Dňa 31. augusta 1995 asi o 10.45 h bol na štátnej ceste v smere Svätý Jur - Bratislava prepadnutý skupinou viacerých osôb syn prezidenta Slovenskej republiky Michal Kováč ml. a v ten istý deň násilne zavlečený na územie Rakúskej spolkovej republiky, kde bol asi o 17.00 h na základe anonymného telefonátu zadržaný príslušníkmi policajnej stanice Hainburg.

Samotné spáchanie trestného činu, ktoré trvalo niekoľko hodín, malo svoju predohru v situácii a podmienkach, ktoré vyústili do rozhodnutia spáchať tento kriminálny delikt a, samozrejme, následok vo vyšetrovaní, ktoré napriek niekoľkomesačnému trvaniu nedospelo do žiadneho efektívneho záveru, pokiaľ ide o trestnoprocesné označenie páchateľov. Preto možno analýzu uvedenej kauzy, kvôli lepšej prehľadnosti a orientácii, rozdeliť do niekoľkých etáp:

1. Situácia predchádzajúca zavlečeniu a jeho príprava

2. Samotná realizácia zavlečenia

3. Vyšetrovanie prípadu

1. SITUÁCIA PREDCHÁDZAJÚCA ZAVLEČENIU A JEHO PRÍPRAVA

Z dosiaľ vykonaných dôkazov, získaných informácií a indícií možno už dnes s veľmi vysokou mierou vierohodnosti konštatovať, že kriminálny delikt sa stal súčasťou celého komplexu politických útokov ako dôsledok politického napätia vzniknutého medzi vrcholnými predstaviteľmi štátu už od leta roku 1993. Rozhodnutie o realizácii prípadu bolo podmienené vývojom úplne samostatnej kriminálnej kauzy Technopol a spojitosťou s osobou Michala Kováča ml.

Technopol, P. Krylov

a krycie meno "Číšnik"

Ešte v roku 1992 bolo a. s. Technopol podané v Holandsku trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu podvodu so škodou asi 2,3 mil. US dolárov firmou Intercommerce. Úspešnou činnosťou holandskej a nemeckej polície sa podarilo zistiť páchateľov podvodu - holandského a nemeckého občana (bývalého občana ČSSR) P. Krylova. Po ukončení vyšetrovania, podaní obžaloby, prebehlo v decembri 1994 súdne konanie, pričom nemecký súd uznal P. Krylova vinným zo spáchania predmetného podvodu a rozsudkom, ktorý sa stal právoplatným v januári 1995, ho odsúdil na trest odňatia slobody. Ani počas vyšetrovania, ani počas súdneho konania nebola zo strany orgánov činných v trestnom konaní SRN podaná do SR žiadna žiadosť o poskytnutie právnej pomoci k prípadnému výsluchu osôb v SR. Pracovníci poškodenej firmy Technopol boli vypočutí v SRN.

K osobe P. Krylova (narodený 14. 6. 1950) bolo zistené, že dňa 11. februára 1985 - teda po štyroch rokoch pobytu v SRN - bol zaevidovaný v registri 1. správy ŠtB pod OEČ 424145 ako záujmová osoba. Podľa záznamu v databáze bol na neho založený podzväzok č. 10081/516 s krycím menom "Číšník". Existujú tiež poznatky, že P. Krylov spolupracuje so SIS, čo dokazujú tajne nahrané telefonické rozhovory P. Krylova s Mariánom Kočnerom na linke Mníchov-Bratislava o kauze a. s. Technopol. Úryvok z tohto vyhotoveného záznamu ich telefonického rozhovoru bol poskytnutý denníku Slovenská republika, ktorý ho uverejnil.

V priebehu trestného konania (od roku 1992 až do novembra 1994) vo veci podvodu na a. s. Technopol nebolo podané trestné oznámenie na Michala Kováča ml. O tom, že páchateľ podvodu bol jednoznačne zistený, svedčí právoplatný rozsudok nemeckého súdu, ktorý konštatoval vinu a uložil za tento skutok trest P. Krylovovi. Až v závere konania, presnejšie 18. novembra 1994, bol nemeckou prokuratúrou vystavený zatykač na Michala Kováča ml. Zatykač opisoval formu podvodu konateľov zahraničnej firmy Intercommerce v Holandsku, Nemecku a na Slovensku, opierajúc sa takmer výlučne o výpoveď P. Krylova. Z textu vyplývalo, že Michal Kováč ml. nebol v danej kauze vypočutý ani nemeckými ani inými orgánmi. K samotnému zatykaču je potrebné poznamenať, že vo svojej podstate nepredstavuje obvinenie, ale trestnoprocesný akt zabezpečujúci účasť označenej osoby pred príslušným orgánom s cieľom jeho výsluchu k potvrdeniu, resp. vyvráteniu podozrenia z trestnej činnosti.

V tejto súvislosti treba poznamenať, že Slovenská republika je signatárom Európskeho dohovoru o vydávaní, o vzájomnej pomoci v trestných veciach a o odovzdávaní trestného stíhania. Tieto dohovory vytvárajú legislatívne prostredie, ktoré umožňuje uspokojivo riešiť otázky súvisiace s trestnoprávnou jurisdikciou s medzinárodným prvkom. Z týchto dohovorov však vyplýva zásada, ktorá sa premieta i do vnútroštátnych predpisov, u nás ustanovenia $ 21 Trestného zákona, podľa ktorého občan Slovenskej republiky nemôže byť vydaný cudziemu štátu na trestné stíhanie.

Rozhodnutie o násilnom zavlečení

Možno sa dôvodne domnievať, že nemecké orgány, rešpektujúc uvedenú medzinárodnú zásadu, nezaslali oficiálne slovenským orgánom uvádzaný zatykač, resp. nepožiadali kompetentné slovenské orgány (Generálnu prokuratúru, resp. Ministerstvo spravodlivosti SR) o vydanie Michala Kováča ml. do cudziny. Zatykač bol slovenskými policajnými orgánmi získaný iba neoficiálne v decembri 1994, neskôr bol v marci 1995 jeho obsah uverejnený v denníku Slovenská republika, ako i v ďalších masmédiách. V priebehu roku 1995 je zaznamenávané úsilie špeciálne vyčlenených príslušníkov kriminálnej polície a SIS preukázať účasť Michala Kováča ml. na podvode ku škode a. s. Technopol, resp. inú formu trestnej činnosti na Slovensku. Za Slovenskú informačnú službu sa v tejto spolupráci angažoval predovšetkým Jaroslav S. Do júla 1995 sa však, okrem výpovede P. Krylova, nepodarilo získať žiadne iné dôkazy, ktoré by odôvodňovali začatie trestného stíhania voči Michalovi Kováčovi ml. Ani nemecká strana nezaslala požiadavku o prevzatie trestného stíhania, naopak, boli postupne dohodnuté kroky smerujúce k realizácii výsluchu M. Kováča ml. nemeckými orgánmi na Slovensku v zmysle citovaných európskych dohovorov o právnej pomoci v trestných veciach v mesiaci septembri 1995.

