si s ňou rob, čo chceš." Hoci som sa ho opýtal na to, aké akcie má, nevedel mi odpovedať. Masový charakter prvej vlny kupónovej privatizácie bol sprevádzaný kampaňou, ktorej podstatou nebol vzťah investora k budúcemu nadobúdanému majetku, ale finančná hotovosť. Tú mal investor dostať v budúcich obdobiach. V kampaniach sa neakcentoval pojem vlastníctva akcií privatizovaných spoločností. Spoločným menovateľom kampane bolo tvrdenie o x--násobkoch finančnej hotovosti. Dominantné postavenie na reklamnom trhu mali investičné fondy. Tie zväčša zakladali subjekty, ktoré mali byť privatizované touto metódou. Najväčšie subjekty kolektívneho investovania zakladali tí, ktorí mali najviac kapitálu. Boli to vtedajšie finančné inštitúcie (Všeobecná úverová banka, Slovenská sporiteľňa, Slovenská poisťovňa), veľké štátne podniky (Východoslovenské železiarne, Matador Púchov) alebo súkromné právnické osoby, ktoré v prvom štádiu použili kapitál vtedajších štátnych bánk.
Počas prvej vlny kupónovej privatizácie tým vznikli dve skupiny subjektov kolektívneho investovania. Prvá bola založená štátnymi subjektmi, ktoré boli v tejto vlne privatizácie privatizované tou istou metódou. Privatizovaný subjekt mohol privatizovať. Dokonca sám seba. Hoci to znie na prvý pohľad dosť paradoxne, môžeme konštatovať, že za štátne peniaze privatizoval štát sám seba. Súčasný stav a fungovanie niektorých subjektov kolektívneho investovania je determinovaný tým, že dominantné postavenie vo finančných inštitúciách, ktoré založili najväčšie investičné fondy a spoločnosti, má dosiaľ Fond národného majetku. Medzi maklérmi sa zvykne hovoriť, že investičný fond VÚB Kupón (ináč po skončení prvej vlny najväčší investičný fond) je vlastne dcérskou spoločnosťou FNM SR. Ako dopadne privatizácia bánk, tak dopadne aj kapitálový trh. Privatizáciu treba skôr chápať ako rozdanie akcií finančných inštitúcií vybraným podnikom.
Dlžníci budú kontrolovať
Ak sa naplní predstava súčasnej vlády o tom, že majiteľmi bánk sa stanú ich najväčší dlžníci, tak tí následne budú nepriamo kontrolovať kapitálový trh. Prečo? Preto, lebo niet kapitálu. Voľná finančná hotovosť na nákup akcií privatizovaných spoločností pre ich dlhodobú držbu je na slovenskom trhu skôr výnimkou ako pravidlom. Na druhej strane sa objavila na našom trhu skupina dravých investorov, ktorí nakupujú akcie z portfólií investičných fondov, ktoré sú donútené zásahmi štátu skončiť svoju činnosť. Nie všetky subjekty, ktoré majú záujem o vlastníctvo akcií privatizovaných spoločností, sú kapitálovo vybavené. Nevznikli preto, aby na akomkoľvek trhu zarobili toľko, aby mali dosť voľných disponibilných prostriedkov na kúpu týchto akcií. Vznikli preto, aby privatizovali. Tu opäť do hry vstupujú voľné disponibilné peniaze z finančných inštitúcií, ktoré kontroluje FNM. Výsledkom tohto "bludného kapitálového kruhu" je využívanie známostí či rodinných väzieb. Prečo by predseda predstavenstva a generálny riaditeľ banky nepožičal vlastnému synovi na nákup akcií bonitných spoločností? Schéma sa podobá na systém českej maklérskej spoločnosti Motoinvest, ktorá začiatkom tohto roku rozpútala v Českej republike tretiu vlnu kupónovej privatizácie. Najprv sa kúpi jeden z najväčších balíkov akcií. Ten sa neskôr "zarepuje". Tento pojem známy zo žargónu kapitálového trhu pochádza zo slovného spojenia "repo obchod". Po nákupe sa akcie založia oproti hotovosti. Ak je k dispozícii hotovosť, môže sa ďalej veselo nakupovať. Český Motoinvest na celej akcii prerobil. Môže sa to stať aj našim "repujúcim" bankám. Po čase sa ukáže, že niet skutočného investora a zarepované akcie ostanú v portfóliách komerčných bánk. Nákupy tohto typu sú možné až do konca volebného obdobia. Ak sa nezmenia pomery v parlamente, tak aj v ďalšom volebnom období. Iným prípadom sú skutoční investori, ktorí na to majú.
Autor: redaktor, Slovenský Profit
