l zlyhaniu srdca.

Tento držiteľ Nobelovej ceny za literatúru sa do povedomia dostal románom La Familia de Pascual Duarte (Rodina Pascuala Duarteho), ktorý sa po Cervantesovom Donovi Quijotovi stal najprekladanejším dielom španielskej literatúry. Zanechal po sebe bibliografiu, ktorú tvorí asi sedem desiatok zväzkov vrátane románov, poviedok, esejí i poézie. Jeho diela preložili do mnohých jazykov vrátane slovenčiny a češtiny.

Cela sa narodil v roku 1916 v zapadnutej dedine Iria Flavia v severozápadnom Španielsku. Na večierkoch španielskej elity (máloktorý si nechal ujsť) sa často chvastal, že jeho prastarý otec John Trulock bol korzárom. Otca s galícijskými koreňmi už spomínal menej ako matku s anglotalianskymi predkami. O detstve hovoril, že bolo najkrajšou časťou jeho života. „Mal som super detstvo. Ako malý som bol taký šťastný, že som nikdy nechcel vyrásť,“ hovoril.

V školách sa mu to nikdy nepáčilo, preto ho aj zo štyroch vzdelávacích ustanovizní vyhodili, pretože „sa nudil“. Podobne sa skončili aj jeho pokusy o vysokoškolské vzdelanie, keďže ani jednu zo štyroch univerzít nedoštudoval. Jeho osudom sa stala až profesia, ktorá mu priniesla to, čo chcel - úspech a povesť najlepšieho rozprávača Španielska po občianskej vojne.

V roku 1942 uzrel svetlo sveta jeho prvý a najslávnejší román La Familia de Pascual Duarte (Rodina Pascuala Duarteho). Stal sa hitom, hoci pred jeho vydaním prešiel Cela opletačkami frankistickej cenzúry. Dielo nakoniec vyšlo a zožalo úspech. Nevyhlo sa však protestom, najmä od katolíckej hierarchie, keďže v ňom skritizoval spoločenský a mravný úpadok frankistického Španielska.

Druhý známy román La Colmena (Úľ) vyšiel v roku 1951 v Buenos Aires. Ani tam sa však nevyhol presviedčaniu. Argentínska peronistická vláda vedela, že knihu v Španielsku zakázali. V osemdesiatych rokoch prišlo obdobie uznania. Získal pocty ako Národná cena za literatúru či cenu Príncipe de Asturias. Vrchol však prišiel až v roku 1989, keď mu Švédska kráľovská akadémia udelila Nobelovu cenu za literatúru za „bohatú a intenzívnu prózu s provokačnou víziou ľudskej reality“. Cela sa tak zapísal medzi piatich Španielov, ktorí túto cenu získali.

Odvtedy sa Camilo Cela venoval novinárskej práci, prednáškam, oddychu či spomienkam na bohatý život. Aký podľa neho bol? Ako tenis, ktorý tentoraz vyhral.