Keďže sa nepodarilo na Slovensku preukázať trestnú činnosť Michala Kováča ml., v snahe predísť jeho výsluchu nemeckými orgánmi na území Slovenskej republiky (nebolo možné vylúčiť, že po jeho vykonaní dôjde k zrušeniu medzinárodného zatykača) bolo rozhodnuté využiť platný zatykač, vydaný v Mníchove dňa 18. 11. 1994. Toto rozhodnutie nepochybne politického charakteru, ako o tom svedčia ďalej prezentované dôkazy a informácie, bolo zverené určeným funkcionárom Slovenskej informačnej služby. Z týchto funkcionárov možno uviesť predovšetkým jej riaditeľa Ivana Lexu a jeho najbližších spolupracovníkov Jaroslava S., Dezidera K. a Júliusa I.

Keďže Michal Kováč ml. bol na území Slovenskej republiky chránený medzinárodnou i vnútroštátnou legislatívou, logické vyústenie snáh o využitie medzinárodného zatykača mohlo smerovať len do násilného zavlečenia menovaného do cudziny.

Dva varianty únosu

Prvá verzia rátala s využitím agenta SIS Bratislava Chila-Ptáka, ktorý mal pod zámienkou obchodného rokovania vylákať Michala Kováča ml. z domu. Branislav Chilo-Pták, ktorý je bratrancom Petra Krylova, sa s týmto cieľom objavil v auguste 1995 v Slovenskej republike (prvýkrát 11. 8. 1995 a neskôr sa osobne stretol s Jaroslavom S.), a to napriek tomu, že je tu vedené proti nemu trestné stíhanie za rôzne kriminálne delikty a je vydaný v SR naňho zatykač už od mája 1995. Napriek týmto skutočnostiam sa dňa 24. 8. 1995 pokúsil vo Svätom Jure o kontakt s Michalom Kováčom ml. za tým účelom, aby ho vylákal do erotického salónu Casanova, kde mal byť M. Kováč ml. omámený a zavlečený do cudziny, o čom svedčí aj listinný dôkaz vo vyšetrovacom spise. K tomuto variantu riešenia však pre opatrnosť M. Kováča ml. nedošlo.

Slovenskej polícii je osoba B. Chila-Ptáka známa najmä z podozrenia zo spáchania viacerých niekoľkomiliónových podvodov, napríklad ku škode a. s. SHT Transprivat Stará Ľubovňa, Slovenskej poľnohospodárskej banky, filiálka Spišská Nová Ves, Frucona Košice a iné. Na základe týchto podozrení, ako i začatého trestného stíhania bol naňho vydaný príkaz na zatknutie, pričom o pomoc pri pátraní a zadržanie bola požiadaná i široká verejnosť prostredníctvom pátracej relácie Slovenskej televízie.

Po neúspechu tohto variantu únosu boli v období od 28. 8. do 31. 8. 1995 z rozhodnutia riaditeľa sledovacieho odboru SIS Gejzu V. použité proti Michalovi Kováčovi ml. informačno-technické prostriedky SIS, a to predovšetkým odpočúvanie telefonických rozhovorov a priame sledovanie jeho osoby a domu vo Svätom Jure.

Sledovanie domu bolo vykonávané predovšetkým z bieleho skriňového Mercedesu 208D (ŠPZ BHH 42-69), vybaveného špeciálnou klimatizáciou na dlhodobú prevádzku. Podrobnosti o tejto činnosti popísal pred vyšetrovateľom mjr. JUDr. Petrom Vačokom - a neskôr aj pred rakúskymi vyšetrujúcimi orgánmi - vo svojej svedeckej výpovedi bývalý príslušník sledovacieho útvaru SIS Oskar F. Okrem výpovede Oskara F. použitie špeciálneho vozidla SIS pri dome Kováča ml. potvrdili aj ďalší piati svedkovia - obyvatelia obce Svätý Jur. Jeden zo svedkov dokonca uviedol, že príslušník SIS Jiří N. dňa 30. augusta 1995 v nočných hodinách parkoval so svojím vozidlom typu Ford Mondeo (BLD 42-95) v blízkosti domu M. Kováča ml. a hovoril so skupinou osôb pri bielom Mercedese 208 D. Pretože sa to svedkovi zdalo podozrivé, ŠPZ vozidla si zapísal na útržok denníka Nový Čas a odovzdal ho vyšetrovateľovi.

O skutočnosti, že najneskoršie 28. 8. 1995 bolo rozhodnuté o čase a spôsobe zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny, svedčí fakt, že uvedeného dňa skontaktoval plk. Čukoviča, zástupcu riaditeľa odboru hraničnej a cudzineckej polície, riaditeľ II. sekcie SIS Jaroslav S. a požiadal ho o zabezpečenie voľného pohybu príslušníka SIS Milana L. na hraničných priechodoch Petržalka, resp. Jarovce s tým, že SIS potrebuje monitorovať pašovanie omamných látok.

Čas spáchania skutku nebol zvolený náhodne. Priblížil sa totiž termín dohodnutia a realizácie výsluchu Michala Kováča ml. nemeckými orgánmi v Bratislave. Deň 31. 8. 1995 bol zvolený i z dôvodu, že mali nasledovať tri dni pracovného voľna, počas ktorého sa kalkulovalo s nižšou funkčnosťou polície pri objasňovaní prípadu, menším prísunom informácií pre verejnosť a tým i nižším záujmom verejnosti o prípad, no zároveň spoľahlivým prenosom informácií získaných políciou na SIS.

2. SAMOTNÁ REALIZÁCIA ZAVLEČENIA

Kritického dňa 31. 8. 1995 pokračovalo používanie informačno-technických prostriedkov SIS voči Michalovi Kováčovi ml. Sledovanie bolo vykonávané predovšetkým z bieleho Mercedesu 208 D, vybaveného špeciálnou klimatizáciou na dlhodobú prevádzku. Okrem Oskara F. boli v akcii ďalší príslušníci odboru sledovania SIS:

- Dušan R. vozidlo Hyundai Lantra

ŠPZ BLD 68-23

- Jiří N. Ford Mondeo

BLD 42-95

- Igor M. BMW 320

BLH 02-27

- Peter S. Toyota Camri

BLH 09-05

- Róbert P. Honda Acord

BLE 52-38

- Milan J. Honda Civic 1600

BHH 73-50

- Peter C. Mercedes

Na akcii participoval aj príslušník 46. odboru Dušan H.

