"Viem, kam mierite. Marec je mesiac knihy, ktorá na rozdiel od priateľa psa nepýta potravu a dá sa využiť aj ako dekórum v obývačke. Istý velikán raz povedal, že za všetko, čo je v ňom dobré, vďačí knihe. A satirik dodal: kuchárskej. V tejto súvislosti mi napadol aj vtip o snobovi, ktorý v kníhkupectve pristal aj na ťažšiu literatúru s odôvodnením, že má vonku auto," odpovedá na vašu anketu KTORÚ KNIHU POKLADÁTE ZA KNIHU SVOJHO ŽIVOTA? pravidelný prispievateľ Milan Kupecký z Nových Zámkov. Pán Kupecký vzhľadom na krátkosť času a v intenciách doby vraj rád číta krátke literárne útvary, najlepšie humoristické. A ako vy ostatní? Napriek tomu, že odpovedí prišlo mimoriadne veľa, v podstate sa neveľmi líšili. Pred výberom z vašich odpovedí dovoľte malú štatistiku: na prvom mieste je Biblia, na druhom Traja kamaráti od E. M. Remarqua. Tretie miesto nech zostane neobsadené. A kdesi v prvej desiatke sa pohybuje Kniha života, ktorú si píše každý sám.
Za knihu môjho života pokladám Hitlerov Mein Kampf, ale v negatívnom zmysle slova. Napriek tomu mi dala a nielen mne, myslím celému ľudstvu, poznanie, kam vedie chorobná túžba po moci. Lenže ľudstvo, resp. jeho časť, nie a nie sa poučiť.
JUDr. PAVEL BELLUŠ, Ružomberok
V poslednej dobe často siaham po knižkách Roberta Fulghuma (Všechno, co opravdu potřebuji znát, jsem se naučil v mateřské školce, Už hořela, když jsem si do ní lehal, Ach jo!, Možná, možná ne). Fulghum píše láskavo a s humorom o tých najobyčajnejších ľudských veciach. Nerozdáva rady a nemá žiadny nový múdry program na záchranu sveta. Ale (citujem z jeho listu čitateľom): "Věřím, že většina z nás chce vykonat něco důležitého a cítí, že jsme tak malí a lidské problémy tak obrovské, že nic z toho, co můžeme dělat, nemůže nic změnit. Jednotlivě je to často pravda. Kolektivně to však pravda není. Malé činy mnoha lidí se sčítají. Někteří z nás jsou velcí. Ale mnoho z nás může udělat velké věci, když vystoupí pospolu. Nic nového pod sluncem. Jako malé děti se učíme zkušenosti, kterou lidstvo tvrdě nabývalo: Když jdete do světa, chyťte se za ruce a držte se pohromadě."
RNDr. JANA ZAJACOVÁ, Bratislava
Takú knihu by mal každý písať sám vo svojom živote. A dávať pritom veľký pozor, aby z toho nevznikol plagiát
MARTIN ROMANIK, Kysucké Nové Mesto
Pre mňa je takou knihou smutný román Leona Urisa Exodus. Opisuje osudy Židov od čias pogromov až dodnes. Boj o holý život len preto, že sa niekto narodí ako Žid. Celou knihou sa ako červená niť tiahne vôľa ľudí žiť aj v neľudských podmienkach, aké boli v poľských getách, počas blokády Britov na Cypre, akým je arabský terorizmus v novom štáte Izrael.
Pri čítaní tejto knihy som vyronila nejednu slzu nad úžasnou odhodlanosťou hlavných hrdinov, ku ktorej ich prinútili životné peripetie. Obdivovala som idealizmus, nezlomnú vôľu, až fanatizmus mladých ľudí pri zakladaní štátu Izrael. Aké neuveriteľné je odhodlanie ľudí, čo prežili holocaust!
