Zaľubica dosť. Keď sme pristáli ako prví, vojenské auto už nehorelo, na mieste boli záchranári z Kežmarku a popálení vojaci ležali pri ceste," rozprával pre SME Ing. Ján Rušín, pilot Leteckej záchrannej služby spoločnosti AIR TRANSPORT EUROPE z Popradu. "Okamžite sme naložili najťažšie popáleného vojaka a leteli do nemocnice v Poprade. Tam sme potom naložili záchranársky materiál a vrátili sme sa do Zaľubice. Po návrate do Popradu lekári rozhodli, že prvý popálený musí do Košíc, a tak sme ho znova naložili do našej helikoptéry. Počas letu do Košíc-Šace bol chlapec pri vedomí a dokázal s nami hovoriť. Povedal nám, ako sa volá, odkiaľ je jeho dievča a dúfal, že sa s ňou ešte stretne. Pýtal sa, či let do Košíc potrvá dlho. A najmä, či bude žiť..."
ZÁPAS O ŽIVOTY
Desiatnik Ján Č. a vojak František F., ktorí po požiari na korbe vojenského nákladného auta utrpeli v utorok najťažšie a najrozsiahlejšie popáleniny na 93, resp. 76 percent povrchu tela, v piatok napriek veľkému úsiliu lekárov medicínskeho pracoviska, ktoré je špecializované na terapiu termických úrazov, zomreli. V noci na sobotu, zomreli v Nemocnici s poliklinikou v Košiciach-Šaci, vojak Viktor V. a slobodník Štefan A. včera popoludní aj vojak Ladislav L.
Od utorkového popoludnia, od prvých hodín po tom, ako do Šace prepravili postupne 12 z celkového počtu 18 popálených vojakov (ľahšie zranení sú v nemocniciach v Poprade a Kežmarku), bojuje o ich záchranu nielen 56 lekárov a zdravotníkov Centra pre liečbu popálenín, ale aj odborníci z ďalších oddelení. V prísne sterilnom prostredí popáleninového centra sú pri vojakoch každú minútku lekári a sestry. Na tváre mladých mužov, ktoré ničivé plamene spod umelohmotnej plachty vojenského nákladiaka bolestne popálili, treba prikladať špeciálne chladivé a hojivé masky. Vojaci s najväčšími popáleninami sú stále napojení na ventilačné prístroje, treba kontrolovať, aby vnútorné prostredie pacientov bolo v rovnováhe, podávať analgetiká a medikamenty, ktoré by popálených zbavili najväčších bolestí po úraze, ale i po prvých operáciách a transplantáciách. Primár Centra pre liečbu popálenín a rekonštrukčnú chirurgiu NsP v Košiciach-Šaci MUDr. Ján Babík, CSc., a jeho tím sú od utorka v permanencii, operovali aj cez víkend.
ASPOŇ MINÚTKU
VIDIEŤ SYNA
Popri náročnej starostlivosti o popálených vojakov a ďalších pacientov na lôžkach Centra, lekári a sestry musia s porozumením, taktom a citlivo riešiť aj kontakty s rodičmi a príbuznými vojakov, ktorí i počas víkendu prichádzali do nemocnice v Šaci z celého Slovenska. Vari ešte nikdy v 26-ročnej histórii najstaršieho slovenského pracoviska, špecializovaného na liečbu termických úrazov, nebol na chodbách druhého poschodia nemocnice taký ruch ako teraz. Ustarostené mamy majú iba jednu túžbu - aspoň na minútku vidieť svojich popálených synov. Pani Agnesa pricestovala k lôžku zraneného syna Radoslava medzi prvými až z Oravy. "Utrpel popáleniny III. stupňa. Videla som ho, počula a dúfam, že sa z toho dostane," povedala po veľmi kratučkej návšteve, ktorú jej lekári u syna povolili. Pani Agnesa i ďalšie matky a otcovia, dievčatá zranených vojakov, ich príbuzní, kamaráti a spoluobčania dúfajú, že zo Šace už viac najsmutnejších správ nepríde. "Bohužiaľ, celkom to vylúčiť nemožno. Zo siedmich vojakov sú dvaja ešte v takom zdravotnom stave, na ktorý vplývajú vážne komplikácie. Iba päť vojakov je mimo nebezpečenstva," povedal MUDr. Karol Sopko, ktorý mal v Centre pre liečbu popálenín v Košiciach-Šaci službu. Rovnakú správu dostali aj prominentnejší návštevníci popáleninového centra, medzi ktorými bol I. Gašparovič, minister Sitek a predstavitelia Armády SR. Hovorili aj s niekoľkými popálenými vojakmi, ktorí nie sú v kritickom stave, návštevy však boli napospol krátke.
