"Existuje pravda relatívna, alebo absolútna?" Táto vtieravá myšlienka mi vyvoláva neurčité spomienky na študentské časy, keď sme zabŕdli do poučiek stredoškolskej filozofie a paralelne s pubertálnym dozrievaním a postupným zánikom nášho detstva sme na predmaturitných večierkoch riešili zásadné problémy tohto sveta. Smutné je, že osobne som v riešení uvedenej otázky od tých čias vôbec nepokročil, práve naopak, čo sa prejavuje v zákonitej hlbokej intelektuálnej nedostatočnosti pochopiť mnohé javy a úkazy okolo mňa.
Vezmime si taký jednoduchý príklad zo života, nevyžadujúci žiadnu náročnú fabuláciu: Akciou organizovaného zločinu je unesený občan, syn nepohodlného prezidenta krajiny a zavlečený do cudziny. Nič mimoriadne, bežná súčasť nášho každodenného života, aspoň podľa vyjadrenia najvyšších predstaviteľov vládnych a štátnych orgánov, kompetentných sa k tomuto prípadu vyjadrovať a ním sa nezaoberať. Paralelne so znižovaním významu a dôležitosti udalosti sa však vynárajú skutočnosti, ktoré nasvedčujú, že by s uvedenou kauzou mohla mať niečo spoločné práve štátna moc. A na medzinárodnom fóre vystúpi sám pán premiér s informáciou takmer z oblasti Einsteinovej všeobecnej teórie relativity, že v rovnakom časopriestorovom bode, ako sa uskutočňovalo zavlečenie uneseného občana, prebiehala paralelná akcia našej tajnej služby s iným zameraním. A pánu premiérovi treba veriť, pretože na medzinárodnom fóre by bolo neodpustiteľné klamať, ale aj preto, že človek, ktorý hovorí nepravdu, by predsa nemohol byť premiérom v žiadnej normálnej krajine. Takže tu máme pravdivý výrok, pretože si možno prostoducho predstavujem, že opak nepravdy môže byť len pravda. Zo zákona o SIS je zrejmé, že jednou z jej dôležitých úloh je boj proti organizovanému zločinu, dokonca aj takému, ktorý presahuje hranice nášho štátu. SIS-ku si určite neobjednáva napríklad Správa pozemných komunikácií, aby preverila stav ciest na našich colniciach. Keďže únos a zavlečenie osoby cez hranice nie je pašovaním nadpovoleného množstva vegety v trenírkach, nie je možné, aby takáto rozsiahla a náročná akcia prebehla pod nosom našej tajnej služby bez upútania jej pozornosti. Takže dospievame k zaujímavému záveru, že SIS by mala poznať páchateľov zločinu, ktorý má dnes už širokú medzinárodnú publicitu a výrazne poškodzuje imidž našej krajiny. Pretože rovnako ako v prípade klamstva nemôže byť v normálnej krajine premiérom ani človek, ktorý kryje zločin či jeho páchateľov, je namieste otázka, prečo tají túto informáciu riaditeľ SIS, ak mu je známa, pred naším predsedom vlády? Nuž ale stále neviem, či je to pravda absolútna, alebo relatívna...
Autor: Ľubomír Oláh publicista
