prečítala som doteraz všetky listy, čo si dostala, aj odpovede na ne, ale ešte som nenašla taký problém, aký kvári mňa. Mám tridsaťštyri rokov, som vydatá, máme tri deti. Mám dobrého muža, jeho jedinou chybou je, že nikdy nemá čas, podniká, je stále na cestách alebo v robote, a keď príde domov, je unavený. Už z toho je asi jasné, že ma zanedbáva, aj deti. Ale už sme si na to zvykli. Inak je to dobrý manžel. Prinesie dobrú výplatu a dá nám ju, nebije nás, nekričí, myslím si, že nemá ani čas na nejaké milenky, len sem-tam si vypije, vraj je to vždy pri rôznych obchodných rokovaniach. V mojom príbehu manžel nezohráva nijakú podstatnú úlohu. Je to skôr môj problém. Skončila som odevnú priemyslovku, mala som niekoľko chlapcov a až potom som si zobrala terajšieho manžela. Prvé roky nášho manželstva boli pekné, také normálne. Ešte sme sa aj dosť pravidelne milovali, niekedy sme chodili spolu na večeru, do kina a víkedy sme tiež trávili spolu. Po revolúcii to akosi všetko ostalo bokom a náš život sa zmenil. Približne v tom čase som si našla milenca. Ver mi, nie som nejaká ľahtikárska ženská, ale z toho môjho už som mala nervy na kraji. Našla som si chlapa, ktorý je ženatý, robí obyčajného úradníka v našom podniku. Zoznámili sme sa pri oslavách narodenín jednej kolegyne. Odvtedy spolu chodíme, byt nám požičiava jeho slobodný kolega. Raz týždenne sme spolu niekoľko hodín a je nám dobre. Nik o tom nevie. Od priateliek viem, že nie som sama, čo si takto riešim problémy. Myslím si, že môj manžel nič netuší, niekedy sa mi zdá, akoby ho to ani nezaujímalo, trošku ma to štve.
Posledný rok som náhodou zistila, že manželka môjho milenca má tiež známosť a potvrdil mi to aj on. Začala som sa o to zaujímať trochu viac, možno aj preto, aby som si dáko vyčistila svedomie. Zistila som, že manželka môjho priateľa nemá jedného, ale niekoľkých milencov, že neodmietne ani náhodnú známosť. Dalo by sa o nej povedať, že je ľahká ženská, hoci ju nemôžem súdiť. Jedného dňa, keď sme si dali fľašu vína, spýtala som sa môjho priateľa, či spáva aj s manželkou. Priznal sa, že hej.
Čítam noviny, pozerám televíziu, stále viac sa bojím, že ona môže čosi "nachytať" a prostredníctvom jej manžela aj ja. Navrhla som mu, aby sa so svojou ženou otvorene porozprával, lebo ja nechcem skončiť s AIDS. Urobil to. Žena viacerých milencov nepriznala a celý problém s AIDS zľahčovala.
Alenka, poraď mi. Potrebujem chlapa a nemám chuť hľadať si nového milenca, navyše, možno by to s ním bolo podobné. Uvažovala som aj o tom, aby jeho žena priniesla potvrdenie, že je v poriadku. Ale to by musela nosiť každý týždeň... Tiež som sa pokúšala môjho priateľa primäť k tomu, aby so ženou nespával, lebo je to nebezpečné. On sa jej však nechce vzdať, na rozvod ani len nepomýšľa. Je tu aj ďalšia možnosť - ochrana, ale on hovorí, že to je milovanie akoby cez sklo, že z toho nemá žiadny zážitok a to sa vraj nemusíme milovať vôbec...
Teraz sa pri milovaní ani neviem poriadne uvoľniť, stále myslím na najhoršie. Nič nie je také, ako bývalo. Nemusím ti vari písať, ako mi záleží na tom, aby som niekoho mala. Keď "to" nemám, som nervózna, zlá na deti aj manžela, neviem sa zmestiť do kože. Viem, že ma pochopíš a pomôžeš mi nájsť dáke rozumné východisko, ak vôbec existuje.
Mária
Milá Mária!
Najprv tvrdé fakty. Takéto vzťahy skutočne môžu viesť k väčšiemu riziku nadobudnutia kadejakých ťažkostí, nielen k prenosu AIDS. Nechcem moralizovať a držať ti kázeň, že nežiješ dobre, že sa nepatrí mať milencov, lebo to dobre vieš aj ty sama. A takisto viem, že takto žije veľa ľudí a prináša im to pekné psychické zážitky, uspokojenie, uvoľnenie. Tým ale nechcem ospravedlňovať mimomanželské vzťahy. Tvoj problém vidím v dvoch rovinách. Prvou sú tvoje city, ktoré sa spájajú so sexuálnymi potrebami a celkove so životom, druhou rovinou je tvoja hodnotová orientácia, z čoho vyplýva etika správania, vrátane toho, aby si pýtala od manželky tvojho milenca potvrdenie o tom, že nemá AIDS. Ak by ona vyžadovala potvrdenie od teba, urobila by si to? Takéto "transakcie" vedú okrem iného aj k akémusi "zvecneniu" medziľudských vzťahov, alebo k ich redukcii na vecnú komunikáciu, skoro obchod a racionálnu úvahu, čím sa stráca veľa citového, krásneho, zážitkového. Sama to pociťuješ v podobe strachu pri milovaní, keď myslíš na to, že sa môžeš nakaziť. Ty však odo mňa očakávaš radu, a nie uvažovanie na tému AIDS. Z poradne mám skúsenosti, že manželia si niekedy akoby znovu nájdu cestu k sebe za predpokladu, že existuje ochota nájsť ju. Radím ti, aby si sa pokúsila nadviazať opätovné kontakty s manželom, možno by si potom nepotrebovala milenca. Píšeš, že manžel asi nemá milenky, len je ulietaný, unavený. Žije typický život človeka rútiaceho sa do infarktu, prípadne inej civilizačnej choroby. Máte deti, ktoré ho potrebujú, verím, že ho máš ešte trochu rada. Pokús sa naňho vplývať tak, aby zmiernil životné tempo, aby si našiel čas večer si posedieť doma s vami, aby mal čas na uvoľnenie a odpočinok. Keď sa ti to podarí, verím, že si nájde čas a sily na milovanie. Najmä keď budeš v tejto oblasti vynaliezavá, ak on v tebe objaví niečo, čo doteraz nezbadal, neprežil. Na základe tvojho listu predpokladám, že nie ste v takom štádiu, že by si ho nenávidela, a teda vaše priblíženie má celkom reálnu šancu na uskutočnenie. Nepíšem ti preto, aby si nechala milenca, ale predpokladám, že keby ste s manželom obnovili normálne spolužitie, nemusela by si podstupovať riziko s milencom a vyriešil by sa aj problém s jeho ženou, naviac, predišla by si vzniku mnohých iných problémov, ktoré pri takýchto vzťahoch môžu nastať. Inak ti nemôžem nič poradiť. Riziko, ako vieš, bude isto stúpať a počty ľudí nakazených AIDS budú narastať. Aj zahraniční odborníci konštatovali, že u nás sú všetky podmienky na to, aby sa táto zákerná choroba rýchle šírila. Súvisí to s nárastom prostitúcie, s pohybom ľudí do zahraničia a zo zahraničia, ale predovšetkým s prudkým zvýšením narkománie, najmä medzi mladými, a vari aj s požívaním alkoholu, pod vplyvom ktorého padajú zábrany. Mária, pokús sa rozmýšľať v smere, ktorý ti naznačujem.
Autor: Alena