ZUZANA ALTMANNOVÁ, Turčianske Teplice
Za knihu môjho života pokladám autobiografiu Jiřího Vaceka ŽIŤ, HOCI AJ NA KOLENÁCH. Peklo závislosti na drogách opisuje človek, ktorý po úspešnej liečbe v Nemecku napísaním tejto knihy zhodnotil kus svojho života.Publikácia nielenže dáva pravdivý obraz o ľuďoch, ktorí sú na drogách závislí, ale odhaľuje aj psychiku narkomana, jeho najskrývanejšie pocity. Je to svedectvo človeka, jedného z nás, čo našiel cestu k životu a rozhodol sa žiť, hoci aj na kolenách. GIZELA DANCZIOVÁ, Nové Zámky
Ešte počas štúdií v dnes už neexistujúcej krajine (NDR) ma zaujalo, s akým zápalom rozprávajú naši ročníkoví kolegovia o slovenskom spisovateľovi "Lencovi". Nedalo mi to, a po príchode domov som si diela Jána Lenča vyhľadala v kartotéke knižnice. Najprv ma prekvapil rozsah diela - štítkov s Lenčovým menom bolo neúrekom, ale ešte väčší údiv sa ma zmocnil pri čítaní ich názvov - od miniatúr až po romány; od historickej prózy z dávnych dejín až po sci-fi... Knihy som si vypožičiavala jednu po druhej, prišla som totiž na to, že Lenčo je spisovateľ, ktorý mi odpovie na mnoho otázok mojej vtedy mladučkej a často zmätenej duše.
Naposledy, počas dlhodobej hospitalizácie, som čítala Lenčov román Odyseus, bronz a krv. Autor v ňom ponúka rovných päťadvadsať charakteristík a pohľadov na kráľa Odysea, a tým vlastne aj na Trójsku vojnu, na formy hrdinstva, vlastenectva, na hodnoty v živote, na boj o moc... Odyseus ako vodca videný azda zo všetkých uhlov - názory priateľov striedajú výpovede nepriateľov, pohľady bojových druhov i milujúcich žien, nechýba hodnotenie samého Dia a krásnej Heleny...
Nádherná kniha! Fascinujúca nadčasovosť. Ďakujem, drahý pán spisovateľ!
MARTA HOMOLOVÁ, Prešov
Prvou knihou môjho života je malá knižôčka potvrdzujúca, že moja mama bola so mnou v inom stave. Dôvodom je oficiálne potvrdenie, že som začal byť na tomto svete. Dala mi vedomie, prvé v poradí, veľmi neisté, že predsa len som. Naučila ma láske, pretože mi bola darovaná mojím otcom, keď už mamy nebolo. Poslúžila a bude slúžiť láske, preto bude zdedená v prospech môjho syna.
MILAN KRATOCHVÍLA, Bratislava
Knihu môjho života ťažko vybrať. Ale keď tak nad tým premýšľam, vynára sa mi v mysli titul, ktorý som čítala ako stredoškoláčka roku 1968: Ako chutí moc od Ladislava Mňačku. Kniha na mňa veľmi silne zapôsobila. Isto aj pod vplyvom udalostí z leta 1968, ale aj preto, lebo mi otvorila zakázanú trinástu komnatu poznania skutočností, ktoré boli pre obyčajného smrteľníka tabu. Zmenila čiernobiele videnie a drsné skutočnosti zrazu vystúpili v ostrých farbách. Hlavnú postavu pán Mňačko nazval jednoducho - ON. Z človeka odvážneho, statočného, plného ideálov a mravných zásad sa stal otrok moci. Jeho ideály a zásady sa menili na kompromisy a nakoniec sa celkom stratili. Vždy ma fascinovali nadčasové diela, ktoré nepodliehajú zubu času. Len ON tu bude vždy. Znovu a znovu podľahne opojnej a nebezpečnej chuti moci.
DRAHOMÍRA MAYEROVÁ, Banská Bystrica
Možno ma budete pokladať za konzervatívneho, ale mojou knihou života je Biblia. Som už v treťom veku a stretol som sa s ňou ešte ako dieťa, na náboženskej výchove. Vnímal som ju podobne ako ostatné knihy, z ktorých som sa musel učiť, a ani na um mi nezišlo, že to raz bude kniha môjho života. Na vysokej škole som sa musel zaoberať inou filozofiou a priznám sa, že Biblia mi v mysli vybledla.