Po odchode Michala Kováča ml. z jeho domu vo Svätom Jure a nastúpení do osobného vozidla Mercedes dostali príslušníci sledovacieho doboru SIS cez vysielačku pokyn ďalej sledovať pohyb tohto vozidla v smere do Bratislavy a vytvárať tzv. clonu, t. j. na pokyn zastaviť vozidlá a tým znemožniť postup ďalším prichádzajúcim vozidlám. Tesne za obcou Svätý Jur bolo vozidlo Michala Kováča ml. zablokované viacerými vozidlami Seat Cordoba zelenej a červenej farby, Opel Vectra, z ktorých vyskočilo viacero mužov a násilím, za použitia hrozby zbraňou, vtiahli Michala Kováča ml. do jedného z vozidiel, dali mu na hlavu kuklu a vyrazili smerom na Bratislavu. Neznámy muž presadol do vozidla poškodeného a vydal sa s ním za kolónou.

Príslušníci sledovačky SIS, ktorí s vozidlami podľa pokynu vytvárali clonu, zároveň sledovali celú akciu. Vzápätí po jej ukončení dostali cez vysielačku pokyn okamžite sa vrátiť na základňu a vypnúť vysielačky. Podľa vyjadrenia Oskara F. vo vysielačke počul hlas riaditeľa SIS Ivana Lexu. Iný uviedol, že v deň 31. augusta 1995 tesne popoludní videl vrtuľník bez imatrikulačných znakov v pomerne neveľkej výške nad lokalitami Karlova Ves-Petržalka-štátna hranica s Rakúskom. Z toho špecialisti usudzujú, že ak sa Oskar F. nemýlil, potom I. Lexa nemohol komunikovať vysielačkou z centrály SIS v Bratislave, ale z iného objektu SIS, ale mohol použiť práve vrtuľník, pretože rádiostanice SIS nemajú výkon s dosahom na lokalitu Svätý Jur pre terénne prekážky, čo bolo aj preverené.

Podiel bývalých príslušníkov PPÚ?

Skutočnosti zistené počas objasňovania prípadu jednoznačne nasvedčujú tomu, že zákrok pri zastavení vozidla M. Kováča ml. bol vykonaný osobami, ktoré majú skúsenosti s vytlačením vozidla a prehradením trasy pohybu vozidla. Takéto zákroky vykonávajú napríklad príslušníci PPÚ (pohotovostného policajného útvaru) pri zadržiavaní páchateľov organizovanej trestnej činnosti.

Vyskytli sa signály z viacerých zdrojov, že do zásahu boli zapojení bývalí príslušníci PPÚ, ale zatiaľ sa ich nepodarilo preveriť. Neboli ešte preverené ani správy publikované v tlači, že v akcii boli použité vozidlá zdravotnej poisťovne Perspektíva, kde pracujú osoby, ktoré majú vzťah k funkcionárovi SIS Jaroslavovi S. Podarilo sa však zadokumentovať, že osobné motorové vozidlá typu Seat Cordoba červenej a zelenej farby boli použité dňa 31. augusta 1995 pri tzv. akcii "Sťahovanie", čo prakticky umožnilo nekontrolovateľný pohyb uvedených vozidiel.

Osoby, ktoré samotný prepad vykonali, neboli dosiaľ jednoznačne ustálené. Podľa identifikov spracovaných rakúskou políciou mohli na zásahu participovať títo príslušníci SIS:

- Michal H., ktorý po únose výrazným spôsobom zmenil svoj účes, aby zamaskoval svoj výzor. Ide o osobu, ktorá udržiava kontakty s najvyššími funkcionármi SIS, vrátane jej riaditeľa.

- Ing. Ján S., ktorý bol do novembra príslušníkom SIS. Hoci pôsobí v rámci vlastnej civilno-bezpečnostnej agentúry, nie je vylúčená jeho ďalšia spolupráca so SIS. Podozrivé je jeho alibi, ktoré si zaobstaral na kritický deň únosu.

Závažné indície nasvedčujú tomu, že sa na zásahu pri únose M. Kováča ml. mohli podieľať aj tieto osoby:

- Marcel S., bytom Trnava. Ide o bývalého príslušníka Mestskej polície v Trnave, v súčasnosti zamestnanca civilno-bezpečnostnej služby.

- Miloš P., bytom Dunajská Streda. Ide o bývalého príslušníka policajného pohotovostného útvaru, ktorý v súčasnosti pôsobí v útvare kontroly letiska v Bratislave.

Okrem spomínaných vrcholných funkcionárov SIS, ktorí sa podieľali na plánovaní, organizácii a riadení akcie (I. Lexa, Jaroslav S., Gejza V.) je potrebné, na základe závažných informácií uviesť ďalších príslušníkov SIS, ktorí zrejme participovali na zásahu proti M. Kováčovi ml.:

- Július I., bytom Bratislava, ako vedúci odboru špeciálnych operácií bol členom najužšieho štábu Jaroslava S., ktorý pripravoval a zabezpečoval akciu.

- Milan L., bytom Bratislava, ako riaditeľ odboru kontrarozviedky sa dňa 31. 8. 1995 od 10.00 do 17.00 h zdržiaval v priestoroch diplomatického koridoru hraničného priechodu Petržalka, pričom vyhlásil, že zabezpečuje prechod nejakého vozidla.

- Svetozár R. bol riaditeľom protiteroristického odboru II. sekcie SIS a po únose M. Kováča ml. bol premiestnený na odbor SIS v Banskej Bystrici.

Existujú signály, že popri príslušníkoch SIS na príprave a realizácii akcie proti M. Kováčovi ml. boli zaangažované aj ďalšie osoby, čo môžu preveriť iba orgány činné v trestnom konaní. Objasňovanie a dokazovanie podozrení môžu však vykonávať len za predpokladu, že sa vyšetrovaniu nekladú prekážky, a to zneužívaním právomocí verejného činiteľa za tým účelom, aby bolo znemožnené zistenie páchateľov trestného činu.

