Proti sebe stoja na život a smrť znepriatelené kmeňe, ktoré sú ochotné bojovať medzi sebou až do úplného vyhladenia. Odporúčania Bezpečnostnej rady OSN nemajú úspech.
Štvordňové prudké boje v libérijskom hlavnom meste Monrovia sa mali skončiť v utorok večer uzavretím prímeria, avšak podľa posledných správ bolo prímerie porušené a sporadické prestrelky naďalej pokračujú. Do pozornosti svetových médií sa tak dostala najstaršia africká nezávislá krajina - Libéria, ktorú od roku 1989 sužuje občianska vojna. Vyžiadala si viac ako 150 000 ľudských životov. Konflikt medzi znepriatelenými frakciami kmeňu Krahnov a národnostnými skupinami Manov, Gijov a Mandingov prepukol minulú sobotu, keď sa jednotky libérijskej vlády pokúsili zatknúť jedného z hlavných predstaviteľov krahskej frakcie Jednotného oslobodeneckého hnutia za demokraciu Roosvelta Johnsona. Predtým štátna rada, vytvorená na základe mierových dohôd z rokov 1992 až 1995, uvoľnila 22. marca Johnsona z funkcie ministra pre rozvoj vidieku a obžalovala ho z vraždy. Johnsonovi stúpenci ho začali brániť a kasárenská prestrelka sa zmenila na ozbrojený konflikt. Vzbúrenci zadržiavajú ešte stále v kasárňach okolo 600 rukojemníkov. V tejto situácii USA začali evakuáciu cudzincov z krajiny.
V Libérii je na dodržiavanie dohôd, ktoré sa stále porušujú, nasadených 12 000 vojakov z Nigérie a 85 vojenských pozorovateľov OSN. Paradoxom je, že táto najstaršia krajina čierneho kontinentu, ktorú v roku 1822 založili oslobodení americkí otroci, si na rozdiel od iných afrických krajín, v ktorých zúrili občianske a oslobodzovacie vojny, až do konca sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia nažívala v relatívnom pokoji a dostatku. Sladké dni sa pre Libérijčanov skončili v roku 1980 po krvavom prevate krahnského veliteľa Samuela Doea, ktorého sa v roku 1989 pokúsil zosadiť niekdajší Doeov stúpenec Charles Taylor. A proti Taylorovi sa neskôr postavil práve Roosvelt Johnson.
Autor: PETER BÁLIK (Autor je stálym
