vné psy, napr. alaskánov, čo je rasa miešaná zo štyroch čistokrvných plemien.
Pre sibírskych husky je nuda týraním
Sibírsky husky - pochádza zo severovýchodnej Sibíri. Vyšľachtili ho kočovní Čukčovia, ktorí ho používali na ťahanie saní a zaháňanie sobov. Je to dokonalý pracovný pes do drsných podmienok, s krásnymi modrými očami a nádhernou srsťou, správa sa výnimočne priateľsky - je učenlivý, ale ostražitý, a vždy ochotný pracovať. Celé stáročia žil na Sibíri izolovane, až začiatkom 20. storočia ho obchodníci s kožušinami priviezli do Severnej Ameriky. Z prísneho hľadiska iba toto plemeno by sa malo nazývať eskimáckym.
Aljašský malamut - patrí medzi najstaršie plemená saňových psov. Jeho názov pochádza pravdepodobne od eskimáckeho kmeňa Malemutov. Je to silný a dôkladne stavaný pes, je mocnejší ako sibírsky husky, pre svoju silu a vytrvalosť sa často používal pri polárnych výpravách. Zmieňujú sa o ňom i najstaršie záznamy amerických osadníkov. Je láskavý, priateľský a oddaný rodinný priateľ.
Samojed - Meno má po nomádskom kmeni Samojedov, ktorý sa pred stovkami rokov presunul z iránskej plošiny do severozápadnej Sibíri. Kríženie s inými plemenami bolo vylúčené, a tak sa samojed dodnes zachoval v pôvodnej podobe. Je to biely pes - elegantný arktický špic. Podľa odborníkov sa najviac podobá pôvodnému prahistorickému rašelinovému psovi. Stal sa vôbec prvým oficiálne uznaným saňovým psom. Samojed je živý pes s inteligentnou a nezávislou povahou. Rád sa
s každým spriatelí vrátane votrelca.
Grónsky pes - Jeho pôvod siaha k psom, ktoré sprevádzali ľudí zo Sibíri už pred vyše
12 000 rokmi. Nie je taký ťažký ako eskimácky pes, ale často býva o čosi vyšší. Hoci je nezávislý a samostatný, je oddaný svojmu pánovi. V Nórsku a Švédsku sa stáva obľúbeným spoločníkom peších turistov.
