Štátna bezpečnosť NDR organizovala antisemitské "provokácie"

Jedenásteho apríla 1961 zasadalo vo východnom Berlíne politbyro komunistickej Zjednotenej socialistickej strany Nemecka (SED). Ako tretí bod rokovania, ako uvádza protokol zasadania číslo 17/61, bolo v programe uvedené: "Kampaň v súvislosti s procesom ...

Politbyro SED rozhodlo, aby Štátna bezpečnosť vypracovala k začatiu procesu s bývalým SS-sturmbanführerom Adolfom Eichmannom, ktorého uniesli členovia izraelskej tajnej služby MOSSAD z Argentíny a postavili v Jeruzaleme za zločiny spáchané proti židovskému obyvateľstvu pred súd, plán, ktorého cieľom bolo presvedčiť svetovú verejnosť, že "v západnom Nemecku bujnie revanšizmus a rasová nenávisť". Dokonca aj vtedy nedávno zvolený prezident Spojených štátov John F. Kennedy mal byť podľa člena politbyra SED Alberta Nordena "zapojený" do kampane. Predseda Židovskej náboženskej obce vo východnom Berlíne mal na "odporúčanie" SED poslať Kennedymu telegram, v ktorom by ho upozornil, že v západnom Nemecku je ešte stále veľa aktívnych bývalých Eichmannových spolupracovníkov. Na základe uznesenia politbyra SED potom Štátna bezpečnosť reagovala veľmi rýchlo. Už 3. mája, tri týždne po rokovaní politbyra, predložilo príslušné XX. oddelenie STASI plán kampane s krycím názvom "Akcia Nezábudka". STASI navrhovala, že vyrobí obežník v západnom Nemecku zakázanej Nemeckej ríšskej strany (DRP), v ktorom vyzvú neonacistov na finančnú zbierku na prospech obhajoby Adolfa Eichmanna. Tento vo východnom Berlíne vypracovaný podvrhnutý dokument mal byť odoslaný v obálkach extrémne pravicových časopisov "Reichsruf" a "Deutsche Wochenzeitung". Adresátmi "obežníkov" malo byť aj sedem menovite STASI uvedených extrémne pravých organizácií ako "Stahlhelm", "Ring deutscher Soldaten" a ďalšie. Ako teraz zistil mníchovský profesor Michael Wolffsohn, sám židovského pôvodu, na základe štúdia tajných dokumentov z archívov vedenia východonemeckých komunistov a Štátnej bezpečnosti, nemalo zostať iba pri jednom "obežníku". Falšovatelia STASI zhotovili aj listy anonymných neonacistov a posielali ich západonemeckým židovským občanom. Text bol vždy takmer zhodný: "Zrejme ste vy, Židia, ešte nepochopili, že máte zmiznúť z Nemecka. Zrejme Vám neprekáža, že sme ich už šesť miliónov splynovali." V anonymných, tzv. reťazových listoch - opäť dielo STASI - "kamarátov z SS" vyzývali, aby dôstojne spomenuli narodeniny "vodcu Adolfa Hitlera". Medzi 7.-10. májom 1961 sa do kancelárií Židovskej náboženskej obce v Mníchove vlámali agenti Štátnej bezpečnosti. Ich úloha: získať adresy židovských občanov bývajúcich v Bavorsku. Už v polovici mája mnohí títo občania dostali anonymné listy, obsahujúce vyhrážky zabitím, ak ihneď neopustia Nemecko a nevysťahujú sa do Izraela. Agenti STASI vo Freiburgu, Duisburgu, Mohuči, Norimbergu, Augsburgu a Emmerichu dostali príkaz pomaľovať hákovými krížmi tamojšie synagógy. Koncom mája 1961 plán "Akcia Nezábudka" nahradil iný, s krycím názvom "Akcia J". Súčasťou tohto plánu bolo takisto vyhotovenie sfalšovaných listov západonemeckých židovských občanov. Tí sa mali príbuzným a známym v zahraničí sťažovať na antisemitské nájazdy nacistov v západnom Nemecku a zdôrazniť, že tieto akcie neonacistov chránia nielen úrady, ale dokonca aj polícia. Profesor Michael Wolffsohn uvádza, že dokumenty STASI potvrdzujú, že v centrále Štátnej bezpečnosti NDR na berlínskej Normannenstrasse mali k dispozícii nielen presné adresy všetkých západonemeckých extrémne pravicových organizácií, ale aj zoznamy ich členov. Tie potom podľa potreby zneužívala STASI na propagačné útoky proti Spolkovej republike. Wolffsohn v štúdii samozrejme nepopiera, že by v Spolkovej republike v minulosti ani dnes neboli "nepoučiteľní neonacisti". Zdôrazňuje však, že mnohé z tzv. antisemitských provokácií neboli v minulosti dielom tých "večne nepoučiteľných", ale agentov Štátnej bezpečnosti NDR. Ako ináč, pýta sa Wolffsohn, by napríklad ústredný orgán SED "Neues Deutschland" mohol už 9. mája 1961 uverejniť článok o antisemitských provokáciách v Spolkovej republike, ktoré sa stali v tej chvíli, keď východonemecký komunistický denník práve opúšťal tlačiareň.