ThDr. Géza Erdélyi sa narodil v roku 1937 v Oboríne, okres Trebišov. Pochádza z rodiny, kde má povolanie farára či teológa tradíciu už od 17. storočia. Zmaturoval v Komárne a v roku 1958 promoval na Teologickej fakulte KU v Prahe. Pôsobil v Rimavskej Sobote, Rožňave. Postgraduálne vyštudoval dejiny umenia a architektúry, v záverečnej práci spracoval cirkevnú i svetskú klasicistickú architektúru bývalej Gemerskej župy. Túto prácu napísal po slovensky. Od roku 1992 prednáša na Teologickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Habilitačnú prácu napísal po česky. Koncom mája bol zvolený za biskupa Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku. Je ženatý, má syna a dcéru a onedlho sa stane trojnásobným starým otcom.

Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku je cirkvou, o ktorej sa málokedy píše na stránkach novín, málokedy sa o nej hovorí v rozhlase či televízii. Asi dve tretiny reformovaných sú na Slovensku maďarskej národnosti. V júli sa novým biskupom tejto cirkvi stal ThDr. Géza Erdélyi. Keď sme ho požiadali o rozhovor, povedal nám zaujímavú vec: nepamätá si, že by slovenské noviny mali záujem o rozhovor s biskupom tejto cirkvi. Preto sa vopred poďakoval už len za to, že sme prejavili záujem.

Na tradične katolíckom Slovensku nie je asi jednoduché byť maďarskej národnosti a navyše patriť k Reformovanej kresťanskej cirkvi - ľudovo povedané byť maďarským kalvínom. Ste na Slovensku dvojnásobnou menšinou - cirkevnou i národnostnou.

"Samozrejme, byť súčasťou menšiny - a to cirkevnou i národnostnou súčasne - prináša komplikácie. Pocit, že sme menšia cirkev s malým počtom veriacich, nás v niečom ovplyvňuje aj negatívne. Máme občas pocit, že sme len kdesi v pozadí, že sme zabudnutí. Ale to sú subjektívne pocity."

Je v tom aj pocit ohrozenia?

"Áno, to sú pocity veľmi konkrétne a viac ako nepríjemné. Napríklad zmiešané manželstvá sú väčšinou uzavreté v náš neprospech, čo sa týka potomkov. Aj preto nás reformovaných kresťanov na Slovensku ubúda."

Čo ako novovymenovaný biskup hodláte urobiť pre to, aby sa to zmenilo?

"Posilňovať ľudí vo viere, že aj my veriaci z protestantských cirkví - luteráni i kalvíni - sme pred Bohom práve takí dôležití ako ostatní veriaci z početnejších cirkví."

Pre veriacich z menšinových cirkví má zrejme ekumenické hnutie omnoho väčší význam ako pre silnú tradičnú cirkev.

"Ekumenické hnutie pre nás naozaj znamená veľmi veľa. Toto hnutie ukáže, či my kresťania, nasledovníci Krista, nášho spasiteľa, dokážeme byť jednotní. To je mimoriadne dôležité, lebo svet potrebuje dobré modely spolupráce. V ekumenickom hnutí sa môže znázorniť jednota kresťanov, vďaka nemu môžeme ukázať, že tu nežijeme vedľa seba ako navzájom si cudzí a ľahostajní ľudia, ale naopak v zodpovednosti jeden za druhého. Ja dúfam, že svet nás objaví."

Aký objav máte na mysli?

"Keďže náš svet vyzerá tak, ako vyzerá, a chýba mu jednota i pocit spolupatričnosti, kresťanské cirkvi tu môžu zohrať veľkú a pozítívnu rolu. Môžu ukázať, že aj bez nenávisti a bojov sa dajú riešiť všeobecne ľudské problémy."

Model jednoty kresťanov je veľmi lákavý, ale nedarí sa presadiť ho ani na Slovensku, kde kresťanské hodnoty patria k základom štátu. Je to tým, že väčšinová katolícka cirkev nepociťuje potrebu ekumenizmu?

