Boris Jeľcin prijal rozhodnutie, na ktoré Rusko, a predovšetkým ozbrojené sily a matky vojakov základnej služby, čakali už niekoľko mesiacov - odvolal "najlepšieho ministra obrany všetkých čias a národov". Tak zvykla ruská tlač titulovať Pavla Gračova, ktorého žiadosť o uvoľnenie z funkcie ministra obrany podpísal včera v moskovskom Kremli Boris Jeľcin. To však ešte neznamená, že exminister sa ocitol v nemilosti. Časté návštevy generála Gračova v bruselskom sídle NATO totiž neboli náhodou. Podľa dobre informovaných zdrojov sa Pavel Sergejevič v belgickej metropole cíti ako ryba vo vode a nie je vylúčené, že práve on bude rozbiehať partnerské vzťahy medzi východoeurópskou veľmocou a alianciou. Ako je známe, Gračov vyhovuje požiadavke NATO, aby Rusko reprezentoval trojhviezdičkový generál.

Pavel Gračov sa stal ministrom obrany Ruskej federácie 18. mája 1992. Na rozdiel od ministra zahraničných vecí Andreja Kozyreva bol minister obrany "nepotopiteľným námorným krížnikom". Gračov každú krízu a prejav nepriazne voči svojej osobe hravo prekonal. Početné konflikty s novinármi, obvinenia v zneužívaní služobných právomocí, finančných machináciách a dokonca aj zo spoluúčasti na vražde novinára Dmitrija Cholodova, Gračov riešil na súdoch, ktoré spravidla vyhrával. Nikto, dokonca ani Boris Jeľcin nevie celkom presne vysvetliť, prečo bol Gračov až do dnešného dňa neodvolateľný. Možno je príčinou originál Jeľcinom podpísaného výnosu o útoku na Biely dom v noci na 4. októbra 1993. Gračov, ktorý výnos údajne opatruje vo svojom trezore, ním podľa všetkého Jeľcina držal v šachu. Gračovova kariéra bola ohrozená niekoľkokrát. Prvý raz v lete 1994, keď Boris Jeľcin odpútal pozornosť od politických a ekonomických problémov a s prekvapením musel konštatovať, že Gračovovi zverená reforma ozbrojených síl sa nepohla z miesta. Gračovovo postavenie na ministerstve obrany vojna v Čečensku len posilnila. Málo však chýbalo, aby o funkciu neprišiel pred rokom, po tragédii v Buďonnovsku. Vážne sa pod ním kreslo rozhojdalo po 16. apríli, po zlikvidovaní ruskej kolóny pri čečenskej dedine Jaryš-Mardy. Jeľcin vtedy vyhlásil, že "vojenské vedenie sa za to bude zodpovedať". Gračov na túto repliku odpovedal kritikou Jeľcinovho mierového plánu pre Čečensko. Ministrova kariéra vtedy skutočne visela na vlásku. Jeľcinov poradca pre národnú bezpečnosť Jurij Baturin dokonca v armáde sondoval názor na odvolanie Gračova. V tom čase sa však pozornosť sústredila na smrť čečenského lídra Džochara Dudajeva, ktorú údajne pod vedením Gračova pripravila a vykonala hlavná správa služby rozviedky pri generálnom štábe ozbrojených síl. Gračov si pozíciu ministra upevnil len nakrátko. Napriek Jeľcinovým výrokom, že veľké zmeny vo vláde nebudú (ktoré v pondelok potvrdil aj jeho prvý poradca Viktor Iľušin), prezident Gračova obetoval na "oltár moci" - v záujme vlastného víťazstva v druhom kole prezidentských volieb. Podľa ohlasov z tábora protivníka - kandidáta bloku ľavicovo-vlasteneckých síl Gennadija Ziuganova, je prestavba vládneho kabinetu a okolia prezidenta taktickou chybou.

Autor: ELENA POVAŽANOVÁ