Aj Čečeni včera mohli voliť. Nielen ruského prezidenta, ale i členov republikového národného zhromaždenia. V priebehu polroka ide už o druhé parlamentné voľby, a stále za prítomnosti vojsk ruskej armády. Na týchto voľbách trval prezident promoskovskej vlády Doku Zavgajev. Moskva, ktorá medzi tým uzavrela dohodu s čečenskými povstalcami, sa tvári opatrne. Voľby trvajú pre istotu tri dni - do 18. júna. V niektorých oblastiach ovládaných stúpencami Zelimchana Jandarbijeva sa však volebné miestnosti vôbec neotvorili.
Moskva už nie je zďaleka taká nezmieriteľná ako v decembri, keď bola právoplatnosť volieb veľmi sporná, a napriek tomu ich výsledky navonok prezentovali ako vôľu čečenského ľudu. Dnes niektorí ruskí predstavitelia ubezpečujú, že ide o voľby na prechodné obdobie a že po odchode vojsk z Čečenska budú nové voľby. Naopak Zavgajev zdôrazňuje, že skôr ako v roku 1998 v Čečensku žiadne nové voľby nebudú. Čečeni, ktorí sú za úplnú nezávislosť krajiny, by sa tak dostali na kandidátky až o dva roky. Do tých čias by v Čečensku mali vládnuť stúpenci "umiernených", vcelku ľudia blízki Zavgajevovi - na prvých čečensko-ruských rokovaniach v Moskve účastníkovi ruskej, nie čečenskej delegácie. Čečensko-čečenský rozmer konfliktu tak vystupuje z tieňa ruskej vojenskej prítomnosti v krajine. Úloha Moskvy sa teda nemôže skončiť stiahnutím zo scény a prizeraním sa boju medzi Zavgajevom, ktorého sama pomohla postaviť na nohy, a Jandarbijevom, ktorý si s ňou po zabití Dudajeva sadol za rokovací stôl.
