"Čo sa týka vlády, mali sme vedomosti od januára 1995, že na Michala Kováča, syna prezidenta SR, bol vydaný príkaz k zadržaniu. Na základe toho, a aby nebola situácia chápaná ako osobná invektíva, bolo rozhodnuté, že s pánom prezidentom túto situáciu prerokujú pánovia Ľupták, Slota, ktorí boli prezidenta informovať a boli ponúknuť pomoc vládnej koalície pri spôsobe riešenia. Pri tomto rokovaní nedošlo k dohode, pretože pán prezident sa od svojho syna dištancoval, vinu syna poprel, hoci z obsahu rozhovoru bolo jasné, že informácie o zatykači má. Po tomto vláda SR, a najmä ministerstvo vnútra rozhodli vo veci konať, pretože na jednej strane bol tlak verejnej mienky, ktorý zverejňoval originály dokumentov. Na druhej strane bol vyvíjaný protitlak, kde sa celá vec spolitizovávala tým, že ide o úmysel vlády diskreditovať prezidenta."
(V. Mečiar, v Pressclube 5. 9. 1995)
Kauzu Technopol pozná slovenská verejnosť zväčša iba z uverejnenia medzinárodného príkazu na zadržanie syna prezidenta SR a zo sugestívneho televízneho rozprávania Petra Krylova, ktorý bol za podvod voči spomínanej firme odsúdený. Pravdou je, že obchodný podvod, ktorým bola poškodená obchodná spoločnosť Technopol stratou 2, 3 milióna dolárov, sa stal za účasti zahraničných aj tuzemských páchateľov, ktorí museli mať svojich komplicov priamo v okradnutom podniku.
AKO TO VIDÍ KRYLOV
P. Krylov v STV dňa 18. 11. 1995 povedal: "Z môjho pohľadu sa aféra Technopol využíva, alebo lepšie povedané zneužíva, na akési dubiózne politické ciele, hlavne tým, že nech už to je z akýchkoľvek pohnútok, moji bývalí spoločníci poskytujú niektorým slovenským médiám cielene vybrané informácie skreslené, vytrhnuté z kontextu prípadu. Jednoznačne, myslím si, s úmyslom spochybniť vierohodnosť môjho svedectva v prípade Technopol." O prípravách a realizácii podfuku sa vyjadril: "Pán van der Werff ma pred koncom roku 1991 zavolal a povedal mi, že ma chce zoznámiť s dvoma veľmi dobrými obchodnými partnermi z Bratislavy, a že pri tejto príležitosti mi hneď navrhnú veľmi výhodný obchod. (...) Približne začiatkom novembra, prepáčte koncom novembra alebo začiatkom decembra 1991 ma navštívili v priestoroch mojej firmy v Mníchove už spomínaní spoločníci pána van der Werffa. Išlo o pána Michala Kováča mladšieho, pána Martina Syča-Milého a pána Mariána Kočnera. Pri návšteve u mňa v kancelárii mi predostreli už viac-menej hotový plán tzv. obchodu s Technopolom." Na dokreslenie treba dodať, že Holanďan Rudolf van der Werff bol jedným zo spolumajiteľov frimy SYČKO spolu s M. Kováčom ml. a M. Syč-Milým. Schéma podvodu podľa rozprávania Krylova, ale aj podľa skutkového stavu vecí, spočívala v tom, že Technopol dostal ponuku na obchod s textíliami. Firma Introcomerce mu poslala vzorky, na základe ktorých sa na príslušnej obchodnej divízii rozhodli realizovať obchod vo výške 2,3 milióna USD. Napriek tomu, že Technopol otvoril v banke na vyplatenie týchto peňazí za ponúkaný tovar akreditív bez poistného certifikátu, zodpovedný pracovník z Technopolu vydal Československej obchodnej banke (ktorá na tento nedostatok upozoňovala) príkaz na zaplatenie. Pointa podvodnej operácie spočíva v tom, že po uhradení požadovanej sumy Technopol nedostal tovar, za ktorý zaplatil. Spomínanú ponuku Technopolu navrhla firma Introcomerce. Neskôr vysvitlo, že je falošná. P. Krylov ďalej tvrdí: "...mal som veľké pochybnosti vzhľadom na to, že niečo takého nemôže zostať bez následkov. Nuž páni ma hneď vzápätí ubezpečili, aby som si nerobil žiadne starosti vzhľadom na veľmi dobré kontakty pána Kováča a vzhľadom na veľmi dobré kontakty všetkých troch k Technopolu. (...) ...moje pochybnosti však neboli rozptýlené a obrátil som sa po ich odchode (po druhom údajnom stretnutí v Mníchove - pozn. red.) znova na pána van der Werffa, dokonca sme sa stretli. (...) Pán van der Werff ma ubezpečoval, že jeho spoločníci, s ktorými už vykonával normálne legálne obchody, aspoň tak mi to bolo povedané, pán Syč-Milý a pán Kováč, sú vysoko spoľahliví, skúsení v obchodoch a otec pána Kováča disponuje veľkým politickým vplyvom a vplyvom vo finančných kruhoch vtedajšej republiky."
