Ako už viackrát v minulosti, podarilo sa nám získať záznam telefonického rozhovoru medzi riaditeľom SIS Ivanom Lexom a ministrom vnútra Ľudovítom Hudekom. Keďže si myslíme, že slovenská verejnosť má právo, aby bola informovaná aj o veciach mimoriadne dôležitého štátneho záujmu, uverejňujeme záznam v necenzurovanej podobe.

Sekretárka I. Lexu: "Pán minister?"

Ľ. Hudek: "Pri telefóne."

Sekretárka: "Pán minister, dobrý večer prajem. Pán riaditeľ Lexa chce ešte s vami hovoriť."

Hudek: "Haló?!"

I. Lexa: Servus, Ľudovít."

Hudek: "Servus Ivanko."

Lexa: "Ku... do p..., tak som to nechal, ale som tu našiel nejaký odkaz."

Hudek: "Chválabohu, už to došlo."

Lexa: "A čo došlo?"

Hudek: "Nóó, od tých susedov z toho bližšieho mestečka. Tri strany."

Lexa: "Hej?"

Hudek: "No. Som bol aj za starým."

Lexa: "Si mu to dal?"

Hudek: "No ukázal som mu, on si to prečítal."

Lexa: "No lebo mi hovoril, vieš. Bol som s ním."

Hudek: "No a však som mu aj povedal, že ako budeme postupovať ďalej."

Lexa: "A dáme ešte tomu vyšetrovateľovi, hej?"

Hudek: "No však ten, toho kopneme do gúľ."

Lexa: "Tak zajtra ho kopneš do gúľ?! Keď ho kopneš do gúľ, dám ti pusu na čelo." (smiech obaja)

Hudek: "Ja si myslím, že to už je rozhodnuté. To som dneska dal pokyny, ako to má vyzerať."

Lexa: "Hej?"

Hudek: "No."

Lexa: "A spraví to tento prokurátor, alebo ty?"

Hudek: "No tak je to, nie oni to vyberú. To je super. Že keď dvakrát spravil to isté..."

Lexa: "Jasné, jasné."

Hudek: "Takže ráno by sa to malo odohrať."

Lexa: "Mhm."

Hudek: "A..."

Lexa: "A toho krajského, toho odjebeš tiež, toho vieš, toho našeho?"

Hudek: "To postupne. Však to som im naznačoval, že ako toto, vieš no..."

Lexa: "Jasné."

Hudek: "Ja si myslím, že teraz sa to dobre vyvíja."

Lexa: "Dobre, toto je dobre. Čo?"

Hudek: "Ty, mám lepšiu náladu."

Lexa: "Kurva, aj ja mám lepšiu náladu. Mne to šéf hovoril, vieš?"

Hudek: "No, no."

Lexa: "No, že si to dostal. A tuto, keď som došiel večer, tak akurát som došiel pred chvíľkou, tak mi hovorí dievča, že si mi nechal odkaz."

Hudek: "Pozerá po mne. Vieš kto?

Lexa: "Viem."

Hudek: "Že čo máte dobré zvesti? Hovorím, ja sa stále usmievam. Že musíme. Aspoň ja mám viacej optimizmu. Pozerá po mne, hej, že či akú mám náladu."

Lexa: "Jasné."

Hudek: "No a..."

Lexa: "Počúvaj Ľudko, bol tu Macuška u mňa dneska..."

Hudek: "No."

Lexa: "...a hovorí, že Černák na nejakom mítingu tam ukazoval nejaký výpis z počítača. To je možné?"

Hudek: "Pozri sa, ... prezídium to robilo."

Lexa: "Jožko Holdoš?"

Hudek: "Tak oni to niekde tam... Oni to...Vieš ako, policajti debili. Oni to zosumarizovávali. Pozri sa, toto nie je doklad."

Lexa: "Áno."

Hudek: "My dáme len ten doklad, dočasne, takto, že to obnáša."

Lexa: "Môžu, čo chcú. Oni to zrejme sa k niečomu dostali."

Hudek: "Ale však...Potrebujem s tebou hovoriť. V stredu by sme sa mali stretnúť."

Lexa: "V stredu?"

Hudek: "No."

Lexa: "Ty počúvaj, kedy ty chodíš tenis hrávať? Či už nechodíš? Tenis chodíš ešte hrávať?"

Hudek: "Teraz nemôžem, však mi to koleno..."

Lexa: "Máš to koleno, hej."

Hudek: (nezrozumiteľne)

Lexa: "Rozumiem."

Hudek: "Mám aj veľa objednaných áut."

Lexa: "Dobre."

Hudek: "Tak v stredu by sme si mohli sadnúť na dve hodinky."

Lexa: "Dobre."

Hudek: "Dobre?"

Lexa: "Dobre. Dobre, Ľudko, čauko."

Hudek: "Nazdar."