ľovi sovietskeho štátu Vladimirovi Iľjičovi Leninovi (Uľjanovovi), od ktorého narodenia uplynulo 125 rokov.
Najčastejšou odpoveďou, ktorú poskytlo asi 40 percent školákov, bola, že "Lenin bol politik". Podľa osemnástich percent "sa dobre učil", 15 percent vie, že "mal pseudonym" a desať percent opýtaných detí má k Leninovi záporný vzťah, okrem iného preto, že "nechal zavraždiť cára a to nebolo fér", či preto, že "chcel, aby to bolo čo najlepšie, ale výsledok stál za figu".
Za pozoruhodnú označili sociológovia odpoveď 14-ročného školáka, ktorý je presvedčený, že "o Leninovi sa toho teraz veľa veľa hovorí a všetko je to také zamotané.. je móda odsudzovať to, čo bolo pred 70 rokmi... nemám na neho jednoznačný názor, kto vie, možno, že konal správne..."
Výročiu narodenia vodcu svetového proletariátu síce venovali mnoho akcií v Moskve, Petrohrade aj v ďalších ruských mestách, ale väčšina ruských občanov si tento dátum v kalendári nevšimla a omnoho väčšiu pozornosť venovali posledným prípravám na nedeľňajšie pravoslávne Veľkonočné sviatky.
V desaťmiliónovej Moskve sa pri Leninovom mauzóleu objavili desiatky čerstvých kvetov a vencov a niekoľko stoviek ľudí sa zúčastnilo na slávnostnom zhromaždení, ktoré k výročiu usporiadala Komunistická strana Ruska.
Leninove narodeniny znovu oživili úvahy o tom, či po rozpade Sovietskeho zväzu má svoje miesto hrobka pri Kremeľskej stene, kam sa na sarkofág s nabalzamovaným telom stále chodia pozerať turisti, aj keď teraz ich je neporovnateľne menej než kedysi v sovietskych časoch. Podobný pokles záujmu o kult Lenina zaznamenávajú aj v jeho múzeu za Moskvou v Leninských Gorkách, kde profesionálny revolucionár trávil posledné dni života - zatiaľ čo ešte pred piatimi rokmi tu ročne zaregistrovali asi 800 tisíc návštevníkov, teraz je to "iba" 100 tisíc.
Podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky si 37 percent opýtaných Moskovčanov želá, aby Leninovo telo zostalo na doterajšom mieste, zatiaľ čo 47 percent respondentov je za vyzdvihnutie pozostatkov a ich riadne pochovanie. V roku 1991, keď sa po prvýkrát začala verejne posudzovať "prevratná" myšlienka Leninovho pohrebu v Petrohrade, vyslovilo súhlas 66 percent opýtaných Moskovčanov.
Pre ortodoxných ruských komunistov bola sobota príležitosťou, aby vyhlásili nástup k "druhej socialistickej revolúcii". Účastníci konferencie Ruskej komunistickej strany, ktorá odmieta Komunistickú stranu zastúpenú v parlamente ako "liberálnu a príliš prístupnú kompromisom", usudzujú, že v krajine dozrievajú podmienky na nové revolučné zvraty. Novú socialistickú revolúciu chcú podľa vlastných slov realizovať "mierovými prostriedkami, ale rozhodne".
Na tomto odhodlaní nič nezmenila výzva ruskej Strany priateľov piva, ktorá v sobotu všetkým ruským komunistom ponúkla doživotný prísun penivého moku, pokiaľ sa zrieknu princípu triedneho boja. Ruskí pivári tvrdia, že komunisti si prípadným súhlasom získajú vďačnosť potomkov, a lákajú údajným citámom Leninovej manželky Nadeždy Krupskej: "Keď sme s Vladimirom Iľjičom zašli do pivnice, zabúdali sme na triedny boj".
Autor: VÁCLAV FRANK