AKO TO VIDÍ WERFF
Redakcia denníka SME má k dispozícii kópiu notársky overeného vyhlásenia holandského občana R. van der Werffa, ktoré majú od 12. 1. 1996 k dispozícii nemeckí aj slovenskí vyšetrovatelia. Podľa svedectva tohto muža P. Krylov, s ktorým sa spoznal v roku 1990, sa pred ním vyslovil, že okrem svojej práce v Rádiu Slobodná Európa "obchoduje s určitým počtom svojich vojakov", medzi ktorých o. i. patrí aj B. Chilo-Pták. Z vyhlásenia sa dozvedáme, že firmu Introcomerce, ktorá dala Technopolu ponuku na nákup textílií, založil pre P. Krylova istý pán Kelderman a jej vlastníkom bol sám Krylov so svojím "vojakom" Marianom Jendrzejakom. R. van der Werff podáva trochu odlišný popis stretnutia P. Krylova s M. Kováčom ml.: "V súvislosti s nákupom sušeného mlieka som nocoval v hoteli Daniel (v Mníchove - pozn. red.) a bola to obyčajná náhoda, že som stretol na pešej zóne neďaleko hotela Daniel aj pánov Kováča mladšieho, Syča-Milého a Krylova. To, čo povedal pán Krylov, že pri tomto stretnutí bol prítomný aj pán Kočner, to nie je pravda. V jednej pivárni som pánov medzi sebou predstavil. Hovorili sme o obchodoch, hlavne o sušenom mlieku, masle a spomínali sme na staré časy. Nikdy sme nehovorili o plánoch podvodu voči firme Technopol. Firmu Technopol som spoznal v súvislosti s transakciou masla a tú som urobil prostredníctvom pána Krylova. (...) Pán Krylov mi oznámil, že má dobré spojenie s firmou Technopol."
Podľa televízneho vystúpenia P. Krylova sa mala uskutočniť ešte jedna plánovacia schôdzka v Bratislave: "...už v roku 1992, niekedy v januári, sme sa stretli v Bratislave, v priestoroch firmy SYČKO, niekde na Vajanského ulici nad Tatra bankou, alebo čo to tam bolo. Kancelárie tam mala firma SYČKO a firma PRO TREND, ktorá patrila alebo patrí pánu Kočnerovi. Pri tejto príležitosti sa dokončil plán Technopolu. Páni bratislavskí spoločníci Syč, Kováč, Kočner mali už pripravený jeden poľský pas, ktorý sa mal použiť pri založení firmy. Tam bol jednoznačný úmysel, aby sa nezistil pravý zakladateľ frimy. Tento poľský pas znejúci na meno Marián Jendrzejak odovzdali pánu van der Werffovi, ktorý potom v následnosti presne podľa plánu založil fiktívnu firmu najprv v USA pod názvom Introcomerce a potom dcérsku spoločnosť v Holandsku. (...) Ďalej sa pri tomto rozhovore do podrobností rozoberalo, kde má mať sídlo tá firma, akým spôsobom sa má vykonávať komunikácia medzi Technopolom a fiktívnou firmou Introcomerce." Krylov ďalej uvádza, že bol dohodnutý spôsob telefonickej a faxovej komunikácie prostredníctvom presmerovaných hovorov na telefónne čísla "medzičasom zosnulého pána Büttera". R. van der Werff si však spomína, že ešte v roku 1990 "mi pán Krylov dal inštrukcie, že spojenia faxom a telefónom s firmou Introcomerce pôjdu priamo a automaticky a budú prepojené na jeho vojaka pána E. Büttera do Lübecku v Nemecku." Na margo bratislavskej schôdzky, na ktorej sa mal zúčastniť, uvádza: "Pán Krylov vo svojom vyhlásení hovorí, že som mal mať stretnutie pred Vianocami 1991 (Krylov uvádza január 1992 - pozn. red.) s ním a pánmi Kočnerom, Kováčom mladším a Syčom-Milým. Malo sa znovu hovoriť o podvodoch, ktoré sa týkali Technopolu. O takom stretnutí nič neviem, v Bratislave som mal spojenie iba s pánmi Kováčom mladším a Syčom-Milým."