Potom prišla prax. Po vysokej škole som nastúpil do práce medzi baníkov, ktorí sa začiatkom päťdesiatych rokov pred každým fáraním spoločne modlievali. Dostal som prvú vážnu úlohu: zrušiť modlenie baníkov. Mohol som len prehrať. Ak ju splním, znepriatelím si baníkov, ak nesplním, znepriatelím si predstavených a najmä kádrovčíkov. Pomohla mi náhoda. Náhodou som vzal do rúk bibliu a otvoril ju na Evanjeliu Sv. Matúša pri 22. kapitole a 21. verši, ktorý sa končí slovami: "Dávajte teda, čo je cisárovo cisárovi, a čo je Božie Bohu." Zamyslel som sa nad touto zvesťou, ktorá sa ma bytostne týkala a našiel som riešenie. Oznámil som baníkom, že sa budeme modlievať pred začiatkom každej smeny, teda pred úradne stanovenou pracovnou dobou.
Ing. RUDOLF LAZAR, Banská Bystrica
Sú to dve knihy mojej mladosti, ktoré pozná vari každý. Fraňo Kráľ: Jano a Čenkovej deti. Keď sa v myšlienkach vraciam do svojej mladosti a pritom si porovnávam dnešnú situáciu v našom mladom štáte, vychádza mi istá dejová paralela týchto dvoch kníh a dnešnej reality. Totiž, strašne veľa ľudí u nás dnes žije tak, ako žili Čenkovci, a súčasne si náš biedny Jano ako podpredseda parlamentu iste povedal, že nepôjde cestou, ktorou šiel predstaviteľ uvedenej knihy, lež cestou zatracovaného kapitalizmu. Tu kdesi je paródia a zároveň tragédia našej súčasnej spoločnosti.
MILAN KIŠIK, Michalovce
Chcela by som vám napísať o knihe môjho života, ktorou je Remarquova Na Západe nič nového.Prvýkrát som ju prečítala ako osemnásťročná a tak na mňa zapôsobila, že ju pokladám za knihu No. 1. Odvtedy som ju čítala asi sedem ráz a stále sa mi zdá nesmierne pútavá. Dnes si u kníhkupcov môžete odniesť všelijaké bestsellery, ktoré sú naj... v tom alebo v inom v USA či v západnej Európe. Keď však porovnám tieto knihy s dielami E. M. Remarqua či R. Rollanda, zdá sa mi, že sú len o tom, ako čo najviac zarobiť, návod na to, ako má bezstarostný a krásny človek zahnať nudu. Niekomu sa možno zdá, že Na Západe nič nového už nie je aktuálna kniha, veď je dávno po prvej svetovej vojne. Ale poobzerajme sa okolo seba, či nenájdeme profesorov Kantorekov. Vari nepoznáme ľudí, čo majú ústa plné lásky k vlasti a pritom vôbec nechápu, čo to znamená? Láska k vlasti, k národu je podľa mňa aj tolerancia a prispôsobivosť k iným rasám a národom. Vojny medzi národmi rozpútavajú mocní tohto sveta kvôli peniazom. Svoje machinácie halia národnostnými konfliktmi. Čo bude z mladých ľudí v bývalej Juhoslávii, v Rusku? Nebudú vari tiež stratenou generáciou, o akej písal Remarque?
DANA HALÁKOVÁ, Horné Štitáre
Vajce a ja od Betty MacDonaldovej ma zaujala už od prvej strany. Naučila ma chápať manžela. Kedykoľvek si z nej prečítam časť na hociktorom mieste, rozveselí ma. Je to moja najošúchanejšia kniha.
IDA HAUSLEROVÁ, Bratislava
J. Janoušek: Rozhovory s Janem Werichem. Nielen pre obdiv k vzácnemu človeku, akým Jan Werich bol a aj pre mnohých zostane, ale aj pre jeho citlivosť, múdrosť a krásne nápady. Knihu si čítam, keď mi je dobre, keď mi je zle, je mi častým spoločníkom na cestách, už ju volám iba "môj penicilín". Niektoré časti ovládam naspamäť.
ELENA KOVÁČIKOVÁ, Lučenec
Tou knihou je pre mňa kniha G. Orwella 1984. Vďaka nej som pochopila mechanizmy uplatňovania moci i motiváciu mnohých politikov pre to, čo robia. Vďaka Orwellovi ma už v našej spoločnosti nič neprekvapí. A ak náhodou áno, ak sa cítim zaskočená, ak niečomu nerozumiem, alebo sa mi veci zdajú nehorázne - stačí prečítať si opäť základnú filozofiu 1984.
