Malá scéna SND Bratislava: Medea - barbarka z Kolchidy Réžia a úprava: Pavol Haspra, Dramaturgia: Darina Kárová Scéna: Vladimír Suchánek, Kostýmy: Michaela Trizuljaková Hudba: Matúš Jakabčic , Choreografia: Ján Ďurovčík , Hrajú: Soňa Valentová, Ľubomír Paulovič, Karol Machata, Mária Kráľovičová, Ján Kroner, Anton Korenči...

Robinson Jeffers je dramatikom veľkých a večných ľudských tém. Spisovateľom právd, ktoré sa nevyslovujú často nahlas a dokážu nás zaskočiť a odzbrojiť svojou živosťou. Presne taká je aj jeho Medea - barbarka z Kolchidy. Ukážková tragédia osudov ľudí a nevyspytateľnosti ich konaní podriadených vášni. Medea je ženou aj barbarkou vo svojej pravej podstate. Je bezhranične úprimná, živelná až animálna. So srdcom otvoreným rovnako pre lásku aj nenávisť. Obdarená čarodejníckymi schopnosťami, krásna a zahalená tajomnom, ocitá sa medzi "slnečnými", civilizovanými Grékmi ako čosi nežiaduce a nečitateľné. Tu si prežíva svoju drámu, ktorú jej namiešali sily osudu a vlastné emócie... K Jeffersovej hre a historickej téme pristupuje Pavol Haspra bez akýchkoľvek oživujúcich, ale i násilných experimentov: zreteľne, lineárne vyrozprávaný príbeh s rovnomerným spádom a konvenčne uchopeným textom. Žánrová učesanosť a transparentne riešené konflikty nepripúšťajú žiadne prekvapenia. Ide v prvom rade o sugestívny príbeh, ktorý má čo najkratšou cestou preniknúť pod kožu divákovi. A spôsob, s akým sa režisér s hrou vyrovnal, ani ničím nebráni, aby sa tak stalo. Scéna je neustále "vyčistená" pre Medeine výstupy, ktoré dovolia posunúť dej ďalej.

Pri všetkej úcte k ostatným postom, je to hra písaná pre jednu ženskú postavu. Jej osudy a rozhodovania sú kľúčové pri odvíjaní príbehu a ďalšie postavy viac-menej pomáhajú dofarbovať bohatosť Medey. Soňa Valentová sa o svojej barbarke vyjadrila ako o životnej výzve. A tak k nej pristupuje. Jej Medea je plastická, plnokrvná, plná šarmu. Dokázala v nej zosúladiť niekoľko farieb a hĺbok jej vnútorného konfliktu, prekonať v presvedčivej podobe priepasti rozporuplného konania. Tie neboli malé. Medea je živel, ktorý nedokázal uchrániť svoje deti pred vlastnou nenávisťou voči ich otcovi. Lásku k nim potlačila túžbou po úplnej pomste. Silu svojej nenávisti obnažuje Medea s rozkošou a pýchou... Nenávisť a pomsta sú silným leitmotívom hry. Dávajú tušiť rozuzlenie dávno pred záverečnými minútami. Ony majú v moci všetko a každého. Iba veľmi ticho je kdesi uprostred hry vyslovená myšlienka vstupujúca ako mohutná výzva do našich čistých svedomí - prečo neodplácať zlo dobrom? Čudná predstava...