Základným predpokladom, z ktorého sa odvíjajú všetky pozitívne a želateľné scenáre vývoja, je náš vstup do Európskej únie. Analyzujete tiež, čo sa stane, ak do únie nevstúpime?
„Prípadné trajektórie vývoja skúmame práve optikou vstupu Slovenska do únie. Odchýlkou od želateľného vývoja by bolo, keby Slovensko do Európskej únie nevstúpilo. Všeobecným dôsledkom by bolo, že rozdiel medzi úniou a Slovenskom by sa ďalej zväčšoval.“
V súvislosti s naším vstupom do únie vaša štúdia hovorí o istom „šoku“ z integrácie, ktorý zažije slovenská spoločnosť.
„Ani vstup nevyrieši všetky problémy. Slovensko bude istý čas periférnou krajinou. Zároveň všetky predpisy a normy, o ktorých sa teraz hovorí väčšinou len teoreticky v rámci prístupového procesu alebo sú len v podobe legislatívnej prípravy, budú súčasťou bežného života. Napríklad požiadavky na výšku deficitu rozpočtu. To je pre úniu striktná záležitosť a Slovensko sa s tým bude musieť vyrovnať. V jednotlivých oblastiach však môže byť šok rôzny. Napríklad silný môže byť v environmentálnej oblasti, v nárokoch na zavedenie drahých ekologických technológií.“
Ste autorom kapitoly o scenári vývoja slovenskej politickej scény. Ako bude vyzerať v roku 2015?
„Predpokladám, že ak Slovensko vstúpi do únie, posilnia sa stabilizačné trendy, politický systém sa bude rýchlejšie konsolidovať, vytvorí sa jadro umiernených politických subjektov, ktoré sa budú striedať pri moci bez toho, aby dochádzalo k zmene charakteru politického režimu ako doteraz. Všetky voľby na Slovensku boli okrem iného aj o charaktere politického režimu, toto riziko by malo byť po vstupe odstránené. Prehĺbi sa tiež stabilita politických inštitúcií – pozitívny trend tu už je. Kľúčové budú výsledky volieb 2002.“
Predpokladáte, že v roku 2015 budeme mať dve základné politické strany?
„Nie. Na Slovensku je väčšia pluralita, aj socio-demografická štruktúra je taká, že tu bude viac fragmentov politického systému. Ale vplyv nacionálno-autoritárskych strán bude klesať, priestor pre takýto typ politiky bude obmedzený.“ (mar)
