adol si pozorne vystavené exponáty a potom sucho vyhlásil, že keby sa NDR obnovila, robil by opäť všetko rovnako ako pred rokom 1990.
Tento prípad je však ojedinelý, hovorí Kornelia Gehringová. Od jari 1995, keď bolo stredisko vo Frankfurte nad Odrou, prvé zo 6 plánovaných centier na území bývalej NDR, otvorené, si ho pozrelo už vyše 40 tisíc návštevníkov. Ak sú z oblasti Frankfurtu, majú dokonca možnosť nahliadnuť do záznamov, ktoré o nich Štátna bezpečnosť viedla. A - ako dodáva Gehringová - sú často prekvapení, že medzi informátormi STASI často nájdu svojich najbližších známych a priateľov.
Podobné dokumentačné strediská o činnosti bývalej Štátnej bezpečnosti boli na území východného Nemecka už v Halle a vo Waldecku pri Rostocku. Tento rok budú sprístupnené ďalšie dve strediská - v Durínsku a v Sasku. Počíta sa s tým, že v roku 1997 bude pre verejnosť otvorené ústredné stredisko o činnosti STASI v Berlíne-Hohenschönhausene.
A aké sú najčastejšie dojmy návštevníkov? Predovšetkým prekvapenie. Prekvapenie nad tým, ako perfektne pracoval dozerajúci systém STASI. To dokumentuje aj mnoho vystavených exponátov - minimikrofóny umiestnené v guličkových perách alebo kamery na dnách vedier na vodu. Nechýbajú dokumentárne fotografie, reprodukcie a grafy. V stredisku vo Waldecku pri Rostocku zaujmú podrobnosti, ako STASI na hlavnej pošte v Rostocku cenzúrovala listy a balíčky. Alebo záznamy, ako boli sledovaní turisti na pobreží Baltského mora nielen zo Západu, ale aj z tzv. bratských socialistických krajín vrátane vtedajšieho Československa. A nechýba ani hlásenie spolupracovníka STASI, ktorý počas svojej návštevy Poľska v roku 1988 nadviazal kontakt s predstaviteľmi nezávislých odborov Solidarita. Na základe jeho informácií potom bolo niekoľko poľských občanov zatknutých. Pre veľký záujem je stále ešte nevybavených 20 tisíc žiadostí občanov bývalej NDR, ktorí chcú nahliadnuť do záznamov, ktoré o nich viedla STASI .
"Niekedy sa vyskytujú názory, že by sa za 40 rokmi komunistickej diktatúry a činnosti Štátnej bezpečnosti mala urobiť hrubá čiara a už by sa o tom všetkom nemalo hovoriť," hovorí vedúca dokumentačného strediska vo Frankfurte nad Odrou Elke Nowojská. Ale tieto názory sú ojedinelé. Naopak, väčšina tých, ktorí prichádzajú do stredísk, vyslovujú presvedčenie, že jedine tým, že sa ľudia dozvedia všetko o zločinoch komunistického režimu, sa zabráni, aby tento režim bol niekedy z nevedomosti a z nostalgických dôvodov zidealizovaný.
A ešte jeden poznatok majú pracovníci všetkých už verejnosti prístupných stredísk. Dosiaľ sa nestalo, že by ľudia, ktorí sa dozvedeli, kto o nich podával Štátnej bezpečnosti informácie, týchto informátorov fyzicky napadli, túžili po pomste. V rozhovoroch sa snažia zistiť, čo informátorov viedlo k tomu, že so STASI spolupracovali.
