iek privítala naživo aj rezká slovenská ľudovka, predávali sa tu tričká s podpismi všetkých účinkujúcich, ponúkal sa delikátny Bailey`s. A jeden z hlavných magnetov muzikálu - Michal Dočolomanský (spolu s Elom Romančíkom a Leopoldom Haverlom odohral všetkých päťsto predstavení) po prvýkrát neskočil na scénu legendárnym saltom. Prišiel pokorne, s kyticou ruží. Spolu s riaditeľom činohry Petrom Mikulíkom pospomínali na všetkých, ktorí hrou prešli, pochválili si nie také dávne vystúpenie vo Východnej pred 15 tisíc divákmi, kde sa hlavný hrdina vraj cítil lepšie ako Freddie Mercury. A poďakovali tým, bez ktorých by sa "Maľované" nestalo fenoménom - divákom. Ruže z Jánošíkových rúk patrili teda pani Viere Chovancovej zo Zvolena, ktorá tu oslavovala ešte jedno jubileum - v nedeľu videla muzikál stý raz. Až potom sa predstavenie, ktoré pre viacerých stojí za to, aby si sto ráz zaplatili cestu zo Zvolena do Bratislavy, začalo. Len v príbehu, ktorý sa na divadelných doskách rozohráva po päťstýkrát, si herci môžu bez strachu dovoliť skákať si do reči, robiť drobné podrazy kolegom, obracať sa a diskutovať s obecenstvom. Možno až z nudy a stereotypu je hra stále dopĺňaná rôznymi príkrasami, ktoré ju nekompromisne aktualizujú (a tak sa Anička stáva privatizérkou bufetu...). Jedno však ostáva. Ľudia 22 rokov reagujú rovnako skvele, prerušujú hru potleskom, nahlas si spievajú. Päťstú reprízu ukončili herci v záplave kvetov. Na skle maľované je už dnes opäť vypredané na niekoľko predstavení dopredu. A nikto si netrúfa predpovedať, kedy, a zásluhou koho, na scénach slovenských divadiel stratí prím.