Pitínský svoje dielo uvádza slovami: "Môj text je skoro na pohŕdanie a vedzte, že je pre mňa veľkou cťou i vyznamenaním, že sa s ním trápite..." Toto trápenie však stálo za to prežiť si.