3. VYŠETROVANIE PRÍPADU

Už v prvých dňoch po prijatí oznámenia o spáchaní uvedeného skutku, najmä zo svedeckých výpovedí občanov H., R., S., K., S. a utajených svedkov, z predbežnej lekárskej správy, výsluchu lekára i výpovede samotného poškodeného M. Kováča ml. bolo vyšetrovateľom PZ zistené spáchanie trestného činu. Skutok svojimi znakmi naplnil skutkovú podstatu trestného činu zavlečenia do cudziny podľa $ 233 Trestného zákona. Zavlečenie do cudziny je zvláštnym prípadom obmedzenia osobnej slobody, ktorá je garantovaná čl. 17 Ústavy SR a príslušnými ustanoveniami Trestného zákona. Konanie páchateľa takéhoto trestného činu spočíva v zavlečení, teda v tom, že iného dopraví proti jeho vôli za hranice Slovenskej republiky, a to akýmkoľvek spôsobom, teda násilím, ľsťou, hrozbou násilia a podobne. V danom prípade bolo možné konštatovať, že trestný čin bol spáchaný organizovanou skupinou, ktorou sa rozumie združenie viacerých (najmenej troch) osôb, v ktorom je vykonaná určitá deľba úloh a ktorého činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a koordináciou, čo zvyšuje pravdepodobnosť úspešného vykonania trestného činu a tým aj jeho nebezpečnosť.

Od prvých dní po prijatí oznámenia o spáchaní skutku sa však zároveň rozpútala rozsiahla dezinformačná kampaň, ktorej cieľom bolo spochybniť, resp. úplne vyvrátiť spáchanie trestného činu, vytvárať rôzne prekážky proti odhaleniu páchateľov a zabrániť odhaleniu účasti SIS na spáchaní tohto kriminálneho deliktu. Na dezinformačnú kampaň boli využívané najmä denník Slovenská republika a Slovenská televízia. Na vytváraní prekážok odhalenia účasti SIS na trestnom čine okrem riaditeľa SIS a jeho najbližších spolupracovníkov, participoval i minister vnútra SR a vedenie Prezídia PZ, osobitne jeho viceprezident A. Maňák, a tiež i orgány prokuratúry, ako uvedieme v ďalšom.

Osobitná úloha

viceprezidenta PZ A. Maňáka

Hneď po spáchaní skutku bol vytvorený špeciálny vyšetrovací tím pod vedením p. Lamačku, riaditeľa sekcie vyšetrovania, a I. viceprezidenta A. Maňáka, ktorého členom bol aj riaditeľ II. sekcie SIS Jaroslav S. Všetky získané poznatky boli odovzdávané riaditeľovi SIS, ktorý sa osobne zúčastnil na niektorých poradách. I v správe Ministerstva vnútra SR o prijatých opatreniach na objasnenie prípadu, zverejnenej 1. 9. a 2. 9. 1995 prostredníctvom TA SR, sa deklaruje plná účasť SIS na objasňovaní prípadu. O skončení účasti Jaroslava S. vo vyšetrovacom tíme bolo rozhodnuté až na základe jednomyseľného nesúhlasného stanoviska prítomných členov. Dokumentovanie kriminálneho spisu bolo zverené Centrále OOK (odbor organizovanej kriminality), pričom riaditeľ Správy kriminálnej polície Anton Maňák (do funkcie nastúpil 1. 8. 1995) si vyhradil, že do spisu môže nahliadať iba on a pracovník OOK p. Kastler, ktorý mal zaevidovaný uvedený spis.

Vďaka profesionálnemu prístupu a zaangažovanosti pracovníkov kriminálnej polície a vyšetrovateľa boli v krátkej dobe získané vierohodné informácie o pohybe vozidiel a osôb v blízkosti bydliska a miesta zásahu proti M. Kováčovi ml. Jednoznačne sa potvrdilo, že tieto vozidlá boli vybavené vyhradenými štátnymi poznávacími značkami a osoby mali vzťah k Slovenskej informančnej službe. Z týchto zistení vyplývala i požiadavka zavedenia úkonu "S" (sledovania) na vozidlo zn. Ford Mondeo, ktorého majiteľom bol Jiří N. (pracovník SIS), čo aj vtedajší vedúci Centrály OOK Imrich Angyal podpísal, ale riaditeľ Správy kriminálnej polície A. Maňák to zrušil a vyčítal I. Angyalovi, prečo to urobil. (Iste nie je náhodné, že krátko po tomto incidente bol pplk. JUDr. Imrich Angyal z funkcie odvolaný.)

Z vykonaných šetrení v tých dňoch bolo jednoznačne zistené, že bolo vykonávané sledovanie M. Kováča ml.

Osobitnú úlohu už v tomto období plnil A. Maňák, ktorý odovzdal všetky informácie na SIS, kde sa vytvárali legendy na odstraňovanie dôkazov, produkovali sa dezinformácie, spracovávali sa zainteresovaní pracovníci SIS a vyprodukované dezinformácie sa prostredníctvom A. Maňáka dávali preverovať polícii. Takto sa napríklad preverovali všetky bezpečnostné firmy na Slovensku, či ich pracovníci neboli zapojení do únosu, veľké množstvo mercedesov, fordov a pod., ich majiteľov a, samozrejme, aj ich alibi, čo stálo veľa času a pre políciu to boli zbytočne vynaložené náklady. A. Maňák sa tiež zúčastnil pri prvom kontakte s M. Kováčom ml. vo väznici vo Viedni, a je prinajmenšom nezvyčajné, aby tak vysoko postavený dôstojník polície (šéf kriminálnej polície na Slovensku) išiel vypočúvať poškodeného. Stačilo, ak by tam išiel orgán činný v trestnom konaní - vyšetrovateľ alebo policajný orgán, ktorý by od poškodeného získal oficiálne trestné oznámenie. Jeho aktivita spočívala hlavne v tom, aby zistil, koľko si M. Kováč ml. zapamätal z celkového deja únosu a z popisu osôb, ktoré sa na akcii proti nemu zúčastnili. Netakticky položená otázka, či sa v deň únosu pohádal so svojou manželkou, však môže svedčiť o tom, že sa preriekol o vedomosti zavedeného priestorového odposluchu v dome M. Kováča ml. A. Maňák sa už 6. 9. 1995 snažil smerovať objasňovanie pracovníkmi kriminálnej polície na osoby z radov podsvetia a nariadil preverovať ich vzťah k prípadu zavlečenia. Je príznačné, že práve v tej dobe prebehla niektorými médiami "informácia" o tom, že prezident republiky M. Kováč sa stretol v nočnej dobe s prvými mužmi podsvetia.

