niekdajších tesných zväzkov s Moskvou, oznámil, že Rusko a Bielorusko podpíšu 2. apríla dohodu o vytvorení spoločného štátu. Podľa jeho slov rozhodnutie o vytvorení zväzového štátu, na ktorého čele bude najvyššia rada tvorená premiérmi a prezidentmi obidvoch krajín, bolo prijaté pri jeho piatkovom stretnutí s ruským prezidentom Borisom Jeľcinom a potvrdené pri rozhovore s ruským premiérom Viktorom Černomyrdinom. "Najvyššia rada bude mať veľmi široké právomoci a okrem nej bude vytvorený výkonný výbor, ktorý bude v podstate plniť úlohy vlády," vyhlásil Lukašenko. Hovorca ruskej vlády Viktor Konnov v sobotu v Moskve upozornil, že dosiaľ nie je jasné, či bude mať nový rusko-bieloruský štát podobu zväzu alebo spoločenstva. Tieto podrobnosti by mali dohovoriť experti obidvoch krajín na budúci týždeň, povedal hovorca. Podľa Lukašenka budúci rusko-bieloruský štát bude otvorený pre ďalšie bývalé republiky Sovietskeho zväzu. Bude mať spločný rozpočet, štátnu zástavu a znak a neskôr tiež spoločnú menu. Hranice nového štátneho útvaru budú strážené rusko-bieloruskými pohraničnými jednotkami. Lukašenko oznámil, že "o vytvorení zväzovej republiky bude slávnostne informovať" spoločne s Jeľcinom za prítomnosti patriarchu Moskvy a celej Rusi Alexija II. Zmluvu o vytvorení nového štátu budú musieť ratifikovať obidva parlamenty. Počíta sa s vyhlásením asi dvojročného prechodného obdobia, v ktorom bude vypracovaná nová ústava a zavedená spoločná mena. Koncom marca by mali byť podpísané podobné integračné zmluvy Ruska s Kazachstanom a Kyrgyzstanom. Podľa Lukašenka však tieto dve ázijské republiky nie sú zatiaľ ochotné pripojiť sa k rusko-bieloruskej únii. Bielorusko sa od rozpadu ZSSR ťažko vyrovnávalo so svojou samostatnosťou. Táto slovanská krajina s asi 10 miliónmi obyvateľov, medzi ktorými je 80 percent Bielorusov a 13 percent Rusov, je takmer plne závislá od dovozu surovín z Ruska. Zloženie bieloruského priemyslu bolo v sovietskych časoch zamerané na produkciu polotovarov a kompletácia výrobkov sa uskutočňovala na ruskom území. Po rozpade sovietskeho impéria bieloruské podniky stratili tradičných ruských odberateľov. Rusko, ktoré v posledných rokoch dodávalo Bielorusku ropu okrem iného výmenou za konzervy, pred niekoľkými mesiacmi oznámilo, že už sa nechystá v tomto nevýhodnom obchode pokračovať. Prehlbujúca sa hospodárska kríza v Bielorusku sa premietla aj do politického života krajiny. Podľa posledných prieskumov verejnej mienky sa za vytvorenie bližšie nešpecifikovanej formy spoločného rusko-bieloruského štátu vyslovilo už viac ako 70 percent Bielorusov. Predovšetkým Západ bieloruskému vedeniu vyčíta, že nedodržuje ústavu a demokratické princípy. Kritické oznamovacie prostriedky boli umlčané alebo prinútené k poslušnosti, štrajkujúci baníci pozatýkaní, organizovaná parlamentná opozícia zlikvidovaná a v krajine de facto vládne prezident. Medzinárodný menový fond odložil vyplatenie pôžičky Bielorusku, ktorú schválil minulý rok na jeseň na základe pochybného zdôvodnenia. Podľa niektorých pozorovateľov až zvolením Alexandra Lukašenka za prezidenta sa však fakticky začali počítať posledné minúty plnej nezávislosti tejto krajiny. Lukašenko ako jediný z prezidentov v postsovietskych štátoch podporil rozhodnutie dolnej komory ruského parlamentu - Štátnej dumy - z minulého týždňa, ktorým bola zrušená platnosť dokumentov potvrdzujúcich rozpad ZSSR v roku 1991. Vyhlásil, že rozhodnutie kritizované ostatnými bývalými zväzovými republikami urýchli spojenie Bieloruska s Ruskom. Horná komora ruského parlamentu - Rada federácie - vrátila rozhodnutie ohľadom ZSSR dume na prehodnotenie.
Autor: MARTIN TOMČO
