(Údajne k nám túto pliagu zavliekli americkí imperialisti, aby zruinovali kolektivizované poľnohospodárstvo.) Až predvlani som mal príležitosť sa s mandelinkami stretať osobne v našej záhrade, kde ich moja žena denne zbierala po desiatkach do zaváracej fľaše.
Možno neviete, že tento škodca prechádza rôznymi vývojovými štádiami a že ako dospelý jedinec už vlastne zemiakom neubližuje. Škodí iba keď dospieva: ako húsenica obžerie zemiakom všetky listy a v zemi potom nič nenarastie. (Tento článok však nebude o úctyhodných milionároch, ktorým je odpustené, ako sa správali, keď boli húsenicami.)
Mandelinky neprinášajú záhradníkovi žiadnu radosť a väčšina pestovateľov rada siahne po chemikáliách, ktoré mandelinky hubia. Postrek, ktorý úrodu preventívne zachráni, sa dnes považuje za samozrejmosť. Problém vznikne, keď sa rozhodne pestovať zemiaky, a súčasne odmietnete používať na svojej záhrade chemikálie. (Napríklad preto, že ak škodia mandelinkám, sotva môžu prospievať človeku.)
Vždy keď vidíme susedov, ako v záhradách okolo nás chodia s bombami na chrbte a striekajú svoje zemiaky, je nám jasné, že sa od nich mandelinky presťahujú k nám. A vždy sa to aj stane. (Tento článok však nebude ani o tom, ako sa organizovaný zločin sústreďuje tam, kde nie je prenasledovaný zákonom.)
Moja žena, samozrejme, zemiaky nesadí preto, aby ich zožrali chrobáci. List po liste ničí vajíčka, ktoré mandelinky kladú, aby sme sa úrody dočkali my. A nakoniec sa akej-takej úrody dočkáme. Na rozdiel od susedov s tým máme oveľa viac roboty, ale to už je daň, ktorú platíme za to, že nám (podobne ako mandelinkám) nechutí jed.
Neverím na jednoduché riešenia. Vezmite také uhorky: v návode na prípravok proti peronospóre sa dočítate, že s ním musíte ísť do záhrady v ochrannom odeve (Unita, Lesan), na tvár nasadiť ochranný štít Š-P 15 alebo D 1 s čepcom, s gumovými rukavicami a v gumových topánkach, a to v bezvetrí - v prípade mierneho vánku musíte striekať v smere po vetre od vás... (Tento článok však nie je o tom, že pohodlie, ktoré ľuďom prináša chemická civilizácia, je trochu nepohodlné.)
Za posledné tri týždne sa príroda prebudila k čulému životu. Nie je na tom nič samozrejmé. Po nezáväznej zime zrazu treba riešiť skutočné problémy a v porovnaní s tým, čo sa deje v záhrade, sa mi niektoré udalosti v politike zdajú smrteľne nudné. Napriek tomu sa nútim čítať noviny a aspoň občas pozerať správy. Zo záhrady totiž viem, že človek sa ani nenazdá, a už je okolo neho samá mandelinka. (O tom je tento článok.)
Autor: IVAN HOFFMAN, Praha