Nočné rokovanie na Úrade vlády

Vzápätí po tom, ako prvý vyšetrovateľ prípadu mjr. Šimunič v informáciách pre verejnosť sa zmienil o podozrení z účasti techniky a osôb zo SIS na prípade, bol mu vyšetrovací spis jeho nadriadeným odňatý. Vyšetrovateľ ako orgán činný v trestnom konaní však je povinný primeraným spôsobom informovať o svojej činnosti - teda o postupe a výsledkoch vyšetrovania. Žiadne ustanovenie mu však nedáva právo úplne odmietať poskytovanie informácií. V prípade odňatia spisu p. Šimuničovi bolo využité ust. čl. 4 ods. 3 písm. c. Inštrukcie pre vyšetrovateľov, ktoré je však v rozpore s Trestným poriadkom, podľa ktorého sa toto právo priznáva iba prokurátorovi.

Na základe výpovedí svedkov a listinných dôkazov bolo identifikované vozidlo zn. Ford Mondeo a jeho majiteľ Jiří N. (príslušník SIS), ktoré sa okolo polnoci z 30. na 31. 8. 1995 zdržiavalo v blízkosti rodinného domu M. Kováča ml. Z výpovede utajeného svedka pred vyšetrovateľom vyplynulo priznanie, že ako príslušník SIS bol v inkriminovanom čase členom skupiny, ktorá sa podieľala s využívaním bieleho Mercedesu 208 D na sledovaní M.Kováča ml. a dňa 31. 8. spolu s ďalšími vozidlami a príslušníkmi SIS podľa pokynu tvorili clonu pri akcii únosu M. Kováča ml. Keďže Jiří N. nepoprel svoju prítomnosť i s vozidlom pri dome M.Kováča ml. a túto nedokázal náležite zdôvodniť, rozhodol vyšetrovateľ mjr. Vačok dňa 24. 9. 1995 o začatí trestného stíhania proti menovanému pre trestný čin podľa $ 233 Trestného zákona. Pre vznesenie obvinenia vyžaduje $160 Trestného poriadku "dostatočne odôvodnený záver, že ho spáchala určitá osoba," teda postačuje podľa komentára "vyšší stupeň pravdepodobnosti". Dozorujúci prokurátor Róbert Vlachovský proti tomu nemal námietky. Ba dokonca na krajskej prokuratúre za prítomnosti vtedajšieho riaditeľa sekcie vyšetrovania pplk. Lamačku s uspokojením konštatoval, že vec je objasnená v tom zmysle, že sa našiel páchateľ, t.j. SIS.

Reakciou na vznesené obvinenie proti príslušníkovi SIS bolo hneď na druhý deň predčasné odvolanie ministra vnútra SR Ľ.Hudeka z jeho služobnej cesty v Bruseli a generálneho prokurátora M. Vaľa z dovolenky premiérom vlády V. Mečiarom a ich následné, dňa 25. 9. 1995, nočné rokovanie na úrade vlády. A hneď ďalší deň prokurátor R.Vlachovský náhle zmenil názor. Zrušil uznesenie majora Vačoka o začatí trestného stíhania.

Riaditeľ SIS Ivan Lexa okamžite podal trestné oznámenie na vyšetrovateľov, že "organizovane vyvíjajú závažnú trestnú činnosť," najmä zneužívaním právomocí verejného činiteľa. Vraj na príslušníkov SIS "vykonávali psychický nátlak a nahovárali ich krivo vypovedať o činnosti SIS v prípade Michala Kováča mladšieho".

Okrem riaditeľa SIS verejne odsúdil vyšetrovateľov aj premiér V. Mečiar. Podľa neho začali robiť politiku: "Vidím, že je tu snaha rozvinúť istý motív, ktorý by išiel tak, že nájsť hocikoho z týchto služieb vinného, potom obviniť SIS ako celok a keďže vláda vymenúva a odvoláva riaditeľa SIS, obviniť vládu ako celok".

Dňa 29. 9. 1995 zasadala Rada obrany štátu (ROŠ). Po riadnom zasadaní rokovala užšia skupina (premiér V. Mečiar, minister Ľ. Hudek a riaditeľ SIS I. Lexa). Po zasadaní ROŠ minister Ľ. Hudek poslal riaditeľa sekcie pplk. Lamačku na dvojtýždňovú dovolenku. No už 7. 10. 1995 stiahli pplk. Lamačku z dovolenky a odvolali ho z funkcie riaditeľa sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností. Zároveň bolo rozhodnuté o zúžení vyšetrovateľského tímu.

Priznanie Oskara F.

Vyšetrovateľom mjr. Vačokom však bol vykonaný rad ďalších úkonov. Z výpovede ďalšieho utajeného svedka vyplynulo, že ho požiadali dvaja muži o vytvorenie alibi pre vozidlo Mercedes 208 D, ktoré bolo použité v akcii proti M. Kováčovi ml. tým, že by vyhotovil záznam o kontrole tohto vozidla v kritickom čase na úplne inom mieste republiky. Svedok v mužoch žiadajúcich alibi spoznal Oskara F. a Igora M. Z výpovede ďalších svedkov bolo zistené, že menovaní v sklenárstve fa Ložan na Jurigovom námestí v Bratislave zabezpečovali výmenu nepriehľadných skiel vozidla zn. Mercedes, že táto činnosť bola vykonávaná s cieľom zakryť pôvod vozidla, za nové, bez ochrannej fólie. Pretože bolo nepochybné, že táto činnosť bola vykonávaná s cieľom zakryť pôvod vozidla, a tým umožniť páchateľom trestného činu zavlečenia do cudziny uniknúť trestnému stíhaniu, vyšetrovateľ dňa 10. 10. 1995 proti Igorovi M. a Oskarovi F., príslušníkom SIS, vzniesol obvinenie pre trestný čin nadržovania spolupáchateľstvom podľa $9 ods. 2 a $166 ods. 1 Trestného zákona. Jeden z nich - Oskar F. - pred vyšetrovateľom priznal účasť SIS na zavlečení prezidentovho syna. A opäť sa stalo niečo nepredstaviteľné. Prokurátor Vlachovský, aj keď mal k dispozícii priznanie jedného zúčastneného, potvrdené svedeckými výpoveďami a listinnými dôkazmi, druhý raz zrušil uznesenie vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania. Keď potom Oskar F. priznal verejne, čo vypovedal pred majorom Vačokom, SIS sa v špeciálnom vyhlásení opýtala, "prečo po svojom priznaní k údajnej spoluúčasti na spáchaní trestného činu nebol obvinený a zadržaný". Je to prosté - obvinený bol, ale bol ochotný aj spolupracovať pri objasnení trestného činu. Ivan Lexa sa však už v mene SIS nespýtal, prečo prokurátor Vlachovský zrušil uznesenie mjr. Petra Vačoka o začatí trestného stíhania voči tým príslušníkom SIS, ktorí pri objasnení závažného trestného činu spolupracovať nechceli.

