i postupmi - teda čo je v našej právomoci, akým spôsobom budeme riadiť určité vyšetrovacie úkony. Zapodievali sme sa preto Rokovacím poriadkom NR SR, Trestným poriadkom a podobnými právnymi normami, ktoré súvisia s našou budúcou činnosťou. Dohodli sme sa na pravidelnosti našich stretnutí - minimálne raz týždenne, aby sme čo najskôr prišli k nejakému záveru. Zatiaľ sme hovorili o horizonte približne troch mesiacov."
Na otázku SME, či došlo v marci 1994 k ústavnej kríze, predseda komisie odpovedal, že "sa nevie vyjadriť, či došlo a k čomu došlo, pretože to bude predmetom činnosti komisie". Na ďalšiu otázku, či je prejavom ústavnej krízy alebo porušením Ústavy SR, ak vláda stratí v NR SR väčšinu a na základe toho dôjde k jej výmene, odmietol odpovedať, "pretože vy mi chcete takýmto spôsobom do úst nasilu vložiť, aby som predsa len povedal určité závery alebo svoje názory na vyriešenie tejto otázky. Musím sa snažiť byť objektívny, som predseda komisie, nemôžem vám teraz povedať svoj názor, pretože tento názor by sa mohol prelínať do záverov komisie. Komisia je kolektívny orgán, svoj osobný názor vám nebudem hovoriť". Členmi komisie sú okrem D. Macušku aj Jozef Rea, Tomáš Cingeľ, Ivan Lexa, Iveta Nováková (všetci HZDS/RSS), Marián Andel a Jozef Prokeš (SNS).
(Pokračovanie na 4. strane)
Vo štvrtkovom denníku Slovenská republika na otázku redaktorky-poslankyne (so skratkou zl), či má iný názor ako poslanec R. Kováč z DU, podľa ktorého "v roku 1994 nešlo o krízu ústavného zriadenia, ale o krízu v HZDS, a preto navrhol zrušiť túto komisiu", D. Macuška odpovedal, že má a že "rozpornosť týchto názorov dokazuje, že je potrebné z dôvodov upokojenia politickej situácie v spoločnosti objasniť, čo tejto kríze predchádzalo, čie záujmy sa vyvolaním tejto krízy sledovali a čie záujmy sa zrealizovali. Z výsledkov predčasných parlamentných volieb je zrejmé, že vôľa občanov-voličov bola iná ako vôľa niektorých politických síl. Volič má právo v každom okamihu vývoja politickej situácie vedieť, či sa jeho vôľa vyjadrená v ktorýchkoľvek voľbách úprimne realizuje, alebo sa robia neúprimné, zákulisné "ťahy" bližšie neurčených politických síl, ktoré nemajú oporu vo volebných výsledkoch."
Z rokovacieho poriadku NR SR (paragraf 55a) vyplýva, že "Slovenská národná rada zo svojich poslancov môže zriadiť na objasnenie mimoriadne závažných skutočností verejného záujmu, ktoré patria do pôsobnosti Slovenskej národnej rady, a na zistenie okolností, za ktorých tieto skutočnosti nastali, vyšetrovaciu komisiu. Vyšetrovacia komisia zodpovedá za svoju činnosť Slovenskej národnej rade. Vyšetrovacia komisia plní úlohy, ktorými ju Slovenská národná rada poverí. Po splnení úlohy vyšetrovacia komisia zaniká.Vyšetrovacia komisia môže vykonávať potrebné zisťovanie a vypočúvať svedkov. O povinnosti svedčiť, o predvolaní, predvedení, zákaze výsluchu, práve odoprieť výpoveď, výsluchu svedka a o nároku na svedočné platia primerane ustanovenia Trestného poriadku".
O bližšie spresnenie formulácie "platia primerane ustanovenia Trestného poriadku" sme požiadali poslanca NR SR za KDH Ivana Šimka, ktorý nám odpovedal, že "každý občan, koho vyšetrovacia komisia pozve na to, aby podal svedeckú výpoveď, je povinný tam prísť, a pokiaľ nepríde, tak ho môžu dať policajne predviesť. Občan je povinný vypovedať pravdivo a v prípade, že sa dokáže, že nevypovedal pravdivo, je možné ho trestne postihovať za krivú výpoveď. Občan môže odmietnuť výpoveď v prípade, že by sebe alebo blízkym osobám mohol spôsobiť trestné stíhanie. V takom prípade možno odmietnuť výpoveď, ale, samozrejme, nepravdivá odpoveď je len odpoveď, ktorá opisuje niečo inak, ako je skutočnosť, ale nepravdivou odpoveďou nie je, keď človek na niečo zabudne. Táto vyšetrovacia komisia nemôže začať trestne stíhať, ona môže objasňovať mimoriadne závažné skutočnosti, a ak sa dozvie pritom niečo, čo by zakladalo skutkovú podstatu trestného činu, tak to môže oznámiť orgánom činným v trestnom konaní, teda prokurátorovi a ten môže začať trestné konanie".
V spomínanom rozhovore sme sa spýtali D. Macušku, či môže vylúčiť, že výsledky komisie nebudú mať trestnoprávne dôsledky na osoby, ktoré boli politicky aktívne v marci 1994."Nebudem vám odpovedať, pretože neviem vylúčiť žiadnu z alternatív. To nie je v mojej kompetencii," odpovedal predseda vyšetrovacej komisie NR SR na objasnenie príčin krízy ústavného zriadenia v roku 1994.
(Pozn. red.: Problémom už len zostáva, či vyslovenie nedôvery vláde parlamentom, tak ako o tom hovorí článok 114 Ústavy SR, možno označiť za krízu ústavného zriadenia.Takisto sa možno treba zamyslieť nad tým, či netreba prekvalifikovať krízu v HZDS na tzv. krízu ústavného zriadenia, vyšetrovaciu komisiu na tzv. vyšetrovaciu komisiu a závery komisie na tzv. závery - prinajmenej o nezávislosti a objektívnosti zistení komisie sa po slovách jej predsedu nedá nepochybovať.)
Autor: SME - iš