"Áno, je to naozaj tým. Ale to nás nesmie odradiť. Stredná Európa je teraz misijným územím. A v misii je veľmi dôležitá spolupráca. Nekresťan, ateista, totiž nerozumie tomu, prečo sa nemôže stať len kresťanom, ale musí si vybrať, či chce byť kresťanom rímskokatolíckym, reformovaným alebo evanjelickým. Tieto problémy, ktoré poznajú misionári z ďalekých krajín, sa určite - hoci v menej vyostrenej forme - objavia aj u nás. Kresťanské cirkvi budú musieť postupovať jednotne."

Akú metódu pri misijnej práci uznávate vy?

"Sme presvedčení, že ateistov nemáme viesť do jednej alebo druhej cirkvi, najmä nie v prvej fáze. Treba ich viesť ku Kristovi, k viere. Aj keď sme presvedčení, že viera je darom Božím, sme poverení misiou. Snažíme sa viesť ku Kristovi, snažíme sa, aby sa v ľuďoch prebudila viera a nech sa potom rozhodne každý sám, ku ktorej cirkvi sa pridá. Špeciálny cirkevný záujem nie je v tejto záležitosti prvoradý."

Zo zahraničia k nám prúdia moderní misionári najrozličnejších novodobých náboženstiev a úspešne konkurujú kresťanským cirkvám. Nezaskočili aj vás?

"Zaskočili i nezaskočili. Zaskočili nás tempom, ktorým pracujú. Nezaskočili v tom zmysle, že nepriniesli nič nové. Takéto pokusy tu existujú tisíc rokov. Lákavé sú najmä pre mladých ľudí, ktorí majú heroické sklony. Hovoria im: ,Ak chceš byť spasený, dokážeš to aj sám! My ti ukážeme cestu, a keď v nej vytrváš, sám dôjdeš k spaseniu.` My stojíme na základe Božieho zjavenia, verbálneho zjavenia obsiahnutého v Biblii. Z toho vieme, že sme zhrešili, že sme sa odcudzili Bohu a vlastnou silou nie sme schopní spasiť seba samých. Potrebujeme niekoho, potrebujeme spasiteľa. Preto privádzame každého ku Kristovi. To je veľký rozdiel."

Na poste biskupa ste len pár mesiacov, ale iste ste už museli riešiť dilemu, do akej miery sa ako cirkevná autorita zapájať do politického života.

"Nemám rád, keď sa hovorí, že cirkev nemá ,politizovať`. Každá kresťanská cirkev, ak cíti zodpovednosť čo len za jediného človeka, musí `politizovať`. Vždy v dejinách tomu tak bolo. Otázka znie: ako a v záujme čoho. Keď biskupi jednej či druhej cirkvi zaujímajú stanoviská k politickým otázkam v záujme pravdy, spravodlivosti, pokoja, v záujme toho, aby každý jeden občan mal právo sa slobodne rozvíjať a uplatniť sa, tak je to žiaduce, je to správne."

Vaša cirkev - možno trošku viac ako ostatné kresťanské cirkvi - nabáda veriacich k aktívnemu pôsobeniu v spoločnosti, v politike, v ekonomike, podnikaní. Má táto aktivita, angažovanosť veriaceho aj nejaké limity?

"Vždy by mala platiť zásada: Rob všetko tak, aby si sa nemusel hanbiť ani pred Hospodinom, ani pred svojím blížnym! Aktivita, angažovanosť musí byť samozrejmosťou, ale nie hocijaká. Existujú mravné normy, ktoré sme nevymysleli my, ale vyplývajú z Biblie. Aby to bolo zrozumiteľnejšie aj pre neveriacich: Čiň druhým len to, čo chceš, aby oni činili tebe! To je viac ako tolerancia, ako lojalita, to je už norma lásky. A láska je vždy aktívna. Teda konaj aj v záujme druhého."

Vedie vaša cirkev veriacich aj k tomu, aby aktívne vystúpili proti neprávosti, napríklad, aby šli veriaci demonštrovať na námestia?

"Naša cirkev k tomu nenabáda, ale jasne hovoríme o tom, že treba všetkými prijateľnými metódami bojovať proti neprávosti."

V rámci Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku sa ozývajú hlasy veriacich, že by chceli mať svoju cirkev a biskupa slovenskej národnosti. Ako vnímate túto požiadavku?