Telefonát Lexa - Hudek

a zmena vyšetrovateľa

Dňa 16. októbra 1995, ako to vyplýva z obsahu rozhovoru, sa uskutočnil telefonický rozhovor medzi riaditeľom SIS Ivanom Lexom a ministrom vnútra Ľudovítom Hudekom, ktorý svedčí o spolupráci SIS a MV SR pri zahladzovaní stôp a marení vyšetrovania kauzy M. Kováča ml., ale aj o ďalšej závažnej trestnej činnosti najvyšších predstaviteľov týchto štátnych orgánov. V zhode s obsahom uvedeného rozhovoru bol dňa 17. októbra 1995 vyšetrovací spis prípadu zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny mjr. P. Vačokovi odňatý, čo dozorujúci prokurátor Vlachovský zdôvodnil podaním trestného oznámenia na mjr. P. Vačoka zo strany riaditeľa SIS I. Lexu.

Prokurátor môže podľa Trestného poriadku pristúpiť k odňatiu veci určitému vyšetrovateľovi najmä v prípadoch zistenia jeho zaujatosti, nezákonného postupu pri vyšetrovaní, nevykonania pokynu prokurátora, špecializácie iného vyšetrovateľa. U vyšetrovateľa p. Vačoka však objektívne nebol daný žiaden z týchto dôvodov. Samotné trestné oznámenie, rešpektujúc všeobecnú zásadu prezumpcie neviny, nemôže byť dostatočným záverom spochybňujúcim jeho nezaujatosť, čo sa preukázalo nakoniec i negatívnym záverom z prešetrovania oznámenia Úradom inšpekčnej služby MV SR.

Po desiatom októbri 1995, keď vyšetrovatelia prípadu druhý raz obvinili príslušníkov SIS, Vladimír Mečiar definitívne usúdil, že "takí ľudia ho nemôžu vyšetrovať". Na druhý deň to takto oznámil na mítingu v Banskej Bystrici, pričom dodal, že terajší vyšetrovatelia "sú z prípadu sťahovaní" a že sa toho chytia "stredoslováci".

Pretože premiér je vo vzťahu k vyšetrovateľom občan ako ktokoľvek iný, a teda nemá nárok vykladať, kto je "sťahovaný" a kto sa toho "chytí", Peter Vačok - keď sa ho novinári na tieto výroky pýtali - povedal svoj názor, že mu pripadajú ako neseriózne, že sa Mečiarove mítingové reči dajú kvalifikovať aj ako zasahovanie do právomoci orgánov činných v trestnom konaní. Predseda slovenskej vlády 16. októbra 1995 podal trestné oznámenie na majora Vačoka, že sa voči nemu dopustil trestného činu ohovárania. Vraj "P. Vačok je vyšetrovateľ a musí vedieť, či mu premiér v súvislosti s vyšetrovaním kauzy M. Kováč ml. dal alebo nedal nejaký pokyn," povedal V. Mečiar. Ako keby jedinou možnou formou zasahovania do právomoci vyšetrovateľov bol premiérov priamy pokyn...

Lexovo trestné oznámenie bolo od začiatku do konca vymyslené. Ani na základe Mečiarovho podnetu nik Petra Vačoka neobvinil z trestného činu ohovárania premiéra. Trestné oznámenia predsedu vlády a riaditeľa SIS, hoci obsahovo prázdne, nevyšli naprázdno. Prokurátor Vlachovský sa mal na koho a na čo vyhovoriť, keď odobral prípad majorovi Vačokovi, ktorý mal vôľu i schopnosti, aby ho doviedol do úplného konca. A hoci odišiel predčasne, nedá sa povedať, že prípad nevyšetril. Iba nemal možnosť ho aj uzavrieť.

Ani dodatočné, v tlači publikované dôvody o údajnom porušovaní predpisov platných pre vyšetrovanie Inšpekcia ministra vnútra SR nepotvrdila.

Konečne skutočnosť, že dôjde k zmene vyšetrovateľa, aj výber jeho osoby (vyšetrovatelia stredoslováci - Kosťov, Debnár, Číž) oznámil predseda vlády už 6 dní predtým, ako vo veci rozhodla prokuratúra. Niet teda pochybností o tom, kto rozhodol v skutočnosti a kto toto rozhodnutie len dodatočne formálne vykonal.

Nový vyšetrovateľ major Jozef Číž "sa chytil" vyšetrovacej verzie, ktorú už v septembri 1995 stanovil premiér Mečiar, a nepohnute sa jej "drží" už viac ako pol roka. V telefonáte Lexa - Hudek sa s veľkou radosťou víta očakávané dodanie "troch strán". Ide o písomné "priznanie sa" B. Ch.-Ptáka, zaslané ministrovi Hudekovi (bolo publikované i v novinách) o dohodnutom fingovanom únose M. Kováča ml. Mimochodom, v telefonáte je vlastne aj objasnenie vyšetrovania "hárkov DU" spolu i s vulgárnym hodnotením polície z úst ministra vnútra!

Dokázateľná účasť techniky SIS

V prílohe č. 3 je vlastnoručný list Adriany K., spolu s prílohou, v ktorom oznamuje komisii, ako bola nahováraná na podanie krivej výpovede, a to v súlade s verziou "samoúnosu". Príloha jej listu, v ktorej je inštruovaná, ako má vypovedať, je podľa našich poznatkov s veľkou pravdepodobnosťou rukopisom jej otca, Dezidera K., vysokého funkcionára SIS.