NEBOLA TO
PRVÁ TRAGÉDIA
Vojaci z podtatranskej posádky i vojenský výcvikový priestor Javorina, ktorého súčasťou je Zaľubica, zažili v ostatných rokoch nejednu tragédiu. Občanmi i vojakmi otriasla pred časom havária, pri ktorej zahynula posádka vojenského lietadla. Ešte šokujúcejší bol prípad tankistu, ktorému uvoľnený príklop na tanku odsekol hlavu. K podtatranskej vojenskej tragédii s najvyšším počtom obetí stačila v utorok 23. apríla 1996 jediná zápalka...
Civilná a vojenská polícia, prokurátori, experti, vyšetrovacia komisia generálneho štábu, minister, všetci už zrejme majú k dispozícii detailnejšie informácie o tom, ako a prečo požiar na ložnej ploche vojenskej V3S na ceste v priestore Zaľubica vznikol. Podľa prvých správ, ktoré poskytol hovorca Ministerstva obrany SR F. Kašický, na korbe začalo horieť 6 plechoviek acetónovej farby. V čase vzniku požiaru bolo na aute, navyše, pod umelohmotnou plachtou, 18 vojakov základnej služby. Utrpeli popáleniny rôzneho, najmä II. a III. stupňa s rozličným stupňom termického poškodenia povrchu tela - od 15 až do 93 percent. Mladí muži s najrozsiahlejšími popáleninami, 93 percent a 76 percent poškodenia zomreli ako prví...
Detailnejším správam, ktoré hovoria o situácii tesne pred požiarom, zatiaľ chýba oficiálne potvrdenie. Podľa niektorých svedectiev samotných vojakov acetónová farba z plechovíc vystrekla dlhšie pred osudným vzbĺknutím zápalky, ktorým chcel jeden z vojakov (hospitalizovaný vraj na psychiatrickom oddelení Vojenskej nemocnice v Ružomberku, keď sa psychicky zrútil) zapáliť kamarátovi cigaretu. Vyšpľachnutú farbu poutierali a išlo sa ďalej. Keď vzbĺkla zápalka, explodovali výpary pod nepriedušnou umelohmotnou plachtou nad ložnou plochou, zapálili sa ďalšie plechovice. Potom i odevy vojakov. Mladí muži, ktorí sa razom stali živými fakľami, hľadali záchranu v blízkej bystrinke.
Každý profesionálny vodič vie, že preprava horľavých materiálov má osobitné pravidlá. Jednoznačne zakazujú súbežnú prepravu osôb. Musia to vedieť aj vojenskí vodiči a ich velitelia. Lenže s ubezpečením o zachovaní v prísnej anonymite vám nejeden vojak súkromne povie aj to, že v armáde sa teraz na každom kroku šetrí. Prinajmenej v zložkách, kde nechyrovať o ministerskej veľkorysosti, s akou poskytuje vojenské letecké špeciály spoločenskej smotánke na cestu do Košíc. Na hutnícky ples. Vojaci mali možno v nohách dlhý pochod a výcvik v horskom prostredí, chceli sa, unavení, pár kilometrov zviezť autom. Napriek "spoločnosti" farieb.
Zoči-voči popáleným tváram ubolených vojakov sa po sobotňajšej vizite v popáleninovom centre v Šaci budú generáli zrejme intenzívne interesovať o to, čo spôsobilo tragické inferno na ceste v Zaľubici. Na pravdivú odpoveď čakajú aj tí, ktorí vyšetrovanie komisií spontánne predbehli hneď v prvých okamihoch, ako sa o nešťastí svojich kamarátov dozvedeli - obyčajní vojaci základnej služby. Zamierili na transfúzne stanice darovať pre ťažko zranených chlapcov z Kežmarku krv.