ANNA GOMBOŠOVÁ, Bratislava
Možno sa mi budete smiať, akú knihu, lepšie povedané knižku, som si vybrala, ale vari ma ospravedlní to, že svoj život ešte len začínam. Skúsila som nezamestnanosť, pracovné zmluvy na dobu určitú, raz by som chcela mať svoju rodinu, byt, byť nezávislá, samostatná - a k tomu ma najskôr privedie ona - vkladná knižka. Verím, že neskôr, keď nebudem tak ostro konfrontovaná s materiálnymi problémami, objavím aj knihu života, ktorá dá náplň duchovnej stránke mojej osobnosti.
KATARÍNA ROVNÁ, Martin
Knihou môjho života je Země je jediným domovem od Johna Huddlestona. Veľmi podrobne pojednáva o Bahá í, o princípoch tejto viery. Zásadným spôsobom prispela k tomu, že som zmenil pohľad na svet a spôsob svojho života. Je to kniha, ktorá prístupnou formou ukazuje človeku jedinú možnú cestu, ktorou sa ľudstvo musí dať, ak nechce zostať v tom odpornom bahne, v ktorom sa práve nachádza. Všetkým ju odporúčam. Bahá í je jediným liekom pre tento svet.
TOMÁŠ LINSEL, Medzev
Kniha Reného Huyegha, člena Francúzskej akadémie Řeč obrazů ve světle psychologie umění vznikla z cyklu prednášok pre kanadskú televíziu a po širokom ohlase verejnosti zrodilo sa dielo, ktoré má schopnosť natrvalo ovplyvniť čitateľa. Autor povznáša zjavenie umeleckého diela do roviny takmer metafyzického zvnútorňovania ľudskej bytosti: "V umení stráca sa rozpor medzi vonkajším a vnútorným dianím, akoby zázrakom v jedinom obraze nachádzame obe skutočnosti, ktoré sa v nás svária."
Prečo práve výtvarné umenie? "Všadeprítomnosť obrazu vnímaného ako nástroj informácie podporuje sklon človeka k pasivite - ustavičný útok na zrak vedie diváka k pohodlnosti. Nie je schopný uvažovať, ani aktívne vnímať, iba registruje a upadá do stavu akejsi zakuklenej hypnózy." Sú to stavy aj u nás dobre známe. Ich stúpajúci výskyt identifikujú najmä pedagógovia u detí raného veku ako ťažko vzdelávateľných žiakov, preradených do vyrovnávacích tried alebo škôl s osobitnou starostlivosťou pre mentálne postihnuté deti. Trpia dlhmi nedostaku pozitívne rozvíjajúcich zážitkov v rodine, kde nuda organizuje zabíjanie času obrazomániou, v knihe pomenovanou ako spoločenská rakovina. V kapitolách Umenie, Psychológia, História, Filozofia zhŕňa autor svoju celoživotnú skúsenosť zážitku obrazu a pretvárajúceho psychologického svedectva, ktoré o sebe vydáva umelecké dielo. Vnímavému čitateľovi zasväteným rozborom diel odklína celú minulosť ľudstva. Preciťuje tep prítomnosti a náznaky dejov budúcich. Úchvatným spôsobom vyrozprávaný príbeh dejín obrazovej metafory je zároveň dielom veľkej intuície, predznačujúcej možnú cestu dorozumenia znesváreného ľudstva - cestu katarzie umením, ktorú už v dávnoveku vzýval Aristoteles.
OĽGA HOMOLAYOVÁ, Ružoberok
Knihu F. A. Hayeka Cesta k nevolnictví odporúčam všetkým, ktorí majú sklony uveriť spasiteľom, tretím cestám, etatizmu a pod. Odporúčam každému, kto chce mať "pôžitok z výkonu ľudského ducha".
DUŠAN JACKO, Trenčín
Tisíc korún posielame:
ŠTEFÁNII NÁVOJOVEJ z Beluše, Ing. JOLANE POSPÍŠILOVEJ z Piešťan a MÁRII JAŠEKOVEJ z Bratislavy