Už v tomto období však bola dostatočne zrejmá a dokázateľná účasť techniky SIS na sledovaní a zásahu pri zavlečení M. Kováča ml. do cudziny. Tak napr. bolo potvrdené použitie vozidla Mercedes 208 D v kritickom čase na mieste činu, ďalej bolo potvrdené zaobstarávanie alibi pre toto vozidlo Oskarom F., na základe pokynu svojho nadriadeného Františka L. u jeho priateľa na južnom Slovensku, svedecky bola preukázaná tiež snaha o zmenu identity tohto vozidla výmenou skiel v sklenárstve na Jurigovom námestí v Bratislave opäť na pokyn Františka L. Z výpovede pracovníka firmy Auto House, spol. s r. o., vo Vysokom Mýte bolo preukázané, že v roku 1993 inštalovali do vozidla Mercedes 208 D klimatizačné zariadenie na základe objednávky Ministerstva vnútra SR. V rámci zahladzovania stôp bola na tomto skriňovom Mercedese 208 D vymenená štátna poznávacia značka. Podľa potvrdenky dňa 5. 9. 1995 bola na toto vozidlo vydaná nová ŠPZ BLE 95-23, ako i nové potvrdenie na vjazd. Doklad vystavil p. T. z 50. odboru SIS a prevzatie potvrdil p. Š. zo 46. odboru (sledovačka) SIS.

Napriek tomu, že vyšetrovateľ v súlade s ustanovením $ 8 Trestného poriadku uplatnil písomnú požiadavku na riaditeľa SIS, aby zodpovedal otázku, či tento štátny orgán vlastní uvedený typ vozidla s vyhradenou ŠPZ, riaditeľ SIS na toto dožiadanie absolútne nereagoval.

Bol zistený a listinnými dôkazmi (záznam v knihe služieb) i svedeckými výpoveďami preukázaný v kritický deň zavlečenia pohyb dôstojníka SIS Milana L. na hraničných priechodoch v Jarovciach a Petržalke, ako i jeho prechod hraníc do Rakúska na červenom mercedese.

V rámci výsluchu sa však tento i ďalší príslušníci SIS, predvolaní ako podozriví z predmetného trestného činu, odvolávali na skutočnosť, že neboli zbavení mlčanlivosti, a vypovedať odmietali. V tejto súvislosti treba povedať, že bez ohľadu na to, či boli alebo neboli zbavení mlčanlivosti, príslušníci SIS, ak sa na akcii nezúčastnili, nemali právo sa mlčanlivosti dovolávať. Podľa $ 23 ods.1 zákona č.46/1993 Z.z. o Slovenskej informačnej službe sú jej príslušníci povinní zachovávať mlčanlivosť iba "o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s činnosťou informačnej služby". To znamená, že dôvodne môžu odoprieť výpoveď iba vtedy, ak medzi trestnými činmi a činnosťou SIS je priama súvislosť, t.j. prakticky vtedy, ak jestvuje účasť príslušníkov alebo techniky SIS na spáchaní trestného činu.

Tretí vyšetrovateľ za 7 mesiacov

bez konkrétnych výsledkov

Už prezentovaná skutočnosť, že ešte počas vyšetrovania prípadu p. Vačokom bolo premiérom vlády verejne avizované prevzatie vyšetrovania stredoslovákmi, vyvolala pochybnosti o personálnych predpokladoch nezávislého a objektívneho vyšetrovania. Ďalej napríklad ešte v lete 1995 bolo k osobe p. Kosťova, terajšieho vrchného riaditeľa Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností, vykonávané preverovanie podozrení z viacerých protiprávnych konaní korupčného charakteru Inšpekciou ministra vnútra SR a hoci toto nebolo právoplatne ukončené, nebránilo to ministrovi vnútra v rozhodnutí vymenovať p. Kosťova do najvyššej riadiacej funkcie na úseku vyšetrovania. Vzápätí p. Kosťov povolal na vyšetrovaie prípadu k p. Čížovi i p. Chmelu, vyšetrovateľa známeho blízkymi kontaktmi na riaditeľa SIS I. Lexu.

Za zmienku stojí aj skutočnosť, že vyšetrovatelia p. Šimunič a p. Vačok boli za výsledky ich vyšetrovania "postihnutí" odňatím spisu, personálnymi i disciplinárnymi trestmi, a to napriek tomu, že z ich strany boli prezentované konkrétne zistenia a výsledky vyšetrovania, ktoré dávali nádej na úspešné ukončenie celého prípadu. To všetko za 6 týždňov ich vyšetrovania. U vyšetrovateľov J. Číža a J. Chmelu však 7 mesiacov neboli prezentované žiadne konkrétne výsledky vyšetrovania, okrem prísneho utajenia spisu a množstva odborných i právnych pochybení. Jedným z nich je napríklad výsluch P. Krylova v kauze Technopol ako obvineného a zároveň ako svedka v kauze zavlečenia M. Kováča ml., ktorý sa uskutočnil na území SR v rozpore s Európskym dohovorom o právnej pomoci v trestných veciach. Napriek tomu však je zo strany ich nadriadených konštatovaná mimoriadna spokojnosť s výsledkami ich vyšetrovania, čo možno nepochybne odvodiť z faktu, že iba od prevzatia prípadu 17. 10. 1995 do konca decembra 1995 boli obaja trikrát finančne odmenení (dvakrát p. Kosťovom a jedenkrát osobne p. ministrom vnútra SR).

Okrem už naznačených prekážok pre úspešné vyšetrenie prípadu, ktoré sú stavané zo strany vedenia SIS, ale i viceprezidenta PZ p. Maňáka, osobitne negatívnu úlohu zohrala a zohráva prokuratúra.

Prokuratúra nesplnila

svoju povinnosť

Prokuratúra ako orgán, ktorý chráni dodržiavanie zákona (čl. 149 Ústavy SR) a vykonáva dozor nad zachovávaním zákonov ($ 1 ods.1 zákona č.60/1965 Zb. o prokuratúre v platnom znení), bola povinná prostriedkami dozoru odstrániť prekážky, ktoré bránili riadnemu postupu pri vyšetrovaní. Na jednej strane možno konštatovať, že počas vyšetrovania prípadu p. Šimuničom či p.Vačokom ani v jednom prípade prokurátor neupozornil vyšetrovateľa na nejaký nesprávny postup pri vykonávaní vyšetrovacích úkonov. Na strane druhej sa však dozorový prokurátor nerozpakoval zrušiť právne a dôkazmi odôvodnené uznesenia o vznesení obvinenia voči konkrétnym osobám z radov príslušníkov SIS, resp. urobiť opatrenia k odňatiu vyšetrovacieho spisu.

Prokuratúra nesplnila svoju povinnosť postarať sa o ukončenie stavu bezdôvodného skrývania sa za povinnosť mlčanlivosti a bezdôvodného odmietania riaditeľa SIS zbaviť podriadených príslušníkov SIS mlčanlivosti, aby sa vyšetrovateľom umožnilo prekonať bariéru, pred ktorou stáli. Prokurátor mal odstrániť i ďalší nezákonný stav, ktorý vznikol nereagovaním riaditeľa SIS na dožiadanie vyšetrovateľa k otázke vlastníctva vozidla Mercedes 208 D. Nebola využitá ani možnosť vykonania prehliadky priestorov SIS. Podľa $ 82 Trestného poriadku môže v prípravnom konaní nariadiť prehliadku nebytových priestorov prokurátor, ak je dôvodné podozrenie, že v nebytovom priestore je vec dôležitá pre trestné konanie.

