Roman Petrenko (1965) absolvoval pražskú FAMU (1990, vedúci katedry Jiří Menzel). Je režisérom televíznych inscenácií Vymyslení ľudia (1992), Póza a Spomienky na lúčenie (obe v roku 1993). Zajtra bude v bratislavskej Novej scéne premiéra jeho filmového debutu, slovensko-českého filmu Hazard, ktorého krstnou mamou bude tenistka Karin Habšudová. Film je ambicióznym dielom, ktorého cestu k divákovi otvoril poskytnutý grant fondu Pro Slovakia. Cesta pokračuje nomináciou filmového festivalu Zlatý Golem a v konečnom dôsledku chce prispieť k akejsi generačnej výmene v slovenskej kinematografii.
# Generačná výmena určite nie je len otázkou veku. Treba k tomu viaceré výrazné osobnosti s výraznými nápadmi. Veríte, že na Slovensku existuje silný potenciál, s ktorým možno túto výmenu naozaj uskutočniť ?
"Prajem si, aby sa nám podarilo to, čo mojim spolužiakom z FAMU v Čechách, teda zo dňa na deň obrátiť beh filmových dejín. Nechcem byť neprajný k starším kolegom, ale slovenskému filmu môže len pomôcť, ak noví tvorcovia dostanú šancu ukázať, že sú dobrí, alebo dokonca lepší. Ak nedostanú priestor, nemôžu to dokázať. Slovensko je krajina, kde sa film nikdy nezaplatí, pretože jednoducho nie sú diváci. Ak tu vzniknú 2-3 filmy za rok, nie je celkom správne, aby všetky vyšli z rúk mladých režisérov, ale je dôležité, aby ich vôbec mali možnosť robiť. Aby sa im nehádzali polená pod nohy."
# Niečo ako generačnú výmenu tu už skromne začali Štefan Semjan a Miro Šindelka. Chcete svojou tvorbou nejakým spôsobom nadväzovať na ich debuty ?
"Ich filmy boli prvé lastovičky toho potrebného zlomu a som veľmi rád, že vznikli. Napriek tvrdeniam, že na pojmoch ako mladosť a generácia sa stavať nedá, ja určitú generačnú spriaznenosť s nimi pociťujem. Aj keď Hazard je úplne iný typ filmu, ako boli Na krásnom modrom Dunaji a aj Vášnivý bozk. Zásadný rozdiel je v tom, že Hazard je film s kontinuálnym, uzavretým príbehom, pretože som vyznavačom silného príbehu ako prvku, ktorý film musí obsahovať, aby sa mohol odpichnúť k divákovi. Jedna vec, ktorú má môj film spoločnú s Vášnivým bozkom, sú atraktívne mená, a v prípade Hazardu nie len hercov: za kamerou stál fachman Miro Gábor, hudobnú zložku mali na starosti Martin Němec s Bárou Basikovou..."
# V súvislosti s hereckým obsadením sa najčastejšie skloňovalo meno Pavla Landovského. Spočiatku mal k scenáru pripomienky a ten skutočne prešiel niekoľkými väčšími zmenami. Neboli niektoré z nich ústupkami na úkor vašich pôvodných predstáv ?
"Počas dvojročných príprav na filme vzniklo 7 verzií scenára a ku koncu to už neboli len pocity moje a pána Landovského, ale aj pocity producenta a podmienka distributéra Lucernafilm - scenár prepísať alebo upraviť. Dnes som presvedčený, že sme zmenami filmu značne pomohli. Pavel Landovský s konečnou verziou súhlasil a vyhradil si právo 'voľnej ruky' pri svojich dialógoch, čo som akceptoval z jednoduchého dôvodu - aby sa mu text dostal lepšie do úst. Znásilňovať takú výraznú osobnosť našimi literárnymi dialógmi sa jednoducho nedalo."
# Na plátne sa vám podarilo zoskupiť pozoruhodnú zostavu. Okrem osvedčených mien Pavla Landovského, Milky Vášáryovej a Marka Vašuta sa tu objavujú dve filmové debutantky Zuzana Kapráliková a Zuzana Ďurdinová...
"K týmto dievčatám som sa dostal po takmer poldruharočnom hľadaní. Boli to pani Milka Vášáryová a Ida Rapaičová, ktoré ma presvedčili, že na škole sa určite nájde niekto použiteľný pre môj film. Tu som našiel Zuzku Kaprálikovú, ktorú spočiatku film ako taký jednoducho vôbec nelákal, preto som rád, že sme sa napokon dokázali dohodnúť. Spolu so Zuzkou Ďurdinovou, ktorú som objavil na absolventskom predstavení konzervatória, to sú dve veľmi tvárne a talentované herečky, z ktorých raz môžu byť hviezdy."
# Ako režiséra vyštudovaného a žijúceho v Prahe vás môžu "obviniť", že Hazard bude viac-menej českým filmom. Je pre vás dôležité rozlišovať a mať vo filme nejaké "národné" prvky ?
"Z tohto hľadiska určite nie. Nepociťujem medzi Prahou a Bratislavou žiadne hranice a bariéry a vo filme mám najradšej všeobecné ľudské témy. To, že Hazard nie je 'čistým' slovenským filmom, je iba technický problém. Na Slovensku nemôže vzniknúť výlučne slovenský film, pretože na to nemáme dostatok prostriedkov ani divákov. Financie aj návštevnosť slovenských filmov môže ale podporiť najmä česká kinematografia a to je aj prípad Hazardu."
# Filmy, ktoré chcú siahať na naše svedomie a budiť ľahostajnosť sa tu objavujú s pravidelnosťou. Čím si Hazard nárokuje to, že bude povšimnutiahodný ?
"Na tomto teritóriu a za podmienok, že do kinematografie investuje minimum ľudí minimum finančných aj psychických prostriedkov, je nezmysel čakať od debutanta, že predloží divákovi niečo na spôsob Forrest Gump 2. Hazard nie je film vynikajúci, ale je určite zaujímavý. Zaujímavý tým, že je obyčajný a nechce vyvolávať senzácie. Zachytáva - podľa mňa dosť tragickú a smutnú tendenciu doby a čo je pre mňa dôležité - nechce diváka nijakým spôsobom podviesť."