DELENIE PEŇAZÍ
Jednou z nosných myšlienok Krylovových interview pre STV bolo delenie si koristi - peňazí, medzi ním Werffom a "pánmi bratislavskými spoločníkmi". V druhom rozhovore, ktorý bol odvysielaný 1. 12. 1995, Slovenská televízia použila namiesto Krylovom uvádzaných mien pískanie. O rozdeľovaní podvodom získaných peňazí sa P. Krylov vyjadril: "...generálne rozdelenie peňazí bolo 400 tisíc (USD - pozn. red.) - pán van der Werff, 400 tisíc - ja. To sa skutočne aj odohralo, na to existujú podklady, pretože sa to, žiaľ, odohralo bankovým prevodom. Prvá výplata peňazí bola 7. mája 1992 v hoteli Ibis v Luxemburgu. Pri nej boli prítomní, teda inkasovali svoju prvú časť svojho podielu páni (pískanie), ja a van der Werff. Pán van der Werff si nebral žiadne peniaze v hotovosti, pretože si ich prevádzal v rámci svojich nespočetných kont a firiem v luxemburskej banke I. T. I. B. (...) Pokiaľ si dobre pamätám, tak pán (pískanie) dostal už vo februári 1992, teda ešte pred uskutočnením celej technopolskej operácie od pána van der Werffa zálohu na výplatu týchto peňazí. Ak si presne spomínam, išlo v jednom prípade o 65 tisíc dolárov, ktoré boli poukázané pánu (pískanie) mladšiemu na konto firmy SYČKO Bratislava vo viedenskej banke Creditanstalt na letisku, na viedenskom letisku, a druhá suma bola asi 10 tisíc dolárov. (...) ... pri tej prvej výplate, ako som už spomínal, sa vyplatilo približne 436 alebo 438 tisíc dolárov v dvoch menách. To bolo toho 7. mája 1992. Pri tej príležitosti si páni (pískanie) tieto peniaze odniesli v hotovosti. Druhá časť bola 600 tisíc dolárov uložených priamo na konto pána (pískanie) v spomínanej luxemburskej banke I. T. I. B. a posledná transakcia, na ktorej som bol osobne zúčastnený, pretože som robil prakticky kuriéra, bola v prvej, v druhej polovici septembra 1992 v Mníchove. Mohlo to byť okolo 20., 25. septembra, stretol som sa s pánom Werffom v Zürichu a pán van der Werff mi odovzdal 200 tisíc mariek v hotovosti, (...) pre pána (pískanie) a (pískanie). Tieto peniaze som im v Mníchove osobne odovzdal. Päť alebo šesť dní na to ma zatkli a v tom období vyplácanie tých peňazí slovenských účastníkov (...) nebolo ukončené."
Werff vidí veci okolo údajného delenia lupu inak: "Asi v polovici júla až augusta 1992 som s pánom Krylovom urobil transakciu, ktorá sa týkala obchodu s maslom. Vyúčtovanie tejto transakcie sa uskutočnilo vo Švajčiarsku v Zürichu. (...) Nikdy som nerobil bankové prevody cez bankový účet SYCCO (firma patriaca Werffovi - pozn. red.) zo svojho účtu alebo z účtov pána Jendrzejaka alebo Krylova (...) ani som nepreviedol peniaze a ani som v hotovosti nevyplatil pánom Kováčovi mladšiemu alebo Syčovi-Milému.
POZADIE P. KRYLOVA
O dôveryhodnosti výpovede Krylova možno pochybovať z viacerých dôvodov, avšak najzávažnejším z nich je znenie rozsudku Krajského súdu v Mníchove, ktorý mu vymeral 22. 12. 1993 trest vo výške 5 rokov a 8 mesiacov za "podvod spojený s falšovaním úradných listín v skutkovej jednote s deliktmi v oblasti zbraní". Pod týmto označením trestného činu sa okrem kauzy Technopol skrývajú podvody s maslom a neoprávnené držanie zbraní (samopal Scorpion, poloautomatická samonabíjacia pištoľ CZ, revolver Double action, opakovacia guľovnica Mannlicher-Schönauer, poloautomatická samonabíjacia pištoľ Ceska, väčšie množstvo streliva atď.), ktoré mu z Československa ilegálne dovážal jeho bratranec Branislav Chilo-Pták, známy aj z kauzy únosu M. Kováča ml. Slabým miestom Krylovovej výpovede je nejasnosť spojitosti medzi poškodením Technopolu a ním spomínanými schôdzkami s "pánmi bratislavskými spoločníkmi". V jeho slovách sa totiž nenachádza ani zmienka o tom, akým spôsobom sa podarilo niektorej zo spomínaných osôb presvedčiť pracovníkov Technopolu, aby sa zúčastnili na podvode voči svojej materskej firme. Práve preto mníchovská prokuratúra nevydala na M. Kováča ml. medzinárodný zatykač ako na obvineného, ale ako príkaz na zadržanie podozrivého, ktorého je potrebné vo veci Technopol vypočuť. Nejasným ostáva pohnútka, prečo sa Krylov rozhodol vypovedať proti mladému Kováčovi až v októbri 1994, keď bol zaistený ešte v roku 1992. Niektorí pozorovatelia dávajú jeho výpoveď do súvisu s návštevou riaditeľky sekretariátu slovenského premiéra A. Nagyovej v Mníchove na začiatku októbra 1995. A. Nagyová túto návštevu popiera a niektoré policajné zdroje uvádzajú, že sa v uvedenom čase stretla s bývalým Krylovovým spolupracovníkom z Rádia Slobodná Európa B. Zvrškovcom.
DVE VYŠETROVANIA
Pred tým, ako stihol nemecký prokurátor Dauster vypočuť M. Kováča ml. na území Slovenska v priestoroch nemeckého veľvyslanectva, bol syn slovenského prezidenta násilne zavlečený do cudziny. V súčasnosti sú nemecké orgány činné v trestnom konaní veľmi zdržanlivé pri posudzovaní možnej účasti syna slovenského prezidenta na kauze Technopol, pretože prehodnocujú svoj prístup k obsahu tvrdení P. Krylova a najmä preverujú jeho minulosť. V nemeckých policajných a právnych kruhoch totiž vzniklo podozrenie, že v čase existencie sovietskeho bloku pôsobil Krylov v Rádiu Slobodná Európa ako spolupracovník dvoch komunistických rozviedok. To by pochopiteľne postavilo jeho svedeckú výpoveď proti "pánom bratislavským spoločníkom" do iného svetla.
Do jesene 1994 na Slovensku neprebiehalo žiadne policajné dokumentovanie trestnej činnosti M. Kováča ml. v súvislosti s kauzou Technopol. Až keď slovenská polícia neoficiálnou cestou získala od nemeckých kolegov medzinárodný zatykač na M. Kováča ml., začali z najvyšších policajných kruhov a ministerstva vnútra silnieť tlaky na to, aby bol "rozpracovávaný" aj prezidentov syn. Do tých čias správa kriminálnej polície vykonávala operatívne vyšetrovanie proti Mariánovi K. a niektorým osobám z Technopolu. Keď sa nepodarilo proti M. Kováčovi ml. zhromaždiť žiadne dôkazy., boli vymenené dva vyšetrovacie tímy. V policajnom zbore existujú svedkovia, ktorí zatiaľ odmietajú vystúpiť z anonymity a ktorí tvrdia, že vyšetrovateľov "neúspešne" dokumentujúcich trestné činy M. Kováča ml. vypočúval úrad inšpekčnej služby ministerstva vnútra a prokurátor, či sa nedopustili marenia vyšetrovania kauzy Technopol. Do preverovania ich činnosti sa mal podľa týchto zdrojov zapojiť aj generálny prokurátor M. Vaľo. Tieto previerky síce vyzneli v prospech vyšetrovateľov, ale aj napriek tomu bol ustanovený nový vyšetrovací tím, v ktorom pôsobia vyšetrovatelia Valenčík a Belka a operatívny pracovník kriminálnej polície Kuzma. Medzitým bola odštartovaná mediálna kampaň, v rámci ktorej denník Slovenská republika v marci 1995 uverejnil medzinárodný zatykač na M. Kováča ml.
V júni 1995 získali noví vyšetrovatelia kópiu nemeckého spisu prípadu Technopol, čím sa, podľa vyššie spomínaných svedkov, ešte viac zvýšil tlak na urýchlené vznesenie obvinenia proti M. Kováčovi ml. V lete toho istého roku sa ujíma svojej funkcie nový šéf kontrarozviedky SIS Jaroslav S. Ten sa veľmi živo zaujímal o stav vyšetrovania kauzy Technopol v súvislosti s osobou prezidentovho syna a ponúkol sa, že preverí zahraničné kontá osôb podozrivých v tomto prípade. Dokumentácia prípadu Technopol vo vzťahu k osobe M. Kováča ml. bola prerušená jeho zavlečením do Rakúska. Na mieste tohto trestného činu sa pohybovalo priveľa dôstojníkov a techniky SIS.
SLABINY OBVINENIA
Až po štyroch mesiacoch núteného pobytu prezidentovho syna v Rakúsku vzniesol 27. 12. 1995 vyšetrovateľ Valenčík obvinenie proti M. Kováčovi ml. Podľa majora Valenčíka "je dostatočne odôvodnený záver, že Martin S.-M. a Michal Kováč mladší spoločne s Mariánom K. v mesiaci december 1991 navštívili Petra Krylova v Mníchove, SRN, kde ho prehovorili na účasť na spáchaní podvodu voči a. s. Technopol Bratislava tak, že po vysvetlení, ako sa podvod uskutoční, mu vyvrátili jeho obavy z nereálnosti tohto fiktívneho obchodu prostredníctvom faxov s poukazom na to, že v a. s. Technopol Bratislava majú známeho človeka, ktorý je do celej veci zapojený, a zabezpečí preplatenie fiktívneho tovaru cez ČSOB pobočka Bratislava. Pod vplyvom tohto stretnutia sa Peter Krylov rozhodol k účasti na spáchaní podvodu. V čase od 1. 2. 1992 do 5. 5. 1992 spoločne s Mariánom K. a Rudolfom van der Werffom zrealizovali podvodný dovoz neexistujúcich textílií v hodnote 2 308 920 USD z Holandska od fy Introcomerce Inc. pre a. s. Technopol Bratislava, čím jej spôsobili škodu v sume cca 69 mil. Sk. (...) Vyššie uvedenú podvodne vylákanú sumu 2 308 920 USD od a. s. Technopol Bratislava si rozdelili van der Werff Rudolf, Krylov Peter., K. Marián., S.-M. Martin a Kováč Michal podľa vopred pripraveného plánu." Toto uznesenie o obvinení má niekoľko slabín: Z jeho znenia nie je jasné, či M. Kováč ml. a spol. presviedčali Krylova prostrednícvom faxov alebo či podvodný obchod mal byť uskutočňovaný cez faxovú komunikáciu. Ďalším nedostatkom je absencia vecnej súvislosti medzi nahováraním na spáchanie trestného činu a delením peňazí. Dodajme, že major Valenčík neuvádza žiaden dôkaz, ktorý by dosvedčoval, že M. Kováč ml., Martin S.-M. a Marián K. nahovárali Krylova na podvod. Toto nahováranie však vyvracia van der Werff a popierajú ho aj všetky obvinené osoby. Fatálnym prešľapom vyšetrovateľa, ktorý sa pod citované uznesenie podpísal, je obvinenie spomínaných osôb bez toho, aby vypočul muža, ktorý tvrdil, že bol nimi nahováraný. Jednoducho povedané, P. Krylov odmietol 14. 12. 1995 vypovedať pred slovenskými vyšetrovateľmi v súvislosti s kauzou Technopol. Jediný podklad na obvinenia M. Kováča ml. a spol. mal major Valenčík iba v televíznych výrokoch P. Krylova.
"Orgány činné v trestnom konaní mali dosť sťaženú pozíciu. Predovšetkým museli spolupracovať s orgánmi iného štátu. A spolupráca so Spolkovou republikou Nemecko bola v tomto smere vcelku dobrá. Politický tlak, ktorý bol vyvíjaný na orgány činné v trestnom konaní, bol chápaný ako postoj proti prezidentovi. Pritom situáciu nám neuľahčoval ani pán prezident, ktorý sa v marci vo Vranove nad Topľou a potom pri vystúpení pred študentmi v Bratislave vyjadril v tom smere, že to nie je jeho syn, hoci v tom období sme všetci vedeli, že o jeho syna ide. Do ťažkej situácie sme sa dostávali aj v tom, že firma SYČKO, ktorej vlastníci boli podozriví z trestnej činnosti, mala faxové, telefónne údaje i sídlo v byte pána prezidenta. Ťažkosti vznikali aj s tým, že meno Michal Kováč, na ktoré sú vedené v zahraničí účty, nebolo spresnené. Nevedeli sme presne, o ktorého Michala Kováča ide." (V. Mečiar, v Pressclube 5. 9. 1995)
PETER TÓTH