Prokuratúra sa tvári nevšímavo k faktu, že hoci už pred niekoľkými mesiacmi bolo podané na riaditeľa SIS I. Lexu trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, ktorý odmietaním poskytnutia dôležitých informácií maril úspešné objasnenie prípadu, vo veci príslušný Obvodný úrad vyšetrovania Bratislava III vôbec nekoná, pretože mu neposkytli potrebné údaje ani p. Kosťov ani p. Lexa.

Prokuratúra nakoniec vôbec nevyužila možnosti, ktoré jej dávajú ustanovenia $2 a $ 5 zákona č.249/1994 Z.z. o boji proti organizovanému zločinu (medzi ktoré je zaradený i trestný čin zavlečenia do cudziny), na sprístupnenie príslušných evidencií a dokladov SIS, za účelom odhalenia a postihu organizovanej kriminality.

Účelová hra na čas

a zneužitie právomoci

Vo vyšetrovacom spise zhromaždené a zadovažené dôkazy sú však i v súčasnosti dostatočné na vznesenie obvinenia zo spáchania trestného činu zavlečenia do cudziny či už vo forme spolupáchateľstva alebo účastenstva na tomto trestnom čine. (Jedným z posledných je napr. rekognícia, pri ktorej poškodený M. Kováč ml. označil za jedného z páchateľov Ing. Jána S.).

Sústavné prezentovanie preverovania "viacerých" verzií prípadu (samoúnos nevynímajúc) vyšetrovateľom p. Čížom však má za následok zoslabovanie dôkazov prirodzeným plynutím času, vytvára priestor na vytváranie alibi pre skutočných páchateľov, zastrašovanie svedkov a zakrývanie stôp po ich činnosti zo strany SIS. Súhrn zistených dôkazov a informácií však v súčasnosti umožňuje vznesenie obvinenia a výkon regulárneho trestného konania, ukončeného rozhodnutím nezávislého súdu.

Záverom možno konštatovať, že pri objasňovaní tohto závažného kriminálneho deliktu došlo zo strany príslušných štátnych orgánov k závažným porušeniam ich základných povinností, pričom u niektorých vysokých funkcionárov je dôvodné podozrenie aj zo spáchania trestnej činnosti, napríklad zneužitia právomoci verejného činiteľa. Na situácii, že do dnešného dňa nie sú známi páchatelia trestného činu, sa významným spôsobom podieľa minister vnútra SR, ktorý priamo riadi prezidenta PZ a riaditeľa sekcie vyšetrovania a ten svojím prístupom, či už svojou neschopnosťou alebo úmyselne, zapríčinil, napriek počiatočným úspechom, marenie úspešného vyšetrovania, na to využil najmä osobu I. viceprezidenta PZ p. A. Maňáka a riaditeľa Sekcie vyšetrovania p. Kosťova. Osobitne negatívnu úlohu zohral generálny prokurátor SR, po ktorého zásahu sa radikálne zmenil postoj dozorujúceho prokurátora Krajskej prokuratúry, ktorý v počiatočnej fáze vyšetrovania dal súhlas na zadržanie podozrivých osôb z radov SIS a iné úkony smerujúce k objasneniu prípadu. Zmena postoja vyvrcholila v zrušovacích uzneseniach o obvinení a odňatí spisu. Súčasná nečinnosť prokuratúry v dozorovacej povinnosti v podstatnej miere ovplyvňuje a tým i korešponduje so súčasným stavom vyšetrovania.

Riaditeľ SIS I. Lexa ako riaditeľ štátneho orgánu zneužil svoju právomoc a nesplnil si základné povinnosti vedúceho predstaviteľa tohto orgánu najmä tým, že v rozpore s Trestným poriadkom neprispieva k objasneniu závažného trestného činu. Je dôvodné podozrenie, že v rozpore so základnými úlohami SIS túto ako štátny orgán zneužil na spáchanie trestného činu.

Pri objasňovaní tohto závažného kriminálneho deliktu došlo zo strany príslušných štátnych orgánov k závažným porušeniam ich základných povinností. Ako riešenie tohto prípadu na jeho úspešné objasnenie, po zhodnotení všetkých doteraz zadovážených dôkazov, ale najmä získaných informácií, treba zvážiť prijatie opatrení v oblasti:

- policajného preverovania,

- dokazovania vo vyšetrovaní

- personálnych zmien,

- vyvodenia trestnej zodpovednosti

- zákonných aktivít rekonštruovaného OKO NR SR.

Celková správa sa dopracováva o niektoré posledné skutočnosti. Bude predložená prezidentovi republiky M. Kováčovi, predsedovi NR SR Ivanovi Gašparovičovi, predsedovi vlády SR Vladimírovi Mečiarovi, ministrovi vnútra SR Ľudovítovi Hudekovi a zástupcovi poškodenej strany JUDr. Havlátovi. Advokát JUDr. Havlát, vzhľadom na trestné stíhanie únosu M. Kováča ml. v Rakúsku, správu postúpi aj rakúskym orgánom. Podotýkam, že celá činnosť komisie je poznačená vedomím krajnej núdze vzniknutej s únosom M. Kováča ml. a jeho objasňovaním.

Chcem tiež poďakovať všetkým statočným novinárom, ktorí napriek všetkému informujú verejnosť o tomto trestnom čine únosu a ich poznatky sme použili i v našej práci. Ďakujem všetkým tým občanom, ktorí nám pomohli pri objasňovaní tejto kauzy, i tým, ktorí nateraz nechcú z obavy o svoju bezpečnosť svedčiť pred orgánmi činnými v trestnom konaní. A, samozrejme, ďakujem členom občianskej nezávislej komisie, ktorí nehľadiac na prekážky, obetavo pracovali na objasňovaní tejto kauzy.

Úplne na záver, vzhľadom na už doteraz zistené skutočnosti, apelujem na

ministra vnútra Ľudovíta Hudeka,

generálneho prokurátora Michala Vaľa,

riaditeľa SIS Ivana Lexu,

aby zvážili svoje konanie a vzdali sa svojich funkcií.

Autor: Bratislava 14. mája 1996 (Medzititulky SME)