"Otvorene hovorím: Keď slovenskí veriaci chcú mať svojho biskupa, ja im v tom brániť nemienim. Keď sú presvedčení, že sa plnšie môžu odovzdať kresťanským cieľom v samostatnej cirkvi, budem ich v tom podporovať. Rozhodnúť sa musia sami. Nič im vnucovať nebudeme. Ale ostaňme aj naďalej v najužšom bratskom kontakte, lebo kto môže byť v tomto štáte bližším partnerom maďarských reformovaných veriacich ako slovenskí reformovaní? Rozdelenie, ak k nemu dôjde, nemusí narušiť našu jednotu."

Nemrzí vás, že aj v cirkvi predsa len národnosť nie je zanedbateľná?

"Treba rozumieť dobe. Koncom druhého tisícročia sme ešte nedošli ďalej. Ak by rozdelenie našej cirkvi znamenalo viac pokoja a silnejšiu jednotu, ja by som tomu nebránil. Pozrime sa na Švajčiarsko. Napriek tomu, že sú tam štyri národnosti a najrozličnejšie cirkvi, je to jeden z najpevnejších štátov."

Hovoríte v kostoloch aj o slovensko-maďarských vzťahoch?

"Hovoríme najmä o tom, že nenávisť nemôže byť programom pre žiaden štát a žiadny národ. Kam vedie nenávisť? Všetko sa zrelativizuje - právne normy, pravda, spravodlivosť... O tom hovoríme vždy a nahlas. Ponúkame pozitívny program: Miluj svojho blížneho ako seba samého. Smerujeme k tomu istému cieľu, aj keď hovoríme inou rečou, alebo kráčame inou cestou. Tvoj spolublížny preto nie je menejcenný a máš mu slúžiť, ako aj on tebe."

Tu na juhu žije mnoho veriacich Slovákov a Maďarov. Ako je možné, že ani spoločné kresťanské tradície nedokážu odstrániť národnostné problémy - a dokonca ani medzi veriacimi?

"Ja vždy hovorím jedným i druhým toto: `Buď dobrým kresťanom a potom budeš dobrým Slovákom, dobrým Maďarom, ale naopak to neplatí.` Máme aj prípady, keď sa darí prekonávať cirkevné aj národnostné rozdiely. Napríklad v Chanave. Tam vedie rómsku misiu rímskokatolícky farár páter Kaľavský. Katolíci však v Chanave nemajú kostol, a tak si katolícki Rómovia z Chanavy odbavujú svoje omše v našom kostole."

Máte viac podobných pozitívnych prípadov, ako je ten z Chanavy?

"Každý rok máme modlitebný týždeň na začiatku roka, čo je ekumenická záležitosť. Bohoslužby v reformovanom kostole odbavuje katolícky kňaz, menej sa to už deje opačne, ale to je otázka času. V mnohých iných štátoch je to už bežné. Sami si však musíme vytvárať takéto príležitosti. Mne sa napríklad stalo, že ma páter Kaľavský pozval slúžiť v ich kaplnke medzi rehoľníčkami v Číži. S radosťou som jeho pozvanie prijal."

Aká to je skúsenosť pre reformovaného farára slúžiť bohoslužby v katolíckej kaplnke?

"Je to ohromný zážitok. Kázal som tam evanjelium podľa svojho presvedčenia a cítil som, že to prijali ako slovo Božie. Spolu nahlas sme po slovensky odriekali Otčenáš. Ale požiadal som ich, keďže som farár maďarskej národnosti, aby mi bolo dovolené pomodliť sa aj v mojej materčine. Súhlasili a vytvorili sme si takú duchovnú atmosféru, akú museli kedysi pri bohoslužbách pociťovať prví kresťania."

Zážitok, na ktorý sa nezabúda?

"Áno, a stále mám pocit, že dnešnému človeku chýba zážitok. Zážitok skutočnej lásky a spoločenstva veriacich. Zážitok, ktorý dodá silu aj do budúcnosti."

Prečo sa podobný zážitok, aký ste prežili v maličkých kúpeľoch Číž, nedá pripraviť pre veriacich aj tu v Komárne, v sídle vášho biskupského úradu? Že by sa počas sviatkov stretli v jednom kostole Slováci, Maďari, katolíci, reformovaní, evanjelici...

"Ja som presvedčený o tom, že už v blízkej budúcnosti k tomu dôjde."