Keď pred vlaňajšou olympijskou kvalifikáciou Slovenska v Sheffielde dostal náš útočník Žigmund Pálffy otázku, prečo nosí na drese číslo 68, s úsmevom odpovedal, že chce byť raz taký dobrý hokejista ako Jaromír Jágr. Prvá možnosť vzájomnej konfrontácie sa mohla naskytnúť vo štvrtok v newyorskej hale Nassau Coliseum, kde domáci tím Islanders hostil v zápase NHL "tučniakov" z Pittsburghu. Zišlo z nej už po dopoludňajšom tréningu, keď "Žiggy" Pálffy vyšiel z kabíny medzi novinárov bez svojho tradičného úsmevu a bolo jasné, že na večerné stretnutie nenastúpi. "Ešte ráno ma tréner Lorne Henning hecoval, aby som bol pripravený, ale po tréningu už bolo všetko inak. Škoda, tešil som sa na duely s českými hokejistami Jágrom a Strakom, ale namiesto toho sa budem na nich len pozerať z hľadiska. Chvíľami tomu nerozumiem, mal som v NHL výborný rozbeh a zdalo sa mi, že mám v zostave zelenú, no v ďalších stretnutiach som sa dostával na ľad stále menej a menej a teraz už mám piatu absenciu z desiatich stretnutí, ktoré Islanders odohrali. Tréner mi vytýka, že sa málo vraciam dozadu, že málo bránim a mne sa zdá, že v defenzíve nie som o nič horší, než som bol na farme v Denveri, kde som mal vydarenú prvú časť sezóny, a tak som odohral aj prvé zápasy nového ročníka NHL," hovorí 22-ročný Skaličan, ktorý si už zvykol na New York, vlastne len na jeho časť - Long Island, kde sú "ostrovania" doma.
Keď ho po včerajšom tréningu prešlo úvodné sklamanie zo správy, že večer nenastúpi, dal si v šatni pingpongový súboj s Rusom Malachovom, ktorý sa už udomácnil v obrane Islanders a víťazstvom nad ním potvrdil, že prinajmenšom v stolnom tenise je najlepším hráčom mužstva. Potom si zobral kopu slovenských denníkov, ktoré som mu priniesol, a začítal sa do nich, šliapajúc na stacionárnom bicykli. Po polhodine bol mokrý ako myš, ale noviny už predtým odhodil do kúta so slovami: "Niet tam čo čítať. Športu je málo a politika ma nezaujíma..." Zobral si radšej výstrižky z kanadskej a americkej tlače, ktoré má ráno pripravené každý hráč, a bolo to čítanie tak na pol hodiny.
Na tristometrovom úseku z haly do hotela podpísal, tak ako jeho spoluhráči, desiatky autogramov. Viacerí mu ešte pripomínali krásne chvíle z úvodného stretnutia s Floridou, keď dal oba góly víťazného tímu, a čudovali sa, že v posledných zápasoch nehrá. Žigo s nimi komunikoval plynulou angličtinou, ba aj nadával už po anglicky, keď si sadol za volant svojej štvorkolesovej červenej "rakety" Talon s pohonom na všetky štyri kolesá, a hneď na prvej križovatke mu staršia pani za volantom oproti idúceho auta nedala prednosť. "Ja im ešte ukážem, kto je tu najlepší hokejista!" vravel vzápätí zaťato pri obede v talianskej pizzerii "Baci", kde sa naňho usmievajú čašníčky už zďaleka a vedia, že po polievke si "Žiggy" dá len cestoviny, aby veľmi nepribral. Pálffy sa už v New Yorku udomácnil, on sa vo svete nestratí.
