Ak sa Rusko nevráti na cestu demokratických reforiem a dodržiavania ľudských práv, zostane len bezcennou papierovou formulou, nemôže si Západ dovoliť ďalej privierať oči. Vedenie v Moskve musí rátať prinajmenšom s odmietnutím a zastavením hospodárskej a finančnej pomoci. To sú dôsledky, ktoré celkom zreteľne signalizovali bonnské vládne kruhy pred dvojdňovou návštevou spolkového kancelára Helmuta Kohla v USA. Komplikovaná politická situácia v Rusku a vojna v Čečensku tvoria jadro rokovaní Helmuta Kohla s americkým prezidentom Billom Clintonom, ktoré sa začali dnes vo Washingtone. USA sú dosiaľ v kritike Moskvy zdržanlivé. Bonn podľa názoru spolkovej vlády už možnosti slovných varovaní a upozornení vyčerpal.
V zásade sa dá agenda ich rokovaní zúžiť na hľadanie odpovedí na tri otázky. Môže Západ naďalej orientovať svoju politiku predovšetkým na osobu prezidenta Borisa Jeľcina? Bude demokratický reformný proces v krajine, nachádzajúcej sa v hlbokej politickej kríze, pokračovať, keď Kremeľ v uplynulých dňoch ukázal, ako mu chýba skúsenosť s demokratickými tradíciami? A do tretice: Aké formy nátlaku má Západ k dispozícii, ak by sa reformné procesy v Rusku zastavili?
Z vyhlásení popredných nemeckých politikov vyplýva, že Bonn zatiaľ verí vplyvu, ktorý má na Moskvu Spolková republika. Vzťahy s Ruskom sú však záležitosťou spolkov ako NATO, EÚ, ZEÚ atď. Bonn si je vedomý záväzkov i záujmov, ktoré ho spájajú so spojencami. Bomby v Čečensku ničia i cestu k bráne do klubu štátov demokratickej rodiny. Ruská argumentácia o zákroku proti despotickému a mafiánskemu režimu generála Dudajeva je chabá vo svetle ničenia civilných miest vlastnej krajiny. A napokon je tu historická paralela a existujúci mýtus ríše - superveľmoci. Preto je druhou dôležitou internacionálnou témou stretnutia Billa Clintona s Helmutom Kohlom rozširovanie Severoatlantickej aliancie na východ. V tomto prípade sa zdá pozícia Washingtonu radikálnejšia ako Bonnu. Americký kongres tlačí, aby sa už v roku 1996 schválili základné dokumenty, umožňujúce prijať do NATO nových členov. V administratíve USA ide v prvom rade o Poľsko. V pozadí týchto tlakov stojí silná poľská lobby, veľmi aktívna v USA. Vstup tejto krajiny do Severoatlantickej aliancie však bude pre Moskvu osobitne ťažkým sústom. Nemci sú ochotní s tým súhlasiť, ale ako tvrdí Bonn, všetko je potrebné prerokovať s Ruskom, získať súhlas každého partnera v NATO. Len tak môže byť operácia korunovaná úspechom. Lenže Poľsko nie je jedinou reformnou krajinou bývalého východného bloku usilujúcou sa zakotviť v NATO. Biely dom, napísal nemecký denník Die Welt, sa sústreďuje ešte na Českú republiku a Maďarsko. Billa Clintona a Helmuta Kohla čaká posúdenie otázky, čo sa bude diať napríklad so Slovenskom a baltickými štátmi. Podmienky pre všetkých sú rovnaké. No čo i len náznak privilegovanejšieho prístupu k jednému z kandidátov na vstup bude precedensom narúšajúcim dôveru a spochybňujúcim seriózny záujem vytvoriť v Európe stabilný bezpečnostný systém bez nových deliacich sfér.
(Autor je spravodajcom SRo v Nemecku)
Autor: BRANISLAV ZVARA
