ejšími oslavami a rituálmi koniec tmy a víťazstvo svetla, preto sa v rozličných podobách Veľká noc ako sviatky jari oslavuje aj v iných náboženstvách.
Pre kresťanov predstavuje Veľká noc mimoriadne významné a radostné sviatky. Dnešným Zeleným štvrtkom sa začína pôst pašiového týždňa, ktorý trvá až do vzkriesenia. So Zeleným štvrtkom súvisí zmĺknutie zvonov, o ktorých sa vraví, že až do Bielej soboty "odleteli do Ríma". Zvuk zvonov dodnes suplujú na vidieku rozličné rapkáče. Podľa viacerých prameňov zákaz zvoniť nesúvisel s ich odletom do Ríma, ale pramenil v dávnej viere v návrat duší mŕtvych k pozostalým. Ľudia sa totiž obávali, že zvony by v kontakte s takýmito dušami stratili svoju zázračnú moc - zaháňať búrku, mraky a zlé sily.
Veľký piatok je časom prísneho pôstu, rozjímania, modlitieb, pašií a očistných obradov. V tento deň sa podľa ľudových skúseností zakazovalo hýbať zemou, pretože sa verilo, že ešte spí - táto obyčaj má korene v starých kultoch uctievania zeme. Ľudia verili, že zem je zjari ťarchavá - mnohí sa jej klaňali a bozkávali ju s nádejou, že sila zeme prejde takýmto dotykom i do človeka. Mnohé ženy dodnes na Veľký piatok stierajú z jarných lúk rosu. Na Veľký piatok sa vzťahuje aj prísny zákaz pitia alkoholu, lebo gazda, ktorý by to porušil, bol by údajne v lete stále smädný a hrozilo by mu, že ho uštipne had.
Biela sobota bola pokračovaním dvoch predchádzajúcich dní, počas nej však už v domácnostiach voňalo aj mäso a údeniny, ktoré gazdinky pripravovali na Veľkonočnú nedeľu. Pripravovala sa najmä bravčovina a z nej predovšetkým údená šunka a klobásy, ktoré ženy ukladajú i do prútených košíkov, v ktorých nosia v nedeľu ráno jedlo, určené na sviatočné raňajky, posvätiť. Biela sobota súvisela s ďalšími očistnými obradmi - ľudia sa usilovali poumývať sa v sviežej jarnej vode potokov a studničiek, aby táto magická voda zmyla všetky choroby, upevnila zdravie, zvýraznila krásu. Vodou z tohto dňa bojovali i proti škodcom. Biela sobota je niekde považovaná za čas vhodný na sadenie a siatie a ženy v ovocných sadoch budili trasením stromčeky. Veľký význam má v tento deň aj obradné zažíhanie očistného ohňa.
Nedeľa - Boží hod veľkonočný je hlavným veľkonočným sviatkom, ktorý sa nachádza uprostred cirkevného roka. Katolíci pri rannej omši svätia potraviny, medzi ktorými ani dnes v košíkoch okrem mäsa nesmú chýbať koláče a kráľ veľkonočných sviatkov - vajíčko.
Veľkonočný pondelok je čas oblievačky a šibačky. Z vŕbových prútov sa totiž vraj sviežosť a pružnosť prenáša šibaním na ženy a dievčatá - inde šibačku nepoznajú a pondelok je opäť časom hojnosti vody. V niektorých častiach Slovenska sa oblievačka začína už skoro ráno, na svitaní - a v domoch čaká návštevníkov popri pohostení odmena - maľované vajíčko.
