Včera, keď sme prenášali ťažko raneného chlapčeka z nedeľnej autonehody z ARO na detské oddelenie, a mohla som sa s ním porozprávať, som si jasnejšie uvedomila, aký je to krásny pocit vrátiť niekomu život," povedala včera MUDr. Ester Bohunická z NsP v Poprade, ktorá bezprostredne po zrážke autobusu s 25 deťmi s nákladným autom medzi Vydrníkom a Spišským Štiavnikom bola na mieste nešťastia. "Bola to len šťastná náhoda, že som išla okolo, nijaká zásluha" dodala skromne. "Vracala som sa z túry v Slovenskom raji. Najprv som si myslela, že sa deti hrajú len tak v potoku, no keď som videla ženu brodiť sa po kolená vo vode, uvedomila som si, že ide o niečo vážnejšie. Situácia v tých okamihoch bola na mieste nehody skutočne zúfalá, ľudia podľahli panike, kričali, deti plakali. Potom som videla dievčatko v potoku privalené bočnicou auta. Chcela som mu pomôcť, ale nešlo to, museli sme čakať na traktor. Vôbec neviem, ako dlho to všetko trvalo, možno desať minút, ale boli večnosťou. Nemala som nijaké pocity. Keď sme dievčatko vyslobodili, dali sme jej s pani učiteľkou resuscitáciu, potom aj chlapčekovi, ktorého vytiahli záchrancovia spod auta, ale ten bol v potoku oveľa dlhšie. Deti mali rozšírené zreničky a žiaden pulz. Neverila som, že taký dlhý čas pod vodou im nepoškodí mozog. Bože, ja som ich už videla mŕtve, nemohla som uveriť, že sme ich zachránili a dnes žijú. Dievčatko sme z ARO preniesli na detské už vo štvrtok, chlapčeka včera, sú mimo nebezpečenstva a zdá sa, že nebudú mať z toho nijaké následky. Je to úžasné, keď si spätne uvedomím, že som v rukách nemala nič, len vlastný dych, ktorý vrátil deťom život a dnes sa s nimi môžem porozprávať," povedala MUDr. Ester Bohunická z popradskej nemocnice a zopakovala, že to bola iba náhoda, akých v živote nie je veľa.