Saša Gedeon (24) je čerstvý absolvent katedry réžie pražskej FAMU a autor niekoľkých krátkometrážnych filmov - Zkouška, Zavřeno pro rodinný smutek, Štace - ovenčených cenami z festivalov v Mníchove, Krakowe alebo Tokiu (posledný spomínaný je prihlásený do tohtoročnej súťaže o študentského Oscara), ktorému sa v dobrom slova zmysle podarilo rozbúriť hladinu kultúrneho života v Čechách. Filmoví publicisti a kritici v ňom vidia v súčasnosti najväčší talent celej FAMU a viacerí idú ešte ďalej - pasujú ho za pokračovateľa legendárnej "novej vlny" českého filmu 60. rokov (s predstaviteľmi Menzelom, Passerom alebo Formanom). Jeho hraný celovečerný debut Indiánské léto - ktorý, ak budeme mať šťastie, uvidíme na Slovensku snáď o pol roka - vyvoláva takmer jednohlasne pochvalné a nadšené reakcie."
# Nestáva sa často, aby prvý film bol prijímaný s takou spokojnosťou ako vaše Indiánské léto. V čom vidíte jeho úspech?
"V prvom rade ma úspech prekvapil. Veď film pôvodne ani nemal ísť do českej distribúcie. Až pri dokončovacích prácach nám napadlo, že má určitú celovečernú metráž a že ho môžeme ponúknuť Lucernafilmu. Jeho osud bol trochu náhodný a veľmi šťastný. Pred premiérou som čakal, že to bude film skôr pre filmárov ako pre bežných divákov, ale na vlastné oči som sa presvedčil, že 'normálni ľudia' film precítili a pochopili lepšie ako intelektuáli, čo ma potešilo najviac. Úspech prišiel možno práve preto, že sme nestavali na atraktivite formy ani obsahu. Mám pocit, že ľudia si film našli aj bez reklamných trikov a sloganov."
# Nezväzuje vám ruky takýto záujem o vašu osobu? Ohromná publicita, sústredené očakávanie ďalšieho vykročenia...
"Keby som mal brať do úvahy všetkých kritikov, musel by som sa zblázniť. Vo svojich článkoch sa zaoberali vecami, o ktoré nám vo filme vôbec nešlo, a to podstatné sa im nepodarilo vystihnúť. Ak by som si ďalej nerobil po svojom, stratil by som sám seba. Myslím, že kým napíšem ďalší scenár, uplynie rok - dva a na nejaké Indiánské léto sa dovtedy zabudne..."
# Môžete niekoľkými slovami vyjadriť, čo ste chceli fimom prerozprávať?
"Film - inšpirovaný poviedkou Francisa Scotta Fitzgeralda - je pocitové, tragikomické podobenstvo o dozrievaní dvoch dievčat s dvoma odlišnými postojmi k svetu, medzi ktorými prebieha skrytý boj a zároveň krátka citová výchova. Takto to znie príliš filozoficky, ale je to predovšetkým komédia o banálnych veciach, ktoré zažil každý a v ktorej sme sa chceli dostať na dreň dievčenských sŕdc. Nechcel by som však akýmikoľvek nálepkami film vraždiť a ľudí odrádzať. Nechávam to na divákovi."
# To znamená, že odmietate film označiť aj štýlovo?
"Do štýlov nech si filmy zaraďujú kritici. Vidím v tom problém analytikov a teoretikov, ktorí majú úplne iný spôsob myslenia a videnia. Moju tvorbu sú schopní označiť za intelektuálsku len preto, že sa vo filme nestrieľa. Nejde mi o tvorbu nejakých komerčných veľkoprojektov, ale usilujem sa o normálnu vec, aby moje filmy oslovili čo najširší okruh ľudí. Nechcem si zakladať na tom, že budem mať strašne zložité filmy, ktorým by rozumela hŕstka intelektuálov."
# Dej Indiánskeho léta sa odohráva v malomeste. Ovplyvnilo vás kladnianske prostredie, odkiaľ pochádzate?
"Kladno je industriálne šedé mesto, nocľaháreň, kde sa nedeje nič povznášajúce. Odtiaľ mám asi len určitú surovosť, ktorá sa prejavila v niektorých mojich filmoch. Ale to nie je prípad Indiánskeho léta. Tu nešlo o štúdiu prostredia. Jeho atmosféra mala slúžiť na čo najlepšie vyniknutie zážitkov hlavných hrdiniek (Klára Issová a Tatiana Vilhemová - študentky pražského konzervatória - pozn. red.) V Prahe by sme do príbehu museli zákonite zapliesť všetky tie sprievodné javy dneška. A nám nešlo o to - natočiť aktuálny film postihujúci súčasné trendy mládeže. To však neznamená, že sa tam mladí nejakým spôsobom nenájdu. Pretože zážitky z tohto obdobia života zostávajú veľmi podobné, ľudia v podstate prežívajú dnes to, čo pred 50. rokmi a v malom meste to, čo v Prahe."
# Veľa novinárov a publicistov vás porovnáva a stavia na štartovú čiaru s vašimi kolegami Filipom Renčom a Janom Svěrákom...
"To je zabehaná žurnalistická prax, s ktorou sa nedá nič robiť. Prekvapuje ma, že v súvislosti s nimi padá aj moje meno. Myslím, že my traja sme tvorcovia z rôznych brehov a jediné, čo nás spája, je relatívne mladý vek. V tejto branži sme všetci silní individualisti a ja necítim k Renčovi ani Svěrákovi žiadnu priamu väzbu napriek tomu, že ich prácu obdivujem. O nejakom súperení sa tu nedá hovoriť, to by chceli vidieť medzi nami najmä žurnalisti."
# Pred časom ste spomenuli, že na FAMU ste zakotvili, pretože po strednej škole ste jednoducho niekam museli ísť. Zároveň tvrdíte, že filmovanie je pre vás droga. Ako idú tieto vyhlásenia dokopy?
"Samozrejme, že som nešiel na FAMU celkom necieľavedome. Vždy som sa o film zaujímal, prečítal som o ňom kopu kníh. Okrem toho som aj písal poviedky a maľoval - dokonca som zvažoval, či neísť na výtvarnú školu, ale zistil som, že s mojimi literárnymi a výtvarnými schopnosťami nevystačím, ak sa chcem niečomu venovať viac než okrajovo. Hľadal som niečo, v čom by som mohol tieto dva polotalenty spojiť a zistil som, že film je na to ideálny. Je to záhadné médium, v ktorom nemusíte vedieť nič a zároveň musíte trochu vedieť všetko a to všetko musíte dokázať integrovať do jednotného tvaru. Alebo slovami klasika: Režiséri sme všetci a ten kto nerežíruje, iba zatiaľ nedokázal, že ním je..."
