tnú" opozíciu na čele s KDH a "militantných" novinárov, najmä z Rádia Slobodná Európa, TWIST, denníka SME, Národná obroda a televízie NOVA zo škandalizovania a kriminalizácie tajnej služby. Sám zdôraznil, že si voči Osobitnému kontrolnému orgánu NR SR (OKO) plní zákonom stanovené povinnosti. "Za pokusmi o škandalizáciu SIS vidíme nielen tvorcov dezinformácií v réžii časti opozície, najmä KDH a prezidenta SR, ktorí sledujú svoje ciele, ale aj tých, ktorým prekáža, že jestvujú prostriedky na zistenie a zdokumentovanie ich špinavých praktík. Aj z toho dôvodu majú strach z pravdy," vyhlásil Lexa. Nemalá časť občanov, podľa jeho slov, spájala tajnú službu od jej vzniku v roku 1993 "so zlopovestnými orgánmi bývalého režimu, v čom ju najmä opozícia neprestala utvrdzovať".
Politická radikalizácia spoločnosti, ktorá podľa Lexu súvisí s pôsobením prezidenta SR, sa vystupňovala po tom, ako na základe správy OKO NR SR, v ktorej bol prezident SR M. Kováč usvedčený zo zneužívania tajnej služby v predchádzajúcom období, mu NR SR vyslovila nedôveru. "Rovnako tak vláda SR v septembri `95 vyzvala M. Kováča na odstúpenie z funkcie. Tieto akty odrážali reálny stav hodnotenia pôsobenia M. Kováča v prezidentskej funkcii, počnúc marcom `94, keď sa prezident výrazným spôsobom podpísal pod pád legitímnej vlády, čo vyvolalo vnútropolitickú nestabilitu a predčasné voľby v SR. Konfrontačné kroky M. Kováča voči ústredným orgánom SR našli svoj odraz v nebývalej polarizácii spoločnosti. Spolu s militantnou časťou opozície, ako i niektorými masovokomunikačnými prostriedkami sa od apríla `95 pokúšajú túto militantnú konfrontáciu vnášať do spoločnosti aj účelovou diskreditáciou a znevažovaním tajnej služby a jej predstaviteľov. Situácia zašla tak ďaleko, že osobne prezident SR sústavne bez akýchkoľvek dôvodov a dôkazov obviňuje a kriminalizuje SIS ako štátny orgán, dokonca i v zahraničí. Jeho ničím nepodložené a neodôvodnené útoky spochybňujú ústavné základy nášho štátu," vyhlásil šéf tajnej služby. Dodal, že prezident si tak rieši osobné a rodinné problémy na úkor záujmov SR a občanov SR. Lexa vyhlásil, že M. Kováč nerešpektoval prezumpciu neviny v súvislosti s vyšetrovaním okolností "údajného, resp. fingovaného" únosu jeho syna. Nezávislú občiansku komisiu na objasnenie okolností únosu M. Kováča ml. pod vedením poslanca KDH L. Pittnera označil Lexa za militantnú, ktorej cieľom je politicky podporiť prezidenta, a členov komisie obvinil z budovania nelegálnej agentúrnej siete. Odmietol škandál okolo zverejnenia jeho údajného rozhovoru s ministrom vnútra Hudekom, ako aj účasť SIS pri predaji triptychu Klaňanie troch kráľov. Niektorých poslancov obvinil zo spolupráce so zahraničnými tajnými službami.
Predchádzajúca činnosť SIS podľa Lexu "často nebola v súlade so zákonom". Ako príklad uviedol "známe, nikým nekontrolované kontakty bývalého šéfa rozviedky, jeho vydavateľskú činnosť ešte aj po vstupe do SIS alebo styky s časťou politickej garnitúry, pri ktorých obchádzal dokonca aj vtedajšieho riaditeľa. Nebolo jasné, či ním riadené zahraničné spravodajstvo získava informácie pre slovenské štátne orgány, alebo naopak distribuoval vnútorné informácie štátu do zahraničia. Pôsobenie bývalého vedenia SIS, servilného prezidentovi SR, ako je všeobecne známe, vyvrcholilo nezákonnou spravodajskou činnosťou proti parlamentnému politickému subjektu, o čom svedčí dobre známa správa OKO z mája roku 1995, na ktorej základe stratil M. Kováč vo funkcii prezidenta vašu dôveru". Spravodajsky úplne nepokryté boli podľa Lexu také dôležité oblasti, "ako je rozvracanie ústavných základov štátu, politický a náboženský extrémizmus, ale i dôležitá sféra ekonomických záujmov". Konštatoval, že do polovice roka 1995 "fakticky nejestvovali osoby, ktoré by zákonným, plne dokumentovaným spôsobom konali v prospech SIS".
Povedal, že SIS získava, sústreďuje a vyhodnocuje údaje o javoch potenciálne ohrozujúcich demokraciu a výkon štátnej správy, resp. schopných destabilizovať spoločnosť, vyvolávať politické a spoločenské krízy. "Za najrizikovejšie okolnosti súčasnej situácie u nás pokladáme prudkú radikalizáciu politického života, ktorú sprevádzajú dezinformačné kampane, zneisťovanie občanov a otrasy ich dôvery v štátnu moc, jej inštitúcie či dokonca štát ako taký. Ruka v ruke s touto poľutovaniahodnou a hrozivou radikalizáciou prebieha proces výroby a šírenia dezinformácií adresovaných zahraničným príjemcom (...). SIS v súlade so svojimi legálnymi povinnosťami takéto skutočnosti vyhodnocuje a zisťuje, aké záujmové skupiny stoja v ich pozadí. (...) Monitorujeme prejavy extrémizmu spojené s presadzovaním územných autonómií, šovinistické prejavy neznášanlivosti, rasovej nadradenosti a náboženského fanatizmu," povedal a dodal, že "oveľa významnejšie ovplyvňujú život na Slovensku rozličné nadnárodné či medzinárodné inštitúcie, nadácie, zahraničné záujmové skupiny a ich lobby". "Ich činnosť SIS monitoruje a vyhodnocuje ciele, s ktorými sa u nás angažujú. Registrujeme pritom aj také aktivity, ktoré nie sú v súlade so štátnymi záujmami SR," konštatoval Lexa a ako príklad uviedol vyťažovanie našich odborníkov na stážach zahraničnými spravodajskými službami. Na záver zdôraznil, že SIS je a bude zárukou a ochrancom štátnych záujmov SR aj občanov.
Autor: SME